Mikroskopické riasy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 09.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 626 slov
Počet zobrazení: 6 554
Tlačení: 499
Uložení: 449
Mikroskopické riasy (Algae)
Kľúčové pojmy: nižšie rastliny, jednobunkovce – Protista, stielka – jednobunkový, kolóniový, vláknitý, rúrkovitý typ, mikroskopické, makroskopické riasy, eukaryotická bunka, plastidy – chloroplasty, zelené, modrozelené, žltooranžové, hnedé a červené farbivá, škrobové zrná, autotrofia, heterotrofia, rozsievky, schránky, lišajník, liečivá, agar.

Mikroskopické riasy tvoria spolu s jednobunkovými živočíšnymi prvokmi  samostatnú ríšu jednobunkovce – Protista. Patria do skupiny rastlinných jednobunkovcov. Sú autotrofné a ich telo tvorí jednoduchá stielka. Preto ich spolu s mnohobunkovými makroskopickými riasami nazývame aj nižšie rastliny.

Bunky rias sú na rozdiel baktérií väčšie a majú aj dobre vyvinuté jadro, ktoré je zreteľne ohraničené od cytoplazmy jadrovou membránou  a obsahuje viac chromozómov. Okrem jadra obsahujú aj ďalšie organely. Takéto bunky nazývame eukaryotické. Typickými organelami rastlinných buniek sú plastidy. Plastidy obsahujú farbivá:

-  zelené – chlorofyly
-  žltooranžové – karotény a xantofyly
-  hnedé – fukoxantín
-  modré – fykocyanín
-  červené – fykoerytrín

V plastidoch všetkých rias sa nachádzajú zelené chlorofyly a niektoré z ďalších pigmentov. Farbivá sú potrebné pre fotosyntézu. Fotosyntézu uskutočňujú plastidy, ktoré nazývame chloroplasty.  Niektoré plastidy majú zásobnú funkciu, ukladajú sa v nich do zásoby škrobové zrná.
Pigmenty v plastidoch sfarbujú stielky rias do zelena, modrozelena, hneda, červena. Farba stielky je zväčša charakteristická pre jednotlivé skupiny rias a zodpovedá vývojovým vetvám, ktoré sa vyvíjali nezávisle od seba.
 Do hnedej vývojovej vetvy patrí jedna z najrozšírenejších skupín rias v prírode – rozsievky (Bacilariophyceae).  Vznášajú sa voľne vo vode vodných nádrží a tokov ako súčasť planktónu alebo tvoria hnedozelené až hrdzavočervené povlaky na kameňoch a a vodných rastlinách. Ich jednobunková stielka obsahuje v plastidoch okrem chlorofylov hnedé farbivá. Povrch bunky chráni dvojdielna kremičitá schránka u rôznych druhov rôzneho tvaru. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách.

Krehké a chemicky odolné schránky rozsievok tvoria fosílne usadeniny staré milióny rokov. Zachovali sa na rôznych miestach zemského povrchu vo vrstvách hrubých až niekoľko metrov a vytvorili horninu známu ako diatomit. Využíva sa na výrobu ohňovzdorných a izolačných materiálov a leštiacich prostriedkov. V prírode sú hojne zastúpené jednobunkové bičíkaté červenoočká (Euglenophyta). Ich stielky sú zelené. Charakteristickým znakom tejto skupiny rias je červená očná škvrna (stigma). Reaguje na smer a intenzitu dopadajúceho svetla. Nachádzajú v takmer všetkých vodných biotopoch sladkých a braktických vôd. Ako súčasť planktónu predstavujú významný zdroj potravy pre živočíchy.. Typickým zástupcom je sladkovodná eugléna zelená (Euglena viridis). Za určitých podmienok červenoočká prestávajú fotosyntetizovať a prechádzajú na heterotrofný spôsob výživy.
Zelené riasy (Chlorophyta), ktoré považujeme za vývojových predchodcov vyšších rastlín, sú najpestrejšou skupinou rias. Patrí k nim aj množstvo zástupcov s jednobunkovou stielkou. V sklenených nádobách s dlhšie stojacou vodou (akváriá, vázy) sa často uchytí chlorela (Chlorella). Na vlhkých múroch alebo na povrchu kmeňov stromov tvorí zelené povlaky drobnozrnko (Pleurococcus). Kolónie veľké ako špendlíková hlavička tvorí vo vodných nádržiach rod váľač (Volvox). Mnohé riasy žijú spolu s ďalšími mikroorganizmami vo vlhkej pôde. Pôdu okysličujú a obohacujú o organické látky.

Niektoré jednobunkové zelené riasy a sinice vytvárajú spolu s vláknami niektorých húb stielku lišajníkov (Lichenes). V takejto stielke žijú riasy s hubami v symbióze. Lišajníky sú špecifickou formou symbiózy, kde je väzba medzi organizmami (huby a riasy alebo sinice) natľko pevná, že vzniká úplne odlišný organizmus. Vlákna húb zabezpečujú celej stielke dostatok vody a riasy alebo sinice zabezpečujú hubám organické látky, ktoré vyprodukujú počas fotosyntézy. Niektoré lišajníky vyžadujú čisté prostredie, preto patria k významným bioindikátorom životného prostredia.
Význam rias v prírode súvisí s tým, že sú producentmi biomasy vo vodných ekosystémoch a tým sa stávajú zložkou potravy zooplanktónu a iných živočíchov. Významné sú aj tým že do prostredia uvoľňujú kyslík.
 
Zhrnutie
Riasy sú autotrofné, eukaryotické organizmy. Nazývame ich nižšie rastliny. Môžu byť mikro- aj makroskopické. Jednobunkové riasy patria do ríše Protozoa. Sú súčasťou fytoplanktónu vo všetkých vodných biotopoch. Tvoria zelené povlaky na kmeňoch stromov, vlhkých múroch a skalných bralách. Žijú voľne alebo v symbióze s inými organizmami. Plastidy v ich bunkách obsahujú farbivá, ktoré im umožňujú fotosyntézu. Podľa prítomnosti farbív tvoria skupiny zelených, hnedých a červených rias, ktoré sa vyvíjali nezávisle od seba. Najbohatšou skupinou sú zelené riasy, z ktorých sa vyvinuli vyššie rastliny. Mikroskopické rozsievky po milióny rokov vytvárali horninu diatomit. Riasy sa využívajú v medicíne (probiotiká), v potravinárskom (agar), farmaceutickom (liečivá) a papierenskom priemysle.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu