Včela medonosná (Apis mellifera)

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tandan1
Typ práce: Referát
Dátum: 28.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 496 slov
Počet zobrazení: 13 745
Tlačení: 895
Uložení: 786

Včela medonosná (Apis mellifera)

- najužitočnejší hmyz

Včely sú najväčšou skupinou opeľovačov kvitnúcich rastlín.Tieto rastliny sú potravou mnohých suchozemských živočíchov a zároveň vytvárajú kyslík na Zemi.Niektoré rastlinné druhy sú úplne závislé na opelení včelami.Ľudia využívajú rôzne včelie produkty- hlavne med a peľ, ale aj vosk, propolis, materskú kašičku, ba i včelí jed.

V jednej kolónii žije až 80 tisíc jedincov.Podobne ako spoločenstvá iných sociálne žijúcich druhov hmyzu máva aj včelia kolónia tri kasty:robotnice, ktoré sú sterilné, ďalej tu žije jediná kráľovná- matka a niekoľko stoviek samčekov- trúdov.

Nová kolónia včiel vzniká tak, že stará kráľovna opustí úľ a s ňou odletí veľký počet robotníc. Novovyliahnutej kráľovnej ostane zvyšná časť pôvodnej včelej kolónie.Roj, skladajúci sa zo starej kráľovnej a robotníc, usadí sa najčastejšie na konári neďaleko úľa.Hliadka roja vyhľadá potom nový dutý strom.Len čo si roj zvolil nové miesto, usadí sa v ňom a robotnice začnú stavať plásty na uskladnenie zásob potravy a na odchov mláďat.Nové dospelé včely sa vyliahnu asi o 10 až 15 dní.

Včely majú ústny otvor prispôsobený na cicanie alebo naberanie nektáru.Na zadných končatinách majú špeciálne peľové košíčky.Keď sa vrátia do úľa, odstránia si z nôh peľ a umiestnia ho do buniek v plástoch, kde vytvárajú pre kolóniu potravinové zásoby.

Pri návrate do úľa včela často predvádza zložitý „tanec“, trepoce krídlami a krúti zadočkom a ostatné včely ju sledujú.Tento tanec pomocou presného vzorca prezradí ostatným včelám, či vracajúca sa včela našla dobrý potravinový zdroj, a čo je najdôležitejšie, ako ho možno nájsť.Vďaka potravinovým zásobám, ktoré si včely vytvoria v letných mesiacoch, dokážu prežiť aj zimné mesiace.

Včela medonosná pochádza z európskeho kontinentu. Odtiaľ sa po zdomácnení rozšírila do všetkých krajín sveta.Je to jeden z mála druhom hmyzu, ktoré sa podarilo človeku domestifikovať.O mede a včelách sú zmienky v literatúre odpradávna.Prvú knihu o včelárstve nepísal rímsky básnik Vergílius.Včelárenie na vedeckom základe sa však začalo až roku 1841 zavedením úľov moderných typov s voľnými rámčekmi pre plásty a s oddielom pre zásoby medu.Až do vynájdenia tohto typu používali sa úle slamené, z ktorých sa pred vyberaním medu včely vykiadzali horiacou sírou.Včely sa ňou síce vyplašili, ale obyčajne aj usmrtili.

Spracovaním nektáru kvetov včely vyrábajú med, ktorý ukladajú do plástových buniek. Zloženie medu závisí od druhu rastlín.Obsahuje asi 20% vody a sušiny z glukózy, fruktózy, sacharózy, bielkovín, éterických olejov, peľových zrniek a viacero vitamínov.Med je najlepšia a najčistejšia potrava pre zdravých i chorých.Inhibín obsiahnutý v mede ničí baktérie a lieči rany.Med sa používa pri liečbe krvného obehu, pri prechladnutí, nervozite, a prepracovaní.Ľudia si sladia potravu bielym cukrom iba posledných asi sto rokov, dovtedy sa na sladenie používal len med.Práve táto zmena sladidla zapríčinila u ľudí mnohé poruchy látkovej premeny a taktiež zubný kaz.

Med je vlastne prirodzená konzerva, ktorá nepodlieha skaze.Nesmieme ho však vystavovať teplote vyššej ako 45°C, ani ho nepridávame do horúcich nápojov, pretože sa tak strácajú jeho liečivé účinky.

Zdroj: Rekordy zvierat - Róbert Čeman
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.011 s.
Zavrieť reklamu