Stavovce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 09.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 600 slov
Počet zobrazení: 13 424
Tlačení: 492
Uložení: 573
Stavovce
 
Najvýznamnejším krokom na ceste k ďalšiemu rozvoju  bezstavovcov bolo opustenie pôvodného vodného prostredia a prispôsobenie sa životu na súši.
Vývojovými predchodcami stavovcov sú plášťovce a kopijovce. Žijú výlučne v mori, a preto sú pre naše pozorovanie vzdialené. Významné sú z vývojového hľadiska. Prvýkrát sa u nich stretávame s chrbtovou strunou- chordou. Chorda je chrupkovitý útvar, vystužujúci telo živočícha a stáva sa základom chrbtice. Chrbtica sa stáva oporou tela a ochranou nervovej trubice- miechy.

Podľa spôsobu akým sa vyvíja nový jedinec poznáme dve skupiny stavovcov:
1. bezblanovce (Anamnia) - nemajú zárodok obalený plodovými blanami
2. blanovce (Amniota) - zárodok má plodové obaly
Bezblanovce kladú vajíčka do vody alebo vlhkého prostredia. Vyvíjajúci sa zárodok nevytvára plodové blany a vyvíja sa vo vode. Sem patria kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky.
Vývoj blanovcov prebieha vo vajíčku. Zárodok je obalený plodovými blanami (amnion, chorion, alantois). Plodová blana uzatvára plodovú tekutinu, v ktorej je zárodok. K blanovcom patria plazy, vtáky a cicavce.

Systém stavovcov:

Stavovce
(Vertebrata)
trieda: Kruhoústnice (Cyclostomata)
trieda: Drsnokožce (Chondrichtyes)
trieda: Ryby (Osteichtyes, Pisces)
trieda: Obojživelníky (Amphibia)
trieda: Plazy (Reptilia)
trieda: Vtáky (Aves)
trieda: Cicavce (Mammalia)
 
Trieda Kruhoústnice
Väčšina zástupcov žije v mori.
Chrbtovou stranou tela prechádza chorda a nad ňou miecha, ale stavce ešte nie sú vytvorené. Miecha v hlavovej časti sa rozširuje na primitívny mozog.
Mihuľa riečna (Lampetra fluvialitis) dorastá do dĺžky asi 40 cm. Na prvý pohľad pripomína úhora. Jej telo je pokryté sliznatou pokožkou. Mihuľa riečna žije v pobrežných morských vodách a v riekach. Živí sa krvou rýb, na kožu ktorých sa prisáva kruhovými ústami premenenými na prísavné ústroje. Pre chutné mäso je cenným priemyselným druhom.
Mihuľa potočná (Lampetra planeri) sa podobá na mihuľu riečnu ale je menšia (10-16 cm) a má tupé zuby. Žije v sladkej vode a nie je parazitická. Vyskytuje sa tam kde mihuľa riečna, ale ďalej od mora v menších prítokoch.
 
Trieda Drsnokožce
Drsnokožce sú prevažne morské živočíchy. Patria sem žraloky a raje. Bližšie sa s nimi zoznámime v kapitole Život v mori.
 
Trieda Ryby
Ryby sú výlučne vodné stavovce. Ich koža je slizovitá, pokrytá šupinami. Len u niektorých zástupcov je kostra chrupkovitá, postupne úplne kostnatie. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na žiabrových oblúkov. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených lupienkov (= žiabrové lístky) a sú prekryté skrelami- ktoré chránia žiabre a riadia odtok vody z tela.
Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava
je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Vyliačením prednej časti pažeráka vzniká u rýb zvláštny orgán plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Tlak v plynovom mechúre môžu ryby meniť.

Mozog
rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.
Oplodnenie väčšiny rýb je mimotelové. Vajíčka- ikry kladú samice do vody a vo veľkých počtoch. Samce ich oplodňujú mliečom.
Štúdiom rýb sa zaoberá vedný odbor ichtyológia.

Systém:
Ryby (Osteichtyes, Pisces)
podtrieda: Stopkatoplutvé (Crossopterygii)
podtrieda: Choánové (Choanichthyes)
podtrieda: Lúčoplutvé (Actinopterygii)
 
Stopkatoplutvé ryby
Stopkatoplutvé majú kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné podopierať telo. Sú základom budúcich končatín. Stopkatoplutvovce sú predkovia všetkých štvornohých stavovcov.
Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je jediným dnes žijúcim druhom tejto podtriedy rýb. Vedci sa dlho domnievali, že táto skupina rýb vyhynula pred 70 mil rokov. V roku 1938 však takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria dosahuje dĺžku 1,9 m. V súčasnosti je predmetom intenzívneho bádania, ako aj bohatým zdrojom prekvapujúcich objavov.
 
Choánové ryby
Dnes predstavujú malú skupinu žijúcich rýb. Žijú v sladkých vodách a v období sucha, keď ostane na dne len bahno, môžu dýchať aj atmosférický kyslík, lebo okrem žiaber majú vyvinutý jeden (austrálske bahníky) alebo dva pľúcne vaky (africké a americké bahníky).

Bahník austrálsky (Neoceratodus forsteri) dýcha vo vode žiabrami, ale pri nedostatku kyslíka vo vode alebo pri vyschnutí vody úplne prejde na dýchanie pľúcnym vakom. Bahník nemá vyvinutú chrbtovú ani predchvostovú plutvu, párové plutvy (prsné a brušné) majú takú stavbu, že mu umožňujú chodiť. Žije v bahnitých, v lete zahnívajúcich riekach Mary a Brunet v austrálskom Queenslande. Kedysi bol rozšírený aj na iných miestach, o čom svedčia nálezy zvyškov kostí.
 
Lúčoplutvé ryby
Lúčoplutvé ryby majú plutvy vystužené kostenými lúčmi. Patrí sem väčšina dnes žijúcich sladkovodných i morských rýb. V našich tokoch a vodných nádržiach sa najčastejšie vyskytujú: kapor obyčajný, lieň obyčajný, jalec hlavatý, mrena obyčajná, ostriež obyčajný, zubáč obyčajný, pstruhy, šťuka obyčajná a i.
 
Zástupcovia:
Pstruh dúhový (Salmo gaidneri) dosahuje dĺžku 1,2 m. Má striebrolesklé boky a nad bočnou čiarou tmavé škvrny. Pozdĺž tela sa mu tiahne purpurový alebo červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, neresí sa v sladkých vodách. Tvorí stále sladkovodné formy, jedna z takýchto foriem sa stala predmetom chovu v Európe. Iné druhy: pstruh morský (Salmo trutta), pstruh potočný (Salmo trutta morpha).

Hlavátka obyčajná
(Hucho hucho) má dĺžku 1 m. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate ixovitými alebo polmesiacovitými čiernymi škvrnami. Je stálym sladkovodným druhom. V dôsledku silného znečistenia a úprav vodných tokov zanikajú jej neresiská. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu.

Lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) dosahuje veľkosť najviac 50 cm. Telo má pestrofarebné, s veľkou chrbtovou plutvou, ktorej zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny. Uprednostňuje rýchle podhorské čisté vody, na mnohých miestach žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach.

Šťuka obyčajná
(Esox lucius) rastie veľmi rýchlo a dosahuje až vyše 1,5 m. Má valcovité, silne pretiahnuté telo a dlhú hlavu. Na spodnej čeľusti má silné zuby. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb - žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Má hospodársky význam ako prirodzený regulátor premnožených populácií burinných rýb.

Kapor obyčajný
(Cyprinus carpio) dosahuje veľkosť až vyše 1 m. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou.

Karas obyčajný (Carassius carassius) je menší ako kapor, dosahuje veľkosť až 40 cm. V závislosti od podmienok prostredia mení sa jeho vonkajší vzhľad. V zabahnených vodách so zlými podmienkami vytvára veľkohlavú formu s nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. Je rozšírený hlavne v strednej a východnej Európe, ale jeho areál výskytu je pomerne široký. Striebristé zafarbenie má karas striebristý (Carassius auratus).

Jalec hlavatý
(Leuciscus cephalus) dosahuje veľkosť až 80 cm, bežne však jeho dĺžka nepresahuje 25 cm. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu červenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy.

Boleň obyčajný
(Aspius aspius) dosahuje veľkosť až 1 m. Má veľké bezzubé ústa. V hrdle sú však silné hákovité pažerákové zuby. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami. Lovia veľmi hlučne. Vrážajú prudko do húfov rýb, vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého chvosta. Boleň obýva rovinné rieky a nádrže, zriedkavejšie jazerá.

Mrena obyčajná (Barbus barbus) niekedy dosahuje i vyše 85 cm. Pri ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne prúdiacej vody. Vyskytuje sa na veľkej ploche Európy. Mrena stredomorská (Barbus meridionalis petenyi) má na rozdiel od mreny obyčajnej v chrbtovej plutve hladký tŕň.

Sumec obyčajný
(Silurus glanis) dosahuje maximálnu hmotnosť 450 kg a dĺžku 5 m, u nás výnimočne 100 kg a 2 m. Telo má modrosivé alebo olivovozelené s mramorovými bokmi a bielym bruchom. Pod bradou má 2 páry fúzov, nad kútikmi úst ďalší pár. Obýva prevažne stojaté alebo mierne tečúce vody. V dospelosti sa živí predovšetkým rybami.

Úhor obyčajný (Anguilla anguilla). Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5 -2 m. V dospelosti žije úhor v riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba. V zime upadá do spánku.

Ostriež obyčajný
(Perca fluviatilis) dosahuje dĺžku 50 cm. Má zelenožltý až zelenosivý chrbát. Na leských bokoch má 5 - 9 priečnych modrozelených pásov. Análnu a brušnú plutvu má červené (niekedy i chvostovú), prsné plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá s výraznou čiernou škvrnou na konci, druhá je žltozelená. Žije takmer v celej Európe. Obýva tečúce i stojaté vody.

Zubáč obyčajný
(Stizostedion lucioperca) dorastá do dĺžky 1,3 m. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8-12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu