Cicavce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 09.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 664 slov
Počet zobrazení: 11 877
Tlačení: 614
Uložení: 639
Cicavce
Cicavce sa vyvinuli koncom druhohôr z plazov. Sú to vyššie teplokrvné stavovce prispôsobené životu na suchej zemi. Druhotne mohli prejsť do vody. Majú stálu telesnú teplotu- okolo 36,5°C, nastal rozvoj predného mozgu, ktorý sa líši veľkosťou a kapacitou, nastal rozvoj reflexnej činnosti a zdokonalenie zmyslov, vývoj prebieha v maternici, typická je živorodosť a starostlivosť o potomstvo.

Telo je spravidla pokryté srsťou. Má výbornú izolačnú schopnosť. Pod srsťou sa nachádza pokožka a vyúsťuje sem množstvo žliaz (napr. pachové žľazy, ktoré slúžia na značkovanie teritória).

Umiestnenie končatín je pod telom, čo umožňuje rýchlejší pohyb ako u plazov. Cicavce majú spravidla stály počet stavcov (7 krčných, 12 hrudných, 4-7 driekových (5 u človeka), 5 krížových (u človeka zrastené do krížovej kosti), okolo 15 chvostových). Rebrá sa rozdeľujú na pravé, ktoré sa upínajú priamo na hrudnú kosť, nepravé, ktoré sa upínajú jedno na druhé, a voľné rebrá, ktoré voľne vybiehajú do hrudnej dutiny.

Základ svalov tvorí svalová bunka, ktorá vytvára svalové vlákno, svalové snopčeky, svalové snopce a svalové hlavy. Sval začína a končí väzivom. Svaly sú výborne prekrvené a inervované. Rozdeľujeme ich na kostrové (priečne pruhované), hladké a kombinované (myokard).

Cicavce majú rôzny počet a tvar zubov podľa potravy, ktorou sa živia. Mäsožravce majú spravidla zvýraznené očné zuby, ktoré tvoria trháky. Do tráviacej sústavy sa vylučujú enzýmy na štiepenie požitej potravy. Stavba a dĺžia tráviacej rúry je taktiež daná typom potravy (bylinožravce majú črevo dlhšie - trávenie celulózy, mäsožravce - krátke črevo - mäso sa trávi rýchlo a pri dlhšom "skladovaní" v tráviacej sústave sa z neho vylučujú škodlivé látky, všežravce - dĺžka tráviacej sústavy je niečo medzi bylinožravcami a mäsožravcami). Pri dýchaní má podstatný význam bránica, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej.

Srdce je štvordielne, vytvorený je veľký a malý krvný obeh. Vylučovanie zabezpečujú pravé obličky uložené po obidvoch stranách chrbtice. Oplodneniu predchádza obdobie párenia (ruje). Oplodnenie je vnútorné. Prevláda pohlavný dimorfizmus. Zárodok sa vyvíja v maternici. Po jeho vývine nastáva pôrod. U cicavcov je charakteristická starostlivosť o potomstvo.
Niektoré jedince sa snažia nepriaznivé životné podmienky (extrémne nízke alebo vysoké teploty, málo potravy) prekonať zimným spánkom - hibernáciou. V takomto stave sa ich metabolizmus znižuje na minimum, pričom ich telesná teplota môže klesnúť na teplotu okolo 4-6°C.
trieda: Cicavce (Mammalia)
podtrieda: Vajcorodce (Prototheria)
podtrieda: Živorodce (Theria)
nadrad: Vačkovce (Metatheria)
nadrad: Placentovce (Eutheria)
 

Placentovce

Zárodok sa vyvíja pomocou dokonale utvorenej placenty. Mláďa môže samostatne cicať mlieko. Najprv sa vyvíja mliečny chrup, neskôr ho nahradí chrup trvalý. Zo zástupcov žijúcich vo vodnom prostredí patria:
Bobor európsky (Castor fiber) z čeľade bobrovitých dosahuje dĺžku 60-100 cm, chvost 30-40 cm. Zafarbenie srsti je bledohnedé až čiernohnedé. Plávacia blana medzi prstami na predných nohách je plytká, na zadných dobre vyvinutá. Bobor obýva vody najrozličnejšieho typu od malých potôčikov až po jazerá. V brehoch si hrabe nory. Je aktívny v noci a za súmraku. Na vodách s vyššími výkyvmi hladiny stavia zložité priehrady, ktorými reguluje stav vody. Bobry majú cennú kožušinu. Ondatra pižmová (Ondatra zibethica) dosahuje dĺžku 25-40 cm, chvost cca 20 cm. Mocné zadné končatiny sú holé a majú plytkú plávaciu blanu. Chvost je silne sploštený a z bokov je pokrytý drobnými šupinami. Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu. V potrave prevládajú korene a zelené časti pobrežných rastlín. Má cennú kožušinu.
Tchor obyčajný (Putorius putorius) dosahuje dĺžku 35-45 cm, chvost 10-13 cm. Má pretiahnuté, ale zavalité telo na krátkych nohách. Obrysová srsť je hrubá a lesklá, na zadnej polovici tela predĺžená. Živí sa najmä drobnými hlodavcami. Loví aj žaby a žubrienky. Robí si zásoby potravy. V čase nebezpečenstva vystrekuje ostro páchnuce výlučky. Hrabe si krátke jednoduché nory. Najlepšie mu vyhovujú lesostepi. Môže spôsobovať škody na hydinových farmách.

Vydra riečna (Lutra lutra) dosahuje dĺžku 62-83 cm, chvost 36-55 cm. Medzi prstami všetkých štyroch nôh sa rozpína plávacia blana. Telo prechádza zvoľna do masívneho chvosta. Živí sa najmä rybami, rakmi, hmyzom a drobnými stavovcami. Vydry sa ozývajú prenikavým hvizdom. Sú veľmi užitočné, lebo selektívnym lovom rýb udržiavajú ich populáciu v dobrom zdravotnom stave a v množstvách úmerných úživnosti vôd.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu