Mladá maturantka vidí svoju budúcnosť v astronómii

Piatok, 21.11.2014 08:00 redakcia
Správy pre študentov
Minulý týždeň bol Týždňom vedy a techniky a na Slovensku sa konalo viac ako 360 podujatí. Jedným z nich bola aj súťaž – Festival vedy a techniky, na ktorom svoje nápady prezentovalo viac ako 80 mladých ľudí zo základných a stredných škôl zo Slovenska, Česka, Belgicka či Španielska.
Na túto súťaž si dobre spomína aj talentovaná 18-ročná Michaela Brchnelová, maturantka Gymnázia Jura Hronca v Bratislave. Minulý rok vyhrala so svojím projektom práve na tomto podujatí nomináciu na medzinárodnú súťaž Intel ISEF, kde tento rok v máji získala pre Slovensko prvé miesto v kategórii Fyzika. 
 
Slovensko tento rok získalo na súťaži Intel ISEF v americkom Los Angeles vďaka tebe prestížnu cenu. Skús nám priblížiť svoj úspešný projekt.
V projekte som sa zaoberala zdrojom vysokoenergetických častíc, ktoré prichádzajú z našej galaxie. Tieto častice dosahujú energiu až petaelektrónvoltov (peta je 1015) a veľmi dlho sa nevedelo, ako ju získavajú. Pri hľadaní odpovede som sa zamerala na vlastnosti pozostatkov po supernovách, čo sú obrovské a extrémne riedke mračná plazmy vznikajúce po výbuchu masívnych hviezd. Pomocou detailnej analýzy štruktúry týchto pozostatkov v röntgenovom a rádiovom žiarení dokazujem, že ich magnetické polia sú viac než 30-krát silnejšie, ako sa kedy myslelo, a teda dochádza k tzv. zosilneniu magnetického poľa. Keďže je schopnosť urýchľovať nabité častice priamoúmerná sile magnetického poľa, v závere môjho projektu sa mi darí ukázať, že sú to práve tieto mračná, ktoré extrémne energetické nabité častice vysielajú smerom k nám. Čiže v skratke – našla som dôkaz, že vysokoenergetické častice, ktorých pôvod bol dlho záhadou, k nám prichádzajú z mračien, ktoré vznikajú po výbuchoch masívnych hviezd. Kolízie, ktoré v tejto oblasti mračna prebiehajú, častice urýchľujú a dosahujú sa v nich podobné energie, o aké sa snažia vedci v CERN-e.
 
Ako sa tvoj život zmenil po roku od vlaňajšej výhry na Festivale vedy a techniky?
Pracovala som ďalej na svojom projekte, s ktorým som bola potom reprezentovať Slovensko na Intel ISEF 2014. Okrem toho som si bola vybrať výhru z Intel ISEF 2013 – zúčastnila som sa na odovzdávaní cien Americkej astronomickej spoločnosti s názvom Priscilla and Bart Bok vo Washingtone. Cenu pomenovali po amerických astronómoch, ktorí objavili dôležité skutočnosti súvisiace s porozumením Mliečnej cesty a zoskupením hviezd. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR mi pomohlo finančne zvládnuť cestu na 223. ročník tohto prestížneho podujatia, ktoré sa konalo začiatkom tohto roku.

Na podujatí sa zúčastnilo takmer 3 000 astronómov z celého sveta. Mohla som prezentovať svoj vlaňajší výskum formou posteru a čo bolo pre mňa najdôležitejšie – dostala som naň perfektnú spätnú väzbu a rady, čo s tým celým ďalej robiť. Mala som príležitosť rozprávať sa s astrofyzikmi, ktorí sa mojej problematike venovali už od jej začiatku a od ktorých som sa práve učila. Doteraz som sa týmto ľuďom bála napísať čo i len e-mail a zrazu stáli predo mnou, dávali mi vizitky a brali si tie moje. Bolo to neuveriteľné. Profesor z New York University v Abu Dhabí mi vďaka mojej práci dokonca ponúkol po strednej študovať so štipendiom na ich univerzite. Môj abstrakt potom publikovali v NASA Astrophysics Data System (adsabs.harvard.edu), o čom som dovtedy mohla iba snívať. Vďaka minuloročnému projektu som bola potom prednášať aj vo viacerých vedeckých inštitúciách na Slovensku a Česku, vrátane dvoch medzinárodných seminárov usporiadaných Inštitútom relativistickej fyziky v Prahe.

Okrem toho sme sa s Valentínou Čepcovou, Marekom Holienčinom a Romanom Sekejom pod dohľadom našej bývalej učiteľky fyziky Mgr. Lucie Bartozelovej z Gymnázia na Hubeného ulici v Bratislave zúčastnili na európskej súťaži Odysseus 2013, do ktorej sme taktiež išli s astronomickým projektom. Robili sme spektroskopiu Jupiterovej atmosféry v infračervenej oblasti a aj tu sa nám podarilo vyhrať. A tak sme cestovali na prehliadku zariadení Európskej vesmírnej agentúry (ESA), kde sme, samozrejme, naše projekty aj prezentovali.
 
Máš pri toľkých aktivitách vôbec voľný čas sama pre seba?
Vo voľnom čase už štvrtý rok spoluorganizujem česko-slovenskú súťaž Expedícia Mars, zúčastňujem sa na organizácii projektov v rámci Astronomického klubu v Bratislave a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, čiže to mi zaberá väčšinu času. Teraz napríklad plánujeme expedíciu na Faerské ostrovy. Budúci rok v marci tam budeme pozorovať zatmenia Slnka. A celý rok sa budeme snažiť o vytvorenie akéhosi kozmického vzdelávacieho programu na Slovensku.
 
Prečo si sa rozhodla práve pre astronómiu a čo ťa na nej najviac láka?
K vede som sa dostala úplnou náhodou. Keď som mala deväť, hľadala som si nejaký krúžok, lebo som sa stále nudila. Šport a umenie som už robila, tak som chcela niečo iné. Na internete som našla informáciu, že v Bratislave je krúžok astronómie zadarmo a ani chvíľu som neváhala. V momente, ako som tam spoznala skvelých zapálených ľudí a začala som do tejto oblasti vedy trochu viac vidieť, vedela som, že ma nič tak skoro nepresvedčí, aby som s ňou skončila.

Na aké štúdium sa v budúcnosti chystáš?
Pokiaľ mi vyjdú plány a zmaturujem ako chcem, rada by som odišla buď do Anglicka alebo do Holandska študovať aerospace inžinierstvo. Ide o špeciálny druh inžinierstva zameraného hlavne na výrobu lietadiel, satelitov a družíc, raketoplánov či stíhačiek. Skrátka vecí, ktoré ma veľmi fascinujú. V mojom prípade je však zatiaľ všetko vo hviezdach, a to doslova.
 
Ďakujeme za rozhovor.


Mladá maturantka vidí svoju budúcnosť v astronómii

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.


Odporúčame

Vygenerované za 0.015 s.