Jozef horák - Detvan a jánošíkov poklad (súťaž Šaliansky Maťko)
Autor: tanya
Typ práce: Ostatné
Typ práce: Ostatné
Dátum: 27.02.2015
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 753 slov
Počet zobrazení: 32 071
Počet zobrazení: 32 071
Tlačení: 1 432
Uložení: 929
Uložení: 929
Jozef horák - Detvan a jánošíkov poklad (súťaž Šaliansky Maťko)
Neďaleko Detvy má byť vrch Katruša. Meno vraj dostal po Jánošíkovej milej. O vrchu sa oddávna hovorilo, že si v ňom Jánošík ukryl dukáty. Len nik nevedel, na ktorom mieste. Prichádzali hľadači od Detvy, aj zo široka-ďaleka, ale veru nič nenašli. A tak pomaly na poklad aj zabúdali, iba kde-tu sa ešte vynoril majster, čo by bol rád zbohatol.
Raz jeden Detvan oddychoval v hore na klade, akurát na úpätí vrchu Katruša. Od včasného rána sa moril so sekerou a drevom. Vybral z tanistry kus chleba s rezníkom slaniny. Ako si ujedá, odrazu za ním čosi zašuchoce. Obzrel sa a vidí: starček o palici krivká k nemu.
- Bože ti pomáhaj, braček, - oslovil starček Detvana.
- Akýže som ja ti braček, keď mi otcom môžete byť.
- Takto dobre, aj tak dobre, sadnem si, lebo od únavy ani dobre nevidím.
Pomkol sa Detvan na klade, urobil miesto starcovi. Ba ho i ponúkol chlebom
a slaninkou, i z krpôčky sa mu dal napiť.
Zajedol si starček, upil, zazdravkal, zaďakoval a potom takto prehovoril:
- Počuj, bratku, ty si mal, ty si dal, ale ja nemám, nič ti nemôžem dať, iba ak
dobrú radu...
- Dobrá rada nad zlato, otec, - povie drevorubač.
- Počul si už o Jánošíkových dukátoch?
Detvan hneď pochopil, kam starček mieri, usmial sa a len rukou kývol.
- Ktože by o nich nepočul? Prázdne reči.
- A keby neboli?
- Veľa ľudí sa už obrátilo a nikto nič nenašiel.
- Nenašli, ani nenájdu, lebo nevedia ako hľadať.
- A vari vy viete?
- Možno viem, možno nie, ale som sa presvedčil, poriadny si človek, nuž ti niečo
poviem. Ostatok si domyslíš.
Pozrel Detvan na starca a cítil, ako mu mrázik prebehol po chrbte.
Starec hľadel pred seba, paličkou pichal do zeme a hovoril:
- Kto chce nájsť poklad, musí na tieto miesta priviesť dvanásť bratov od jedného otca a od jednej matere.
Chvíľočku ešte posedel, potom sa zdvihol a stratil, ako sa zjavil.
Drevorubačovi veru odrazu rúbať nedalo. Sekera odskakovala bokom, len-len že si nohu nedokaličil, lebo mu jednostaj chodili po rozume starcove reči. Ale zakaždým prichodil k jednému: dvanásť bratov od jedného otca a od jednej matere! Myslel na všetkých z dediny, i takých, čo poznal naokolo, ale veru nik nemal dvanásť synov. Keď by ich aj bolo, vždy sa medzi nich zamiešali dievky.
Nezabudol, ba ešte väčšmi myslel na starcovu radu. Žena hľadí na muža, lebo sa jej nevidí. Chodí, sedí a stále zadumaný. Keď toho už veľa bolo, nedalo jej, aby sa nespýtala:
- Počuj, starý, o čomže to hútaš? Či si chorý a či ťa niečo zašlo?
Muž najprv nič, potom prisvedčil.
- Zašlo, veru, zašlo, žena moja...
- A čo ťa zmára?
Vyrozprával jej všetko, čo sa mu prihodilo v lese.
Doteraz chodil jeden, odteraz dvaja zahútaní ľudia. Lenže žena mala bystrejší
rozum. Jedného dňa, keď sa už zima pominula a prichodila jar, hovorí mužovi:
- Ak mal starý pravdu, naisto dostaneme poklad.
- Ako? – vytreštil Detvan oči.
- To nechaj na moju starosť.
Tak aj bolo. Žena vymyslela, čo vymyslela.
Mala na dvore sliepočku a kohútika. Raz sa sliepočka stratila, nebolo o nej ani
chýru ani slychu. Nik nevedel, kde sa podela, iba gazdiná. Striehla na sliepočku a vystriehla, že znáša vajíčka do sena. Nevedela, koľko ich zniesla, koľko nie. Keď uplynuli tri týždne, vychodí sliepočka zo stodoly a za ňou kŕdeľ kureniec. Tešila sa gazdiná i netešila, ale starostlivo opatrovala sliepočku i kuriatka.
Keď už bolo dobre poznať, ktoré kura je sliepočka a ktoré kohútik, začala rátať.
A narátala akurát dvanásť kohútikov.
Dvanásť kohútikov, dvanásť bratov od jedného otca i matere.
Pochopil gazda, čo vymyslela gazdiná. Zobral jedného dňa kohútiky a poďho na Katrušu. Prišiel až skoro na temeno vrchu. Tam vypustil kohútiky. Bojazlivo zapišťali, keď zbadali, že je mať nie s nimi. Ale potom obhŕkli skalu a začali hrabať.
Práve bola svätojánska noc. Odrazu sa skala otvorila a v nej zažiaril poklad. Samé nové, novučičké kremnické dukáty.
Nabral si ich Detvan, koľko vládal uniesť, a v duchu ďakoval starkému za radu. Ešte chcel pozháňať dukátiky, ale tie všetky zmizli. Možno ostali v skale, ktorá sa s rachotom zatvorila.
Vrátil sa Detvan domov a žil so ženou šťastne. A vraj sa im narodilo dvanásť detí, samé dcéry.
Ale tie už nevedeli otvoriť zlatý Jánošíkov poklad.
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#povesti na šalianského maťka #saliansky matko povest pre 3 rocnik #saliansky matko povest pre 4 rocnik #povesti pre 4 ročník #Povesť na Šalianskeho Maťka #detvan a janosikov poklad-obsah #jozef horak detvan a janosikov poklad hlavna myslienka #saliansky matko povest #povesť o jánošíkovi #básne na šalianského maťka #povest pre deti #J.Horák Detvan a Jánošíkov poklad #POVEST #povesti pre deti #basnicka o janosikovi #Kremnické povesti #povesti o janosikovom poklade #šalijanský matko #povesti #detvan a janosikov pokladDiskusia: Jozef horák - Detvan a jánošíkov poklad (súťaž Šaliansky Maťko)
Pridať nový komentárVygenerované za 0.014 s.