Mikroskopické huby

Mikroskopické huby (Mikromycéty)
Kľúčové pojmy: mykológia, eukaryotické organizmy, stielka, heterotrofia, parazity, saprofyty, reducenty, glykogén, výtrusy – spóry, symbióza, mykózy, alergie, pučanie, probiotiká, penicilín, mykotoxíny.
Huby (Fungi) tvoria druhovo početnú ríšu rozmanitých organizmov. Počet ich druhov sa odhaduje na 200 000 až pol milióna, čo približne zodpovedá počtu druhov semenných rastlín. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické huby (Mikromycéty), ktoré sú predmetom štúdia mnohých vedných disciplín, napr. mikrobiológie, biotechnológie, potravinárskej chémie a pod. vedeckým štúdiom húb sa zaoberá mykológia (gr. mykos – huba, logos – veda).
  Huby sú eukaryotické, heterotrofné organizmy. Ich telo je stielka:

- jednobunková (kvasinky)
- vláknitá (najčastejší typ)
- rôsolovitá – plazmódium (slizovky)

Huby nie sú schopné fotosyntézy, zdrojom energie sú pre ne organické látky, ktoré najčastejšie získavajú saprofyticky (z odumretých organizmov alebo z organických zvyškov) alebo paraziticky (napádajú živé organizmy). Spolu s baktériami plnia huby funkciu reducentov – rozkladajú organickú hmotu až na anorganické látky, ktoré tým vracajú do potravinového reťazca. Sú nezastupiteľným článkom udržania života na Zemi. Osídľujú najrozmanitejšie substráty, vyžadujú mierne kyslé prostredie, dostatok kyslíka, vlhkosť a teplotu 20° až 30° C. Rozmnožujú sa najčastejšie výtrusmi – spórami, ktoré sú veľmi odolné a dokážu prežiť aj veľmi nepriaznivé podmienky.  Zásobnými látkami húb sú glykogén (živočíšny škrob) a kvapky tuku.

Ako parazity spôsobujú veľké množstvo ochorení – mykóz rastlín (napr. drevokazné huby), živočíchov aj človeka (patogénne druhy – plesne). Nevyhnutným predpokladom úspešného liečenia týchto ochorení je poznanie ich životného cyklu. Len vtedy je možné úspešne zasiahnuť.
  Huby, najmä mikroskopické sú aj základom priemyselných biotechnológií. Úspešne sa uplatňujú napr. v:

- potravinárskom priemysle(pekárne, mliekárne, liehovary, pivovary)
- farmaceutickom priemysle a medicíne(vitamíny, minerály, probiotiká, cytostatiká – lieky proti rakovine, antimykotiká)

Mnohé biologicky účinné lieky, ktoré huby poskytujú, ešte nevieme dostatočne využiť (napr. hliva ustricová). K najjednoduchším hubám patria slizovky (Myxomycota). Ich stielky sú jednobunkové alebo tvoria plazmódiá. Mnohé z nich sú parazity rastlín, čím spôsobujú škody v poľnohospodárstve. Patria k nim napr. nádorovky (Plasmodiophora), ktoré vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín u kapustovitých (kapusta, kel, kaleráb, karfiol).

Pôvodcom mykózy u viniča hroznorodého je plazmopara viničová – perenospóra (Plasmopara viticola) – na listoch viniča tvorí hnedé škvrny. Jeho bobule sú malé a nedozrejú.

Podobne, hnednutie listov zemiakov a rajčiakov spôsobuje fytoftóra zemiaková (Phytophtora infestans).

Klíčky zemiakových hľúz napáda rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum), ktorý spôsobuje rakovinu zemiakov. Jeho výtrusy si v pôde zachovávajú klíčivosť až 20 rokov.

Spájavé plesne (Zygomycetes)
Spájavé plesne sú mikroskopické, zväčša saprofytické huby. Môžu byť však aj pôvodcami mykóz človeka. Ich výtrusy sú v veľkom množstve prítomné vo vzduchu a môžu vyvolávať alergie.

Najviac sa im darí na zahnívajúcich substrátoch – chlieb, pečivo, ovocie zelenina zaváraniny, mliečne výrobky. Typickým zástupcom spájavých plesní je pleseň hlavičkatá (Mucor Mucedo). Na substrátoch vytvára biele, spočiatku vatovité podhubie. Z podhubia vyrastajú biele vlákna s čiernou hlavičkou – výtrusnicou (sporangiom). Vo výtrusniciach sa tvoria výtrusy (spóry) – jednobunkové častice, ktorými sa rozmnožuje.
 
Kvasinkotvaré huby (Saccharomycetales)
Kvasinky sú najbežnejšie sa vyskytujúce huby. Sú jednobunkové a rozmnožujú sa pučaním. Ich fermentačné (kvasné) schopnosti sa využívajú v biotechnológiách. Využívali ich starí Slovania, ktorí varili jačmenné pivo.
Kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisiae) ako najstaršia známa kvasinka sa aj v súčasnosti používa pri výrobe piva skvasovaním jačmenného sladu. Lisovaním kvasinky pivnej s  múkou sa vyrába pekárenské droždie.
Kvasinka vínna (Saccharomyces elipsoideus), prítomná na bobuliach hrozna skvasuje cukry hroznovej šťavy pri výrobe vína.

Čisté kultúry kvasiniek sa na priemyselné účely pestujú laboratórne. Používajú sa aj pri výrobe niektorých kyslomliečnych výrobkov napr. kefíru. Pre vysoký obsah niektorých vitamínov, najmä skupiny B, sa z kvasiniek vyrábajú vitamínové a probiotické liečivá.

Niektoré kvasinky sú pôvodcami ochorení. Kvasinky rodu Candida spôsobujú kožné, pľúcne aj gynekologické ochorenia so zdĺhavým liečením.. Kandidózy sú často dôsledkom zníženej obranyschopnosti organizmu napr. po dlhotrvajúcej liečbe antibiotikami alebo po chemoterapii. Candidou sa môžeme infikovať aj priamo, napríklad na verejných kúpaliskách, v saune a pod. Účinnou prevenciou aj v tomto prípade môžu byť probiotiká.

Paplesňotvaré huby(Eurotiales)
Paplesňotvaré huby často žijú saprofyticky na najrôznejších substrátoch. Podieľajú sa, spolu s inými saprofytmi na hnilobe ovocia, zeleniny, potravín a iných organických produktov. Na rozdiel od plesní sú pestro sfarbené – modrozeleno, čierno, žlto. Farebnosť je spôsobená ich výtrusmi. Výtrusy vznikajú vo veľkých množstvách a môžu byť príčinou alergií.
Niektoré druhy napádajú ovocné stromy a poškodzujú poľnohospodárske plodiny.

Vo vlhkom a chladnejšom lete sa šíria plesňové ochorenia jabloní múčnatka jabloňová a chrastavitosť jabĺk.
 Múčnatka prezimuje v podobe podhubia (spleť hubových vlákien) v listových a v kvetných púčikoch. Prejavuje sa degeneratívnymi zmenami na púčikoch a neskôr škvrnitosťou plodov a malou, nekvalitnou úrodou. Pleseň chrastavitosti prezimuje v opadaných listoch, na jar sa šíri v podobe výtrusov a napáda listy aj plody. Ako prevenciu možno využívať odrody ovocných stromov s vyšším stupňom odolnosti (rezistencie). Dôležité je odstraňovať napadnuté listy. púčiky a plody a vhodne ich chemicky ošetrovať.
Niektoré druhy paplesní vylučujú do substrátu na ktorom rastú mykotoxíny – jedovaté látky. Ich produkciou sa zbavujú konkurencie iných saprofytov, napr. baktérií, ktoré usmrcujú alebo spomaľujú ich rast. Mykotoxíny sú však jedovaté aj pre živočíšne bunky. Môžu vyvolávať alergie, oslabiť imunitu, niektoré sú rakovinotvorné. Potraviny napadnuté paplesňami pretonesmieme konzumovať.
Mykotoxíny s protibakteriálnym účinkom sa dajú použiť ako antibiotiká na liečenie chorôb spôsobenými baktériami. Prvé používané antibiotikum penicilín bolo izolované z druhu Penicilium notatum. Niektoré druhu paplesní najmä rodu Penicilium a Aspergilus sa používajú na výrobu plesňových syrov (napr. rokfort, camembert).

Kyjaničkotvaré huby
Na lipnicovitých rastlinách cudzopasí kyjanička purpurová (Claviceps purpurea). Infikovaný semenník napr. raže sa premení na čierny rožkatý útvar námeľ (ražná hubka). Námeľ obsahuje toxické látky, ktoré sa dajú použiť na výrobu niektorých liečiv.

Zhrnutie
Mikroskopické huby sú druhovo najpočetnejšou skupinou v ríši húb. Sú to eukaryotické heterotrofné organizmy, ktorých telo je organizované do jednobunkovej alebo vláknitej stielky. Vyživujú sa prevažne paraziticky a saprofyticky. Spolu s baktériami plnia funkciu reducentov – rozkladajú organickú hmotu až na anorganické látky. Niektoré huby žijú v symbióze s inými organizmami, ktoré im poskytujú organické látky (lišajníky). Rozmnožujú sa výtrusmi – spórami. Mnohé majú významné hospodárske využitie v biotechnológiách kvasného a farmaceutického priemyslu.