Pri dožinkoch - Vinše

Pri dožinkoch

Kde stoklasa, má chlieb i chasa,
kde metelica,
nemá ho hospodár,
ani slepica

Družstevníci milí, do tanca sa dajme
a takto spoločne dožinky oslávme.
By sme na rok lepšie tu hospodárili,
potom nás bohato za to odmenili.
Veď chceme žiť lepšie, na autách sa voziť,
pre lepšiu budúcnosť viacej si dorobiť.
(Sebechieby)

Dobrý deň vy drustevníci,
vinšujeme vám,
tento vienek z reži, žita,
darujeme vám.
Vy ho z lásky prijmite,
za nás sa nehanbite,
dá vám Pán Boh požehnány,
na tomto svece
všetko čo chcece.
(Bziňce pod Javorinou)


S úctou a vážnosťou pristupujeme k vám,
hej, drahí naši milí, aby ste dlho žili!
Dožinkové vence vám tuná dávame,
hej, na dožinkách radosť s vami prežívame.
Nech hlásia každému, že sa dobre máme,
hej, spoločným úsilím šťastie vytvárame.
( Važec)

Milý pán hospodár a milá pani hospodárka!
Už sme vám požali,
kde ste len čo mali:
Keď sme to zrobili,
veniec sme uvili,
s ním sa ponáhláli,
ako sme vládali,
by sme vám, hospodár,
oddali tento dar
a Boha prosili
by vám dal posily:
by ste boli toľko rokov zdravý,
koľko jesto v tomto venci trávy,
by ste mali tolko pekných dievok,
koľko jesto v tomto venci kvietok,
aby Boh požehnal toľko vám meričiek,
koľko v tomto venci všetkých je zrničiek,
by ste vždycky toľko statku pásol,
koľko jesto v tomto venci klasov,
by ste nám dal toľko litrov piva,
koľko očí sa tu na vás díva,
by nás milá pani hospodkyňa,
obdarila jedným súdkom vínka.
Preto náš milý hospodár,
prijmite vdáčne od nás tento dar.

Veľavážený náš pán išpán!
Keď išiel žnec s kosou na pleci,
žnica s kosákom na vaše polia,
aby pokosili pšenicu, povedali si takto:
Šťastne ste zasiali, šťastne chcem zožať.
A teraz, keď už prešlo cez naše ruky veľa práce
a konečne sa nám podarilo nájsť ten posledný snop,
na ktorý sme tak dlho čakali, povieme si takto:
Hľa, žatva je skončená, úroda z poľa zvezená.
Na znamenie toho, že je to spravené, uvili sme veniec.
Veď už mnoho, mnoho žatví u vás robíme.
Ten vienoček z bielych ruží, poľného kvíti,
žita, ovsa a jačmeňa pekne je vitý.
Z lásky si ho prijmite, za nás sa nehanbite.
Veniec si prijmite, rozjasajte líce,
veď je to začiatok našej veselice.
Trebárs naša práca niekdy ťažká bola,
nechýbala k nej však nikdy dobrá vôľa.
A preto si žiadame a vám prajeme,
aby vaše stodoly, sýpka, vždy plné boli,
a s chudobným ľudom o kus chleba sa delili.
(Stredné Slovensko)