Proglas

Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
Uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
Túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
A sveta tohto hniloby sa pozbaviť
A rajský život pre seba zas objaviť
I horiacemu ohňu navždy uniknúť,
Počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
Počujte všetci, celý národ sloviensky,
Počujte Slovo, od Boha vám zoslane,
Slovo, čo hladané ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripravi.

Bo ktorý sluch, čo hrozný rachot hromový
Neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom?
Bo taký čuch, čo vôňu kvetu nevníma,
Akože môže zázrak Boží pochopiť?
Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia,
Človeka činia, akoby bol z kameňa.
A ešte väčšmi od človeka z kameňa
Je mŕtva duša, každá duša bez písmen.