Mikroorganizmy

Mikroorganizmy
Kľúčové pojmy:mikroorganizmy, mikróby, vírusy, baktérie, prvoky, mikroskopické riasy a huby, mikrobiológia, reducenty, symbióza, patogénne mikroorganizmy, infekčné choroby, environmentálne a globalizačné faktory, virológia, parazit, virióny, DNA, RNA, bielkovinový obal, genetická informácia, bakteriofág, kvapôčková infekcia, očkovanie, vírus HIV, ochorenie AIDS.

Do sveta mikroorganizmov patria vírusy, baktérie, mikroskopické riasy, prvoky a mikroskopické huby. Spoločným znakom týchto stavbou a spôsobom života rozdielnych organizmov je ich veľkosť. Sú menšie ako 0,1 mm, a preto ich môžeme pozorovať iba svetelným alebo elektrónovým mikroskopom.

Mikroorganizmy majú jednoduchú biologickú organizáciu (stavba tela a vnútorné usporiadanie). Väčšinou sú to jednobunkové organizmy (okrem vírusov). Ich bunky sú rôznym spôsobom organizované, schopné v prírode samostatne žiť a rozmnožovať sa.

Vedeckým štúdiom mikroorganizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej predmetom skúmania už dávno nie je len vonkajšia a vnútorná stavba mikroorganizmov (morfológia a anatómia). Mikróby, najmä tie choroboplodné – patogénne, sa dokážu rýchlo prispôsobovať meniacim sa podmienkam prostredia. Aj preto sa vedci sústredili hlavne na štúdium ich životných procesov (fyziológia, biochémia). V súčasnosti sú v centre pozornosti najmä zákonitosti dedičnosti a premenlivosti (genetika) mikroorganizmov, ako aj výskum na úrovni nukleových kyselín (molekulová biológia).

S mikroorganizmami sa ľudstvo odpradávna stretávalo ako s pôvodcami infekčných (nákazlivých) ochorení (cholera, mor, týfus a iné), ktoré často ohrozovali životy celých populácií. Podľa štatistických údajov sú aj v súčasnosti infekčné ochorenia na treťom mieste medzi chorobami zapríčiňujúcimi smrť. Často musíme čeliť aj novým infekciám, oveľa nebezpečnejším a odolným (rezistentným) voči doterajšej liečbe.
  Mnohé známe mikróby prekvapujú zvýšenou „agresivitou a silou pôsobenia“, ako napríklad pôvodca tuberkulózy. V našom zemepisnom pásme sa zvyšuje výskyt infekčnej žltačky, doteraz málo známej lymskej boreliózy a AIDS.
Odolnosť nášho organizmu voči choroboplodným zárodkom je oveľa viac narušená ako v minulosti. Častým a neuváženým používaním mydiel, šampónov a dezinfekčných prostriedkov ničíme prirodzenú mikroflóru pokožky a znižujeme jej prirodzenú obranyschopnosť. Na svoju obnovu potrebuje čoraz dlhší čas (dospelý päť a viac hodín, pokožka novorodencov až trinásť hodín).

Vďaka hygiene sme zvládli veľa infekcií. Zároveň však ničíme aj mikroorganizmy, ktoré sú našimi každodennými spoločníkmi. Práve ony paradoxne zvyšujú našu obranyschopnosť. Pomáhajú nám odolávať mnohým chorobám, chránia nás pred alergiami, ktoré sa stávajú závažným civilizačným problémom. Vedecké štúdie ukazujú, že v mnohodetných rodinách sa mladšie deti zriedkavejšie stávajú alergikmi ako prvorodené. Prichádzajú do prostredia, kde sa prirodzene nachádzajú mikroorganizmy posilňujúce ich imunitný systém.

  Na druhej strane existujú sociálne skupiny, ktoré žijú v špine a v nehygienickom prostredí. Premnožené choroboplodné mikroorganizmy tu vyvolávajú infekčné epidémie (napr. žltačku). Tieto populácie však nepoznajú chronické ochorenia spôsobené oslabením imunity.

Zmeny v „správaní“ mikróbov súvisia aj s pôsobením environmentálnych faktorov. Narušené životné prostredie, nezdravé potraviny, rastúce životné tempo, stres apod. vedú k porušeniu rovnováhy medzi ľudským organizmom a vonkajším prostredím. Výsledkom je oslabenie odolnosti organizmu a premnoženie patogénnych mikroorganizmov. Pre nepripravenú populáciu to môže znamenať ťažkú epidémiu aj v prípade nákazy málo agresívnym vírusom.

Mikróby sa dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam vďaka svojej genetickej výbave. Bežný vírus chrípky sa môže geneticky zmeniť – zmutovať na variant, pred ktorým sa nedokážeme bez vývoja nového protilieku účinne brániť. Mikroorganizmy žijúce v pôde alebo vírusy napádajúce len zvieratá sa prispôsobia životu v ľudskom organizme. Objavujú sa pre človeka nové infekcie (vtáčia chrípka, choroba šialených kráv a pod).

Ku vzniku a šíreniu epidémií infekčných chorôb prispieva aj  rozvinutá turistika (rýchly presun ľudí z jedného konca sveta na druhý, napr. lietadlom), migrácia (sťahovanie ľudí), obchod a ďalšie, tzv. globalizačné faktory.