Pijavice

Pijavice
Husto zarastené stojaté vody sú prirodzeným prostredím pre pijavice.
Najznámejšiu, pijavicu lekársku (Hirudo medicinalis), však nájdeme skôr v umelých chovoch. Telo (15 cm dlhé) má sploštené, článkované, bez štetín. Má
charakteristickú olivovo zelenú farbu so žlto oranžovými pruhmi po bokoch tela. Na oboch koncoch sa nachádzajú prísavky, pomocou ktorých sa prichytáva na kožu živočíchov. Živí sa krvou teplokrvných stavovcov, najmä dobytka, koní a človeka. Pijavica si dokáže uložiť nacicanú krv do zásob. Bez potravy dokáže vydržať aj niekoľko mesiacov.
 
Pri cicaní krvi vylučuje do rany hostiteľa sekrét s obsahom viacerých účinných látok. Jednou z nich je hirudín, ktorý zabraňuje zrážaniu krvi, preto po odpadnutí pijavice rana ešte dlho krváca. Ďalšie pôsobia ako analgetiká, protizápalovo a antibakteriálne.

Pijavice sa používali už v staroveku na liečenie mnohých chorôb. Aj neskôr, v 17. a 18. storočí, boli bežnou súčasťou lekárskej výbavy. Verilo sa, že odobratie krvi zlepší pacientov zdravotný stav. Súčasná veda potvrdzuje viaceré liečivé účinky pijavíc. Využívajú sa napríklad pri odsávaní krvi z krvných zrazenín, pri liečbe vysokého krvného tlaku, kŕčových žíl, ale aj po chirurgických zákrokoch pri ošetrovaní rán. Pomáhajú uvoľňovať upchaté cievy. Hoci pijavice nemožno považovať za všeliek, výborné výsledky pri hirudoterapii (liečba prikladaním pijavíc)sa potvrdzujú. Ako pri aplikácii akejkoľvek metódy v medicíne, aj tu treba dodržiavaťprísne pravidlá.
 
Niektoré druhy pijavíc žijú dravo. Pijavica konská (Haemopis sanguisuga) sa
živí larvami hmyzu, žubrienkami, ulitníkmi a červami. Vonkajší parazit - pijavička rybia (Piscicola geometra). Má štíhle telo (1-5 cm dlhé) s veľkými prísavkami na koncoch. Žije v teplejších stojatých alebo tečúcich vodách. Živí sa krvou rýb. Pri premnožení môže spôsobiť v rybníkoch, v ktorých sa chovajú ryby veľké škody.