Hviezdoslavov Kubín – próza (Katarína Švecová – Ako si vychovať brata)

Hviezdoslavov Kubín – próza (Katarína Švecová – Ako si vychovať brata)

Katarína Švecová Ako si vychovať brata

Volám sa Milan Krátky. Som žiakom V.A triedy a už piaty rok sa pomerne úspešne snažím o výchovu svojho mladšieho súrodenca. Keďže si uvedomujem, že na svete je nás viac takto postihnutých mladšími súrodencami, rozhodol som sa cestou internetu uverejniť praktické rady pri výchove mladšieho brata. Ale poďme pekne po poriadku.

Začalo sa to pred niekoľkými rokmi. Naši mi oznámili, že už nebudem viac sám. Sám som však nebol nikdy. Mal som Alexa, prítulného škrečka, ktorého sme hľadali podľa ohlodaného nábytku. Pomaly som sa aj začal tešiť, že budeme doma dvaja. Každý večer som sa modlil, aby sa nám narodil chalan, až som si ho nakoniec vymodlil.

Keď tak nad tým teraz premýšľam, asi som musel niečo v tých modlitbách skopať, pretože ten môj vymodlený brat sa tam hore akosi nevydaril. Alebo možno vypadol po ceste bocianovi zo zobáka a pri spätnom naložení tovaru došlo k nevysvetliteľnému omylu. Takto som si ho teda určite nepredstavoval.

V januári sa narodil náš František. Meno dostal po dedovi, keďže ja ako prvorodený som mal nárok na meno po otcovi. Nikdy sa moje deti nebudú volať po mne. Našťastie, ja žiadne deti v budúcnosti ani neplánujem, pretože mám dosť na celý život z toho nášho zázraku života, ktorý mi ničí nervy už päť dlhých rokov. Predtým bolo doma celkom fajn.

Chodili sme spolu na výlety, po obchodoch a tak. Taká normálna šťastná rodinka. Ale potom nastalo hotové peklo. Nikdy nezabudnem na deň, keď mamu pustili z nemocnice. Tak som sa na ňu tešil, dokonca aj na Fera som sa tešil. Cez deň to bolo v pohode, ale keď nastala tma, Fero spustil také sirény, že koniec. Mama lietala, otec
lietal a ja som sa snažil pospať si, pretože som na druhý deň ráno mal ísť do školy. Ráno Fero prestal kvíliť, tak sme všetci zaspali a na školu aj mama zabudla. Fero takto kvílil celé noci.

Prešlo päť rokov, ale veľa sa toho nezmenilo. Fero síce v noci spí, ale škrieka cez deň, hlavne vtedy, keď sa dostane do mojej izby a neoprávnene siaha na veci, ktoré nepatria do jeho rúk. Keďže rodičovská výchova pri mladších súrodencoch, povedzme si na rovinu, zlyháva, musí nastúpiť výchova z našej strany, starších a skúsenejších. Raz mi Fero aj naši poďakujú, že som to zobral do vlastných rúk.

Rada č. 1: Nikdy nedovoľte krpcovi prekročiť dvere vašej izby. Ak by som to vedel, nemal by som ho dnes každý deň vo svojej izbe a mohol som mať svoje veci iba pre seba. Teraz sa ho neviem zbaviť, a keď zareve, pribehne mama a ja počúvam starú známu pesničku:
Milan, veď si starší. Máš mať viac rozumu ako on. On si to iba pozrie.
A tak náš Ferko dosiahne, čo chce, a ja z toho vyjdem ako somár.

Rada č. 2: Nikdy ho neberte medzi svojich kamarátov. Ja som to, samozrejme, urobil, pretože ma o to poprosili naši. Nikdy to nerobte! Chlapci sa
s vami nebudú baviť, prípadne budú na vás pokrikovať hanebné označenia ako pestúnka, auperka a pod. S dievčatami sa nenechajte oklamať. Budú k vám milé, ale v skutočnosti im nejde o vás, ale o neho. Náš Fero v nich prebudil materinský cit, ktorý má vraj každá žena. Obskakovali okolo neho ako okolo maľovaného vajca a ten sa na nich usmieval a ukazoval im
všetky grimasy, ktoré som ho naučil. Ale to už nikto nevidí, od koho sa všetko to dieťa naučilo! V konečnom dôsledku skončíte sám ako kôl v plote.

Rada č. 3: Keď sa s ním hráte na Indiánov, nezabudnite mať pri sebe mobil alebo iný zdroj času. Tomu, kto vymyslel hru na Indiánov, by som udelil Nobelovu cenu. Ten musel byť hotový génius. Keď sa vám stane, že s ním zostanete doma sám, hrajte sa na Indiánov. On, ako dobrý Indián, náčelník kmeňa, sa vami nechá s najväčšou radosťou chytiť a dokonca je ochotný nechať sa priviazať o stoličku. Keďže ako dobrý Indián, nesmie prehovoriť a musí čakať v tichosti na svojho osloboditeľa – to ste vy, hráte ako starší a skúsenejší dvojrolu – môžete pokojne opustiť na chvíľu byt a zaskočiť za kamarátom. Dávajte si ale pozor, aby sa vám nestalo to, čo mne minule, keď sa u Mareka vo dverách objavila mama s Ferom na rukách. Asi vám nemusím vysvetľovať, čo za peklo som potom mal doma.

Rada č. 4: Výchova musí byť ako remeň.
Vo výchove žiadne pekné slovo neplatí. Musíte byť tvrdý a trvať si na svojom. V žiadnom prípade nepoľavovať...moment, na chvíľu svoje písanie musím prerušiť. V kuchyni sa niečo deje. Idem sa pozrieť. Hneď som späť.

Rada č. 5: Dajte mu všetky svoje hračky, vy ich už nepotrebujete.
Ferko včera spadol v kuchyni zo stoličky a zlomil si nohu. Mama ho naložila do auta a utekala s ním do nemocnice. Vraj sa správal veľmi statočne, takmer ani nezaplakal. Ja by som asi reval ako tur. Večer som mu odniesol do postele svoje hračky. Veď ja ich už vlastne ani nepotrebujem. Ferko bol smutný, ale keď ma zbadal s hračkami, veľmi sa potešil a naznačil mi, že mi chce niečo pošepkať.

Milan, v nemocnici som bol dobrým Indiánom. Ani som nemukol, keď ma tí zlí v bielom mučili. Vedel som, že keď tam nie si, musím si s nimi poradiť sám.

Rada č. 6: Ignorujte rady od 1 – 4! Mať brata je úžasné. Aj keď jeho výchova dá niekedy poriadne zabrať. A viete čo? Nechajte ju na rodičov, nech si ju užijú rovnako ako pri vás. Veď dvaja dokopy im dáte
zabrať oveľa viac.