Vírusy

Vírusy
Vírusy sú nebunkové organizmy, ktoré nemajú vlastnú látkovú a energetickú premenu – metabolizmus. Energiu potrebnú na život získavajú tak, že parazitujú v bunkách iných organizmov, vrátane človeka. Sú pôvodcami mnohých ochorení.

Vírusy sú najmenší predstavitelia mikróbov. Možno ich pozorovať len
pod elektrónovým mikroskopom. Ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 30 nm (1nm je 1 milióntina milimetra). Štúdiom vírusov a vírusových chorôb sa zaoberá virológia.

Telo vírusu tvorí nukleová kyselina buď DNA (kyselina deoxyribonukleová) alebo RNA (kyselina ribonukleová). Obaľuje ju ochranný bielkovinový obal (kapsid). Sú to teda skôr chemické látky ako živé častice. V nukleovej kyseline je chemicky zapísaná genetická informácia (správa), ktorá charakterizuje typ vírusu.

Infekčné formy vírusov sa nazývajú virióny. Po vniknutí viriónu do hostiteľskej bunky sa začne tvoriť nukleová kyselina a bielkovina vírusu. V napadnutej bunke vznikajú stovky nových viriónov. Uvoľňujú sa z bunky a svojou genetickou informáciou infikujú ďalšie, dovtedy zdravé bunky.

Vírusy spôsobujú ochorenia rastlín (napr. mozaika zemiakov a tabaku), živočíchov (napr. slintačka a krívačka, vtáčia chrípka, mor ošípaných), človeka (napr. chrípka, žltačka, kliešťová encefalitída, AIDS) a napádajú aj baktérie (bakteriofágy). Najviac preskúmané sú bakteriofágy, ktoré parazitujú na črevnej baktérii – Escherichia Coli.

K najbežnejším a veľmi variabilným vírusom, s ktorými sa človek stretáva je vírus chrípky. Vírusové ochorenia spôsobujú človeku mnohé zdravotné komplikácie. Vysoké horúčky, ktoré ich sprevádzajú , majú aj „liečebnú funkciu. Bielkovinový obal sa pri teplotách v rozmedzí 38 – 40 °C poškodzuje a vírusy hynú. Vo všeobecnosti je ich liečenie náročné a zdĺhavé. Preto je dôležitá najmä prevencia a dodržiavanie hygienických návykov. Dnes už existujú aj „protivírusové“ farmaceutické preparáty, pomocou ktorých sa pri včasnom diagnostikovaní ochorenie spravidla úspešne lieči.

Antivirotikású lieky, ktoré blokujú aktivitu vírusových enzýmov, čím zabraňujú ich infekčnému pôsobeniu a replikácii (množeniu). Podávajú sa iba vo vybraných prípadoch pri infekciách s ťažkým priebehom. Mnohé vírusové ochorenia sa vyskytujú hlavne u detí a nazývajú sa „detské“. Patrí k nim zápal príušných žliaz (mumps), kiahne (prejavujú sa červenými pľuzgierikmi), detská obrna a osýpky. Preventívne očkovanie detí významne znížilo početnosť a zmiernilo priebeh týchto ochorení. Ich priebeh a liečenie v dospelom veku je oveľa komplikovanejšie a môže mať trvalé následky (napr. neplodnosť mužov po zápale príušných žliaz). Väčšina vírusových ochorení sa prenáša kvapôčkovou infekciou, t. j. kašľom, kýchaním alebo pri rozprávaní. Vstupnými bránami sú sliznice dýchacích ciest a očí (napr. pri osýpkach).
Vážne vírusové ochorenie, podobné chrípke, sú osýpky. Prejavujú sa charakteristickými červenými vyrážkami. Vo vyspelých krajinách spôsobujú ďalšie zdravotné komplikácie u 10 až 20% chorých. V rozvojových krajinách sú najčastejšou príčinou oslepnutia. Podľa odhadov WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) zomrie približne 1 milión ľudí na následky tohto ochorenia.

Nákazlivá infekčná choroba spôsobená vírusmi, ktorá často vedie k trvalému ochrnutiu alebo dokonca k smrti, je aj detská obrna. Očkovaním od roku 1960 sa jej výskyt v európskych štátoch výrazne znížil, hoci očkovanie vykazuje klesajúcu tendenciu. V niektorých prípadoch (približne 1% ochorení) dochádza k príznakom ochrnutia alebo k zápalu mozgových blán.
Onkogénne (karcinogénne) živočíšne vírusy môžu byť príčinou tvorby zhubných – malígnych nádorov na ktoromkoľvek orgáne a iniciujú závažné ochorenie – rakovinu.

Medzi najznámejšie onkogénne RNA vírusy (retrovírusy) patria aj vírusy HIV (Human Immunodeficiency Virus). Vírus HIV je pôvodcom zatiaľ nevyliečiteľného ochorenia AIDS (Acquired Imunodeficiency Syndrome), syndrómu získanej imunodeficiencie. Identifikoval a izoloval ho francúzsky vedecký tím v roku 1984. Vyvoláva ochorenie iba u človeka, napáda a ničí biele krvinky. Najviac ohrozuje osoby s rizikovým sexuálnym správaním (časté striedanie partnerov, prostitúcia), drogovo závislých (intravenózna aplikácia drogy) a i.

Odhadovaný výskyt žijúcich dospelých osôb infikovaných vírusom HIV na svete je približne 33,2 milióna. Viac ako 10 miliónov pripadá na Afriku. Ochorenie spôsobené nákazou mimoriadne nepriaznivo dopadá na postihnutých jednotlivcov, ale aj na celé krajiny, v ktorých sa AIDS nekontrolovane šíri (napr. stredná Afrika). Pri tomto ochorení sa postupná dlhotrvajúca fyzická a mentálna degradácia spája s významnými sociálnymi a ekonomickými dôsledkami. Vo viacerých rozvojových krajinách, najmä v oblastiach subsaharskej Afriky, juhovýchodnej Ázie, Južnej Ameriky, a v Karibskej oblasti, sa stala epidémia AIDS takým zdravotným a sociálnym problémom, že začína ohrozovať národné hospodárstvo.
 
Zhrnutie
Mikroorganizmysú najmenšie, spravidla jednobunkové organizmy, ktoré môžeme pozorovať len pod mikroskopom s veľkým rozlíšením. Patria sem vírusy, baktérie, mikroskopické riasy, prvoky a mikroskopické huby. Žijú paraziticky, saprofyticky a symbioticky. Patogénne formy sú pôvodcami infekčných ochorení. Sú veľmi prispôsobivé, ovplyvňujú imunitný systém človeka. Správanie mikróbov ovplyvňujú environmentálne a globalizačné faktory, ktoré narúšajú rovnováhu medzi človekom a vonkajším prostredím.
Vírusy sú nebunkové mikróby, ktoré parazitujú v telách baktérií, rastlín, živočíchov a človeka. Majú rozmanitý, pre príslušný druh vírusu charakteristický tvar. Ich telo tvorí nukleová kyselina (DNA alebo RNA) v bielkovinovom obale. Infekčné formy sú virióny, ktoré „vnútia“ genetickú informáciu vírusu, zdravej bunke hostiteľa. Vírusové ochorenia sprevádzajú vysoké horúčky. Onkogénne živočíšne vírusy môžu iniciovať aj rakovinu. Nebezpečný retrovírus HIV je pôvodcom zatiaľ nevyliečiteľného ochorenia AIDS.