Život a voda

Život a voda
 
Voda – to sú oceány, moria, rieky, jazerá a vodné nádrže so svojimi skoro 97% objemu všetkých zásob vody na našej planéte. Voda – to je aj skoro 70% všetkých zásob sladkej vody v obrovských masách ľadovcov a v nedoziernych snehových poliach Antarktídy, Grónska, či Arktídy. Voda – to sú aj olovené mračná nad našimi hlavami, to je aj dážď a sneh, rosa i hmla, krúpy i poľadovica, ale voda – to sme, a to dokonca až z dvoch tretín, aj my – „vládcovia“ tejto Zeme - ľudia. Voda nie je iba najrozšírenejšou kvapalinou v prírode, voda je aj najdôležitejšou kvapalinou v prírode. Stačí asi povedať, že vo vode sa zrodil život, že bez vody nemôžu existovať ani živočíchy ani rastliny, že život na Zemi je iba tam, kde je aj voda.

Voda:
- kolíska života
- prvotné životné prostredie (bez nej život nie je možný) - vädnutie, smäd...- smrť
- súčasť buniek
- rozpúšťadlo (podmienka látkovej premeny)
- životné prostredie

Vodný ekosystém

Vodné ekosystémy sa delia na:

- morské
- sladkovodné stojaté vody
- tečúce vody (lotický ekosystém)
- brakické vody - prechodný typ medzi morským a sladkovodným napr. ústie riek (miešanie slanej a sladkej vody), živočíchy znášajú kolísanie salinity, veľký vplyv prílivu a odlivu, veľmi vysoká produktivita.

Vodné spoločenstvá organizmov

1) Morský ekosystém

Charakteristika biotopu: slanosť, menšie kolísanie teploty, veľká rozloha, malé prekážky pre pohyb organizmov, morské prúdy, vysoká produktivita (koralové moria sú najproduktívnejšie ekosystémy vôbec: 5 kg biomasy/m2 za rok).
 

2)  Sladké stojaté vody – rybník

(podobné pomery sú v jazerách a piehradách)
Charakteristika biotopu: menšia rozloha, väčšie teplotné rozdiely, dôležitý vplyv brehového pásma, kolísanie obsahu kyslíka a prísunu živín.
Produktivita: závosí od množstva kyslíka, teplote a množstva živín.
Rastliny zakoreňujú na dne (stolístok, lekno, rákosie), voľne sa vznášajú (najčastejšie fytoplanktón (riasy), alebo plávajú na hladine (žaburinka).
Typické sú drobné vznášajúce živočíchy. zooplanktón (žiabronôžky), aktívne plávajúce živočíchy (ryby, žubrienky)- nektón a lezúci po dne- bentos (raky, slimáky).
 
Mokrade
Charakteristika biotopu: slané i sladké, typické väčšie kolísanie teplôt ako vo vodných ekosystémoch, možnosť vyschýnania.
Produktivita je veľmi vysoká, bohatá biodiverzita, významné vzťahy medzi populáciami a okolitými ekosystémami (zdroj vody a vodné pary, útočisko živočíchov). Mokrade sú najohrozenejšie ekosystémy v dôsledku vysýchania činnosťou človeka.
 

3. Tečúce vody- rieky

Charakteristika biotopu: vyšší obsah kyslíka, dôležitá úloha pobrežnách porastov, veľká rozdielnosť podmienok na hornom, strednom a dolnom toku.
Horný tok: Rieka zvyčajne pramení vysoko v horách, keď sa zo zrážok a spodnej vody vytvorí potôčik. V horných úsekoch je voda zvyčajne chladná a krištáľovočistá a valí sa po balvanoch a štrku. Niekedy padá v perejách a vodopádoch, niekedy pomaly tečie v jazierkach. V nestálych kamenistých korytách vie žiť len málo rastlín, no brehy často zdobia machy, pečeňovky a paprade. Ryby musia byť zdatní plavci s prúdnicovým telom, ako má pstruh a sliž, oceňujúce bohaté zásoby kyslíka v tejto studenej bublajúcej vode. 
- rýchle prúdenie, vysoký obsah kyslíka, chladná voda, kamenisté dno, nízka produktivita, chýba planktón, pstruhové rybné pásmo.

Stredný tok: Ďalej po prúde už rieka netečie tak prudko a rýchle úseky sú menej časté. Prietokový režim tu vyhovuje takým rybám, ako je lipeň.  Keď sa rieka vynorí z horskej oblasti, spád sa stáva oveľa miernejším, začína sa vinúť, ukladá sa v nej silt a piesok, takže koryto je oveľa hladšie. Objavuje sa viac rastlín, ktoré korenia v sedimente, kde sa zahrabávajú mäkkýše a červy. Miernejší tok a bohatá potrava udržiavajú na tomto úseku rôzne druhy rýb vrátane mrien a úhorov.
- miernejšie prúdenie vody, pieščité dno, kalná voda, prítomnosť planktónu, lipňové rybné pásmo.

Dolný tok: Ako sa rieka blíži k moru, prehĺbi sa, hladko plynie a vynie sa cez široké roviny, ktoré často zaplavuje. Tu je riečny život najbohatší. Húfy rýb, napr. beličiek, sa živia plávajúcim planktónom,  alebo sa vynárajú nad hladinu, aby chytali muchy. Dravé ostrieže a šťuky striehnu v hustých okrajových porastoch trstiny, kde žijú rozličné druhy hmyzu a vtákov, ako sú kačice, potápky a volavky. Koryto riek sa hmýri zahrabávajúcimi sa živočíchmi, zatiaľčo také cicavce ako hraboše a ondatry žijú na brehu. Pri dne je hladina kyslíka často nízka.
- pomalý tok vody, väčšia hĺbka, bahnité dno, vysoký obsah živín, málo kyslíka, vyššia teplota, dostatok planktónu, vysoká produktivita, pleskáčové rybné pásmo
 

4. Brakická voda:

Charakteristika biotopu:  ústie riek (zmiešané sladké a slané vody), živočíchy znášajú kolísanie salinity, vplyv prílivu a odlivu, veľmi vysoká produktivita.
 
Zhrnutie:
Vodné ekosystémy sú dôležitou súčasťou prírody. Základné vodné ekosystémy sú morské a sladkovodné. Sladkovodné ekosystémy sa líšia fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami a poskytujú podmienky pre život množstvu organizmov. Potravové vzťahy medzi vodnými organizmami sú základom pre udržanie biologickej rovnováhy. K biotickým podmienkam vo vodných ekosystémoch patrí prítomnosť a zloženie planktónu. Planktón tvoria drobné rastlinné a živočíšne organizmy alebo ich životné štádiá. Fytoplanktón produkuje primárnu biomasu a obohacuje vodu o kyslík. Spolu so zooplanktónom slúži ako potrava pre ďalšie živočíchy, ktoré ho filtrujú z vody.