Próza na HK – Marta Šurinová

Slovenský jazyk » Básne

Autor: tanya
Typ práce: Ostatné
Dátum: 21.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 457 slov
Počet zobrazení: 17 050
Tlačení: 482
Uložení: 434

Marta Šurinová: KRAJINKA S KONÍKOM

BÚRKA V MANÉŽI

V ten deň, ktorý si Belko navždy zapamätal, bolo dusno. Vo vzduchu bolo cítiť prichádzajúcu búrku. Kone boli nepozorné. Cvičiteľ koní pán Konvalinka bol unavený a nervózny. (Nemal rád, keď ho oslovovali cvičiteľ. Vravel, že je drezér a vykonáva drezúru ušľachtilých koní.) 

Bola sobota, posledná skúška pred nedeľným predstavením. Belkovi sa nedarilo. Cval si mýlil s klusom, nevedel kráčať do rytmu, zabudol parádny krok. Oháňal sa, akoby všetky muchy z manéže sadali len naňho. 
„Čo sem vodíte to nemehlo!" kričal Konvalinka.
„Ten sa potkne aj o vlastnú nohu! Ty, mladý, nepočuješ, čo hrajú? Netancuj tu ako mátoha! Hej, ty, na čo myslíš? Čo máš v tej hlave?!“
Keď bol pán Konvalinka nervózny, nevedel si spomenúť, ako sa ktorý kôň volá. Belkovi hovorieval: Mladý alebo Hej, ty! A to sa veru pre lipicanského koňa nehodilo. Aj keď bol ešte len žrebček. Konvalinka mal zlý deň. Zle spal a bolela ho hlava. Dlhým bičiskom švihol do pilín (aby sa mu uľavilo) a vychrlil na jedno nadýchnutie:
„Taáák! Už toho mám dosť! To si zapíš! Zajtrajšie vystúpenie bude pre teba posledné!“
(Keby nebol taký nazlostený, isto by si uvedomil, že chudák Belko, ba ani ostatné kone, nevedia písať.)
Prásk! Prásk! Do pilín v manéži opäť dopadol dlhý bič. Belko, mamička aj otecko vedeli, že teraz je už naozaj zle. Tušili to aj hudobníci. Prestali hrať. Kone sa zastavili. Všetci sa pozerali na Belka.
„Koľkokrát to mám ešte povedať, že ten malý sa do cirkusu vôbec nehodí! Alebo on, alebo ja!“ dupol pán Konvalinka. Od zlosti zlomil drevenú rúčku na dlhom biči a odišiel.
„Taká hanba,“ odfrkol otecko lipican. „To ty ho stále ochraňuješ!“ otočil sa na lipicanskú kobylku, Belkovu mamičku. „Keby bolo po mojom, už by sa dávno pásol niekde na lúke. Taká hanba! Vieš, kto sme my, lipicany?!“
Mamička bola smutná.

„Musíme mať s ním trpezlivosť. Je predsa náš. Rodina má byť pospolu. Belko je ešte malý, každý deň sa niečo naučí. Uvidíš, aký bude šikovný, keď vyrastie.“
Otecko povedal iba „Pch!" a odklusal z manéže.
Mamička vedela, že o Belkovi už viac nechce hovoriť.
Chudák Belko! Najradšej by ho pohladila, povedala mu pekné slovíčko. Ale sa bála, že ju otecko pokarhá.

Belko bol smutný aj zahanbený. Veľmi si prial, aby bol šikovný ako ostatné koníky. Aby bola mamička na neho pyšná. Ale nech robil, čo robil, nakoniec to takmer vždy dopadlo úplne ináč, ako si prial. 
Zvesil hlavu a pomalým krokom odchádzal z manéže. Náročky prešiel celkom blízučko pri mamičke. Obtrel sa o ňu. Čakal aspoň jedno milé slovíčko. Ale mamička sa veľmi bála.

„Keď som bol malý, mala si pre mňa tisíc krásnych slovíčok,“ zašepkal Belko. Ani nevedel, či jeho šepot začula. Len sa smutne pozrela a odišla z manéže.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu