Živočíchy

Živočíchy

1. Krycia sústava

Funkcie:
·  ochranná- chráni telo živočíchov pred poškodením, choroboplodnými organizmami
·  termoregulačná- reguluje telesnú teplotu  zúčastňuje sa na regulácii telesnej teploty
·  vylučovacia- vylučuje pot, maz
·  regulačná- zachytávanie podnetov z okolia- hmat
Typy opornej sústavy

- hydrostatická kostra – tvar tela udržiava neustály tlak telových tekutín; obrúčkavce, hlísty
- vonkajšia kostra – exoskelet
- vnútorná kostra – endoskelet

Povrch tela:
- prvoky - majú tenkú blanku- plazmolemmu, môže byť aj schránka
- bezstavovce – tvorí jednovrstvová  pokožka, ktorá produkuje pevný obal= kutikulu, okrem toho je tu prítomný chitín. Pokožka obsahuje aj pigmentové bunky- sfarbenie, ochrana pred ÚV žiarením
- stavovce - povrch tvorí koža, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie

Koža stavovcov
- je viacvrstvová:
1. pokožka /epiderma/- rohovatie, pravidelne sa odlupuje a dorastá
- do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.
2. zamša /corium/- tu sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a receptory. Súčasťou zamše sú potné a mazové žľazy.
3. podkožné väzivo /tela subrutonea/
- v bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk= rôzna hrúbka.
 
Súčasťou kože sú časté aj mnohé žľazy:
·  slizové – ryby
·  jedové – obojživelníky
·  pachové – cicavce
·  mazové – cicavce, vtáky
·  potné a mliečne – cicavce
Produktom kože sú kožné deriváty:
- chĺpky, chlpy, štetiny, pazúry, nechty, vlasy, perie vtákov, šupiny rýb, pokryv zobáka a pod.
 

2. Oporná sústava

 Funkcia:
·  opora tela
·  ochrana orgánov
·  časť pohybového aparátu (so svalovou sústavou)
·  krvotvorný orgán (kostná dreň)
Oporná sústava = skelet, kostra:
1. Vonkajšia kostra
= schránky, chitínová kutikula článkonožcov, panciere niektorých stavovcov
a/ schránky – výlučky pokožky (CaCO3, SiO2, chitín) – morské koreňonožce,  pŕhlivce (koraly), ihlice kremičitých a spongínových vláken hubiek, schránky (ulity a lastúry) mäkkýšov
b/ skutočná vonkajšia kostra- upínajú sa naň svaly (článkonožce), u hmyzu pancier tvorený kutikulou, spevnený chitínom
2. Vnútorná kostra
= vzniká u stavovcov, vyvíja sa z chrupkovitej chordy (výstuž v chrbtovej časti) a postupne kostnatie:
a/ nižšie stavovce (kruhoústnice, drsnokožce, jesetery) – chrupková kostra
b/ kostru stavovcov tvoria 3 druhy spojív:
·  väzivo,
·  chrupka,
·  kosť- vzniká z chrupky v procese kostnatenia= osifikácie
 
Zloženie kosti:

- z kostných buniek – osteocyty a medzibunková hmota tvorená z:

  a/ minerálne látky – zlúčeniny CaCO3, Ca3(PO4)2 = (tvrdosť   kosti)
b/ organické látky – oseín = pružnosť kosti
Stavba kosti:
· okostica /periost/ – povrchová väzivová blana s cievami a nervami
· kompaktné  /hutné/ kostné tkanivo, na povrchu kosti

- hubovité /špongiózne/ kostné tkanivo – hlavice dlhých kostí, ploché, krátke kosti
- kostná dreň /medulla ossium/ - červená, žltá - miesto krvotvorby

Rast kostí:
o do dĺžky – rastová chrupka medzi diafýzou a epifýzami
o do hrúbky – okostica
 
Jednotlivé časti kostry sú navzájom spojené a to:
a/ nepohyblivo= spojením pomocou chrupky, väziva a zrastením kostí.
b/ pohyblivo= kĺbové spojenie medzi kosťami
 
Kostra stavovcov sa delí na kostru:
1. lebky
2. trupu
3. končatín

3. Krycia sústava

 
Funkcie:

- ochranná- chráni telo živočíchov pred poškodením, choroboplodnými organizmami
- termoregulačná- reguluje telesnú teplotu zúčastňuje sa na regulácii telesnej teploty
- vylučovacia- vylučuje pot, maz
- regulačná- zachytávanie podnetov z okolia- hmat

 
Povrch tela:
· prvoky - majú tenkú blanku- plazmolemmu, môže byť aj schránka
· bezstavovce – tvorí jednovrstvová pokožka, ktorá produkuje pevný obal= kutikulu, okrem toho je tu prítomný chitín. Pokožka obsahuje aj pigmentové bunky- sfarbenie, ochrana pred ÚV žiarením
· stavovce - povrch tvorí koža, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
 
Koža stavovcov
- je viacvrstvová:
1. pokožka /epiderma/- rohovatie, pravidelne sa odlupuje a dorastá
- do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.
2. zamša /corium/- tu sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a   receptory. Súčasťou zamše sú potné a mazové žľazy.
3. podkožné väzivo /tela subrutonea/
- v bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk= rôzna hrúbka.
 
Súčasťou kože sú časté aj mnohé žľazy:
· slizové – ryby
· jedové – obojživelníky
· pachové – cicavce
· mazové – cicavce, vtáky
· potné a mliečne – cicavce
 
Produktom kože sú kožné deriváty:
- chĺpky, chlpy, štetiny, pazúry, nechty, vlasy, perie vtákov, šupiny rýb, pokryv zobáka a pod.

4. Svalová sústava

Oporná + svalová sústava = pohybová sústava
Funkcia:
= pohyb na vyhľadávanie potravy, partnera na rozmnožovanie, či únik pred nepriateľom= lokomócia, aktívny pohyb
Druhy pohybu:

- reaktívny pohyb – medúzy, chobotnice
- červovitý pohyb – kožnosvalový vak – ploskavce, obrúčkavce
- piadivý pohyb – húsenice – pomocou prísaviek
- končatiny – plávanie, let, skok, chôdza.


Orgány pohybovej sústavy= svaly, ktoré  sú tvorené svalovým tkanivom. Základná vlastnosť je schopnosť kontrakcie (stiahnúť sa) a tým zabezpečí pohyb.
 
U stavovcov sa rozlišujú 3 typy svalov:
·  priečne pruhovaný- kostrový upína sa na kostru, vieme ho ovládať, podáva veľký   výkon, ale len určitú dobu, je unaviteľné)
·  hladký ( je súčasťou vnútorných orgánov, nevieme ho ovládať, podáva malý výkon,   ale dlhodobo)
·  srdcový (kombináciou dvoch predošlých, pravidelne podáva vždy maximálny   výkon.
 
Vývoj pohybovej sústavy:
1. panôžky, bičíky, brvy-  jednobunkovce
2. svalový pohyb - mnohobunkovce
·  jednoduchý svalový pohyb hladkou svalovinou-  pŕhlivce
·  kožnosvalový vak- ploskavce a obrúčkavce – (pozdĺžna a okružná hladká
svalovina)
·  priečne pruhovaná svalovina → článkonožce
- svalovina usporiadaná do segmentov- kruhoústnice, drsnokožce a ryby
- členenie svaloviny na funkčné skupiny: svaly končatín, hlavy,  trupu
 
Vo vnútri všetkých svalových vláken sú kontraktilné bielkovinné zložky – myofibrily (aktín + myozín), ktoré po sebe kĺžu a tým sa približujú, alebo vzdiaľujú= schopnosť kontrakcie (sťah alebo zmena napätia = schopnosť konať prácu)
Stavba kostrového svalu:

- snopčeky – 10 – 100 svalových vláken spojených väzivom
- snopce – súbor niekoľkých zväzočkov obalených väzivom
- pokrývka – fascie – väzivový obal na povrchu svalu
- svalové bruško – najširšia mäsitá časť svalu, hlavne vretenovité
- šľachy – väzivo na konci brušiek, pripája sval ku kosti – úpony svalov

5. Tráviaca sústava

Funkcie tráviacej sústavy:

- príjem potravy – živočíchy sú heterotrofné organizmy
- mechanické spracovanie potravy – rozdrobenie
- rozklad potravy na jednoduchšie látky – trávenie
- vstrebávanie látok vzniknutých trávením – resorpcia
- produkcia tráviacich štiav – sekrécia
- odstránenie nepotrebných a nestrávených zvyškov potravy

= výmena látok, získavanie energie = energetický a látkový metabolizmus
 
Typy trávenia:
 
1. vnútrotelové
a/ intracelulárne /vnútrobunkové/
- príjem potravy fagocytózou, difúziou alebo bunkovými ústočkami, rozklad v tráviacej vakuole- prvoky, hubky /choanocyty/, ploskavce
 
b/ extrecelulárne /mimobunkové/
- tráviace enzýmy rozkladajú potravu v dutine tráviacej sústavy
2. mimotelové
- tráviace enzýmy rozkladajú potravu mimo tela
napr. pavúky po omráčení a usmrtení koristi vpustia do jej tela enzýmy a rozloženú potravu potom vycicajú
 
Trávenie: mechanické- radula, pazúry, zobák, zuby- chrup, jazyk
    chemické- enzými, sliny
 
Vstrebávanie- vnútrobunkové- t. dutina
  - mimobunkové- t. rúra
Fylogenéza:
·  jednobunkovce- povrchom tela- difúzia, fagocytóza, b. ústa
·  pŕhlivce, ploskavce- tr. dutina- trávenie v b.
·  obrúčkavce, hlístovce- tr. rúra- postupné zväčšovanie (zásobné vaky, kľučky) ,
  - členenie povrchu+ žľazy
·  TS  stavovce: ústna dutina- zuby, slinné žľazy
pažerák
žalúdok
tenké črevo- mikroklky +pankreas, pečeň
hrubé črevo- klky
konečník
análny otvor
 
Stavba TS v závislosti od potravy:
1. bylinožravce- herbivorné -hl. zložka celulóza- + prežúvanie (mechan. spracovanie),  + veľa slín, dlhé črevo, + zložitý žalúdok (žľaznatý+ svalnatý), + hrvoľ, + baktérie, trávenie aj v hrubom čreve,  
2. mäsozravce- karnivorné- mechanické spracovanie ( pazúry, zuby, zobák), chemické trávenie
3. všežravce - omnivorné
 
Potravní špecialisti
·  viazaní len na určitý druh potravy (koala – listy eukalyptov, mravčiar – termity)
 

6. Dýchacia sústava

Funkcia DS: výmena plynov O2, CO2+ vodné pary (spotreba O2 stúpa s intenzitou metabolizmu, čo viedlo k vzniku rôznych dýchacích sústav)
 
 
Zdroj dýchacích plynov:
- vzduch – 21 % O2; 78 % N2, 0,03 % CO2
1liter vzduchu obs. asi 21O ml O2
- voda – O2 je vo voda čiastočne rozpustný; jeho množstvo klesá so stúpajúcou teplotou, pri hnilobných procesoch; vodné rastliny zvyšujú množstvo O2; tento nepriaznivý stav je kompenzovaný tým, že živočíchy sú nadľahčované, nemusia niesť váhu tela, čím klesá aj spotreba O2
  1 l vody obs. asi  6- 8,5 ml O2
 
Typy dýchacích sústav
1. Celý povrch tela
  a/ priama difúzia plynov k bunkám – vzácna; pomalý metabolizmus - pŕhlivce, ploskavce
  b/ priama difúzia plynov do telovej tekutiny – pod povrchom je sieť vlásočníc; prenos O2 telovým obehom – máloštetinavce
  c/ kožné dýchanie – doplnkové k pľúcam alebo žiabram; vlhký povrch tela kvôli rýchlejšej difúzii plynov – obojživelníky;
2. Dýchacie orgány – dýchacie plyny rozvádza telová tekutina
  a/ žiabre - mimo tela, alebo súčasť tela- žiabrová dutina+ žiabrové oblúky + filtrácia potravy
  b/ pľúcne orgány - vakovité® členenie= zväčšovanie povrchu- alveoly=   mechúriky
3. Dýchacie orgány zásobujúce telo O2 priamo
  a/ vzdušnice - priame okysličovanie pomocou priedušníc, vysoko účinné,   nemajú kyslíkový dlh
 
Prenos dýchacích plynov
  a/ priamo
  b/ telové tekutiny – krvné farbivá
· Vonkajšie dýchanie /alveolárne/ – výmena plynov medzi vonkajším prostredím a krvou
· Vnútorné dýchanie /tkanivové/ – výmena plynov medzi krvou a tkanivami
 
dýchanie: vonkajšie= prostredie + telová tekutina /krv/ - pľúca
  vnútorné= tekutina + tkanivá, bunky
 
Zloženie DS:
1. Dýchacie cesty
  a/ horné dýchacie cesty
    1. nos
  2. nosová dutina
  3. nosohltan
  b/ dolné dýchacie cesty
  1. hrtan
  2. priedušnica
  3. priedušky
2. Pľúca - pľúcne mechúriky- alveoly
 
Mechanika dýchania:

- pľúcna ventilácia – výmena dýchacích plynov medzi krvou a vonkajším prostredím; striedanie vdychu a výdychu
- vdych inspirium – aktívny dej; činnosť dýchacích svalov – bránica nadol, medzirebrové svaly – vyklenutie rebier, zväčšenie objemu hrudníka a nasávanie vzduchu do pľúc
- výdych expirium – pasívny dej; uvoľnenie dýchacích svalov, vytlačenie vzduchu z pľúc

7. Obehová sústava 

 
Krvné farbivá: rozpustné v krvi, v krvinkách
  hemocyanín, hemoglobín,
 
Telové tekutiny: tkanivový mok- lymfa, hemolymfa, krv- krvinky, krvná plazma.
Funkcie krvi:

- prenos plynov
- transport živín
- odvoz splodín
- prenos hormónov= regulácia
- termoregulácia

  = udržiavanie homeostázy
Typy telových tekutín
  a/ vnútrobunkové – intracelulárne – u človeka 40% hmotnosti
  b/ mimobunkové – extracelulárne – u človeka asi 20% hmotnosti
Telové tekutiny bezstavocov:
- chýbajú len u hubiek
1. hydrolymfa – podobné zloženie ako morská voda – ióny solí, takmer žiadne bielkoviny, voľne plávajúce bunky- pŕhlivce, ostnatokožce
2. miazga – lymfa – vypĺňa telesnú dutinu, zloženie podobné krvnej plazme; obsahuje bunky; niekedy aj krvné farbivá- hlísty, obrúčkavce
3. hemolymfa – krvomiazga – ióny solí, krvné bunky, krvné farbivá /nie sú viazané na bunky/- živočíchy s otvorenou cievnou sústavou
4. krv – bezstavovce s uzavretou cievnou sústavou /obrúčkavce/
5. tkanivový mok  – bezstavovce s uzavretou cievnou sústavou, vypĺňa medzibunkové priestory
 
Krvné farbivá – väzba O2 na atóm kovu /nejde o oxidáciu/

- hemoglobín – Fe – červené – článkonožce, obrúčkavce, ulitníky, stavovce
- hemerytrín – Fe – fialové – obrúčkavce
- erytrokruonín – Fe – červené – obrúčkavce
- chlorokruonín – Fe – zelené – obrúčkavce
- echinochróm – Fe – oranžové – ježovky
- hemocyanín – Cu – zelenomodré – hlavonožce,  pavúky

Telové tekutiny stavovcov
 
Krv a tkanivový mok – krv prúdi v uzavretom cievnom systéme, je telovou tekutinou stavovcov, obrúčkavcov a hlavonožcov.. Tkanivový mok sa voľne rozlieva v telovej dutine, obmýva tkanivá, z tkanivového moku sa u stavovcov sa postupne vytvára miazga (lymfa), ktorá prúdi v samostatných cievach. Podobné zloženie ako tkanivový mok majú aj  mozgomiechový mok, kĺbová tekutina, očná komorová voda.
 
Zloženie krvi:

- tekutá zložka- krvná plazma (92 % vody + anorgan. látky, organ. látky- cukry   (glukóza), bielkoviny (albumíny. globulíny, fibrinogén), tuky (cholesterol)
- krvinky- pevná zložka:

-  červené- prenos plynov O2, CO2, cicavce- bezjaderné , ostatné stavovce s jadrom,
-  biele- imunita, obranné reakcie (lymfocyty, monocyty)
-  krv. doštičky- zrážanie krvi
 
Krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni, opotrebované sú zachytávané hlavne v slezine
 
Obehová sústava:
 
·  otvorená + hemolymfa- pulzujúce cievy tekutinu z týchto priestorov nasávajú do dýchacích orgánov /žiabre, pľúcne vačky/; okysličená hemolymfa sa cievami vracia späť do srdca, mäkkýše, článkonožce

- uzavretá + krv a lymfa - dokonalá srdcovocievna /kardiovaskulárna/ sústava, oddelená od lymfatického obehu

OS tvorí:

- cievy= tepny, žily a vlásočnice= vedenie
- srdce= pumpa

Srdce:
1. srdce tepnové – leží za dýchacími orgánmi, nasáva okysličenú krv z dýchacích orgánov (živočíchy s otvorenou cievnou sústavou)
2. srdce žilové – leží pred dýchacími orgánmi, nasáva odkysličenú krv z tela:
    1 P + 1 K (kruhoústnice, ryby, larvy obojživelníkov)
3. srdce zmiešané – nasáva súčasne odkysličenú krv z tela a okysličenú krv z dýchacích orgánov, do tela ide krv zmiešaná: 2 P + 1 K
  (obojživelníky),
  plazy – 2 P + 2 K – medzi komorami je otvor – miešanie krvi;   dokonalé oddelenie všetkých 4 častí (krokodíly)
4. štvordielne srdce – žilové srdce – PP + PK + tepnové srdce – ĽP + ĽK; pľúcny a telový krvný obeh, (vtáky a cicavce)
 
Lymfa- miazga
 
Funkcie lymfatického systému:

- transport látok,
- obranné reakcie

Miazga vzniká z tkanivového moku TM® z krvnej plazmy - rovnaké zloženie (bez B)
  (len u stavovcov!)
 
TM sa zbiera do vlásočníc- lymfatických ® miazgový, lymfatický systém
 
Lym. vlásočnice ® lym. cievky ® lym. cievy ® vlievanie do krvných žíl
 
Miazga, lymfa
- obsahuje veľa enzýmov, biele krvinky- lymfocyty, látky vstrebané z čriev
- lymfocyty - obranné bunky, schopné fagocytózy, imunity
- lymfa sa filtruje v miazgových uzlinách ® menšie + väčšie = mandle, „slepé črevo“- červovitý prívesok, slezina, týmus...
- je to otvorený systém

8. IMUNITný systém /IS/

Imunitná reakcia = reakcia na prítomnosť antigénu, ktorý vyvoláva imunitnú reakciu, aktiváciu IS
Funkcia:
1. rozoznať cudzie častice /antigény/
2. reagovať proti škodlivým antigénom.
 
Druhy imunitných reakcii:
1. Nešpecifická imunita
· vrodená
· mechanické zábrany: pokožka, riasinkový epitel, hlien slizníc, schopnosť fagocytózy = fagocyty ,
· granulocyty- eozinofilné, bazofilné, neutrofilné a monocyty
 
2. Špecifická  Imunita /stavovce/
lymfocyty   T lymfocyty
 B lymfocyty

- T lymfocyty- schopné rozoznať štruktúru povrchovej membrány cudzích, pozmenených buniek a rozrušiť ju = priamo likvidujú  napadnuté bunky
- B lymfocyty- produkujú protilátky , ktorá reaguje s antigénom.
 
- imunitná odpoveď:
- primárna ® plazmatické bunky >> produkujúce protilátky
- sekundárna imunitná odpoveď ® pamäťové bunky >> rýchla imunitná reakcia, dlhoročná

 
Cudzorodá látka po styku s citlivým organizmom môže vyvolať:
a/  precitlivelosť ® poškodenie buniek – alergia, až alergický /anafylaktický/ šok
 
b/ znášanlivosť – toleranciu bez imunitnej odpovede.
 
Odolnosť  organizmu voči novej infekcii dosiahneme očkovaním /imunizáciou/:
- aktívne- používajú sa mŕtve, alebo oslabené baktérie, vírusy /vakcíny/, dlhodobí účinok
- pasívne – vstrekujú sa hotové imunoglobulíny, krátkodobí účinok
 
Orgány IS:
- centrálne -  kostná dreň, thýmus
- periférne – lymfatické uzliny, slezina

Bunky IS:
- sú vo všetkých tkanivách />> pečeň, stenách čriev, pľúca

9. VYLUČOVACIA SÚSTAVA

Funkcia: odstraňovať z tela škodlivé produkty metabolizmu, vodu, osmoregulácia, vylučovanie toxických, nepotrebných látok = udržiavať stálosť vnútorného prostredia (homeostázu).
 
Vylučovanie zabezpečuje:

- vylučovacia sústava – moč (močovina, ióny solí; NH3)
- koža – pot (NaCl)
- dýchacia sústava (žiabre – NH3 /paryby/, vodné pary)
- tráviaca sústava (exkrementy)
 
Fylogenéza vylučovacej sústavy
1.  jednobunkovce - odpadové látky vylučujú difúziou (celým povrchom tela), alebo pulzujúcou vakuolou
2.  u nižších bezstavovcov - ploskavce, hlístovce  sú vylučovacími orgánmi protonefrídie. Je to systém kanálikov, ktoré začínajú v plamienkových bunkách a vyusťujú na povrch tela zberným kanálikom.
3.  u obručkavcov - sa odpadové látky vylučujú metanefrídiami (nefrídia). V jednotlivých článkoch tela je jeden pár. Začínajú v prvom článku lievikom s obrveným ústím, z neho pokračuje kanálik do susedného článku, ktorým vyúsťuje z tela von
4.  hmyz, pavúky - majú na vylučovanie Malpighiho žľazy, ktoré ústia do čreva.
5.  plazy, vtáky, cicavce - majú obličky.
 
- postupné redukovanie vylučovacích buniek, dvojstranná súmernosť- párové orgány
 
Typy vylučovacích orgánov:

- pulzujúca vakuola – jednobunkovce /aj difúziou/
- hubky, pŕhlivce – NH3 vylučuje každá bunka samostatne
- protonefrídie – ploskavce, larvy hmyzu, hlístovce
- metanefrídie – obrúčkavce; v každom článku začínajú obrveným lievikom a v nasledujúcom článku vyúsťujú na povrch
- obličky stavovcov /nefros, renes/

 
Stavba a funkcia obličiek.
Obličky (rens) - sú párovým orgánom. Základnou funkčnou  jednotkou je nefrón. Obličky sa líšia tvarom aj veľkosťou.
 
Stavba nefrónu.

- Malpighiho teliesko (obličkové teliesko) je zložené

a., z  Bowmanovho puzdra
b.,  z klbka krvných kapilár - glomerulus

- Z Malpighiho telieska vyusťujú stočené kanáliky prvého rádu a druhého rádu spojené Henleho slučkou. Kanáliky ústia do zberných kanálikov a tie sa spájajú do močovodov a odtiaľ do močového mechúra.

Filtrácia krvi v glomerulu.
V glomerulu sa krv zbavuje filtráciou odpadových látok. Prefiltrovaná krv sa dostáva do Bowmanovho puzdra. Po filtrácii vznikne primárny moč, ktorý obsahuje látky ešte potrebné pre organizmus, preto sa pri prechode cez systém kanálikov nefrónu vstrebáva naspäť voda, glukóza, aminokyseliny. Neskôr dochádza k zníženiu množstva vody a vzniká definitívny moč, ktorý obsahuje odpadové látky. Tento moč sa posúva do močových ciest a potom do močového mechúra.
 
Moč
Telová tekutina, u rýb a obojživejníkov je moč číry, svetložltý. U plazov je hustý, kašovitý s vysokým obsahom kyseliny močovej. U vtákov je hlienovitý. U cicavcov číry, žltkastý, má zápach, obsahuje vodu anorganické látky (chloridy), organické látky (dusíkaté látky) hlavne močovinu.
Dusíkatý produkt jedovatý amoniak vodné živočíchy vylučujú do vody. Hmyz, plazy, vtáky menia jedovatý amoniak na kyselinu močovú, ktorú vylučujú močom. Cicavce menia amoniak na močovinu ktorú vylučujú močom.
 
Reguláciu tvorby moču ovplyvňuje nervová sústava a hormóny.
Medzi vylučovacie orgány patria: koža (potením), pľúca (vylučovanie CO2 dýchaním), potné žľazy.
 
Základný mechanizmus obličiek- optimalizujú osmotický tlak vnútorného prostredia, a tak udržiavajú homeostázu
•  súvisí s príjmom a výdajom vody a solí
morské bezstavovce – majú podobné zloženie solí ako morská voda, v ktorej žijú (voda je pre ne izotonická)
•  prechodom morských živočíchov na súš sa im museli vyvíjať osmoregulačné mechanizmy
sladkovodné ryby – obličky majú osmoregulačnú funkciu, vylučujú nadbytočnú vodu, soli sa vstrebávajú cez žiabre aktívnym transportom
morské ryby – vodu vylučujú povrchom tela, soli žiabrami, obličky majú zakrpatené
•  niektorým živočíchom sa vyvinuli pomocné vylučovacie orgány, ktorými sa zbavujú prebytočných solí, napr. nosová žľaza krokodílov
suchozemské živočíchy šetria vodou, a preto tvoria relatívne málo moču
•  aj koža má exkrečnú funkciu – odstraňuje odpadové látky potením, pľúca – dýchaním vylučujú CO2
 

10. Rozmnožovacia sústava

Funkcia rozmnožovania = reprodukcia organizmov a zachovanie druhu.
Rozmnožovanie
- nepohlavné
- pohlavné
1. nepohlavné- jedince ® delením- pozdĺžne, pučaním  - sú geneticky zhodné (mitóza) = vysoká regeneračná schopnosť.
- pozdĺžne delenie -typické pre bičíkovce
- priečne delenie - typické pre nálevníky
- delenie a pučanie- aj u niektorých mnohobunkových organizmov, ktoré majú vysokú schopnosť regenerácie
 
2. pohlavné- ® pohlavné bunky- gaméty (meióza), nový jedinec ® spojením dvoch   gamét - nová genetická informácia
-  izogamia - gaméty morfologicky rovnaké, fyziologicky odlišné
-  anizogamia -  gaméty odlišné aj morfologicky aj fyziologicky-   makro + mikro
-  oogamia - vytvárajú sa vajíčka + pohyblivé spermie
-  pohlavné bunky sú haploidné, dozrievajú v procese meiózy- redukčného delenia
-  ich splynutím v procese oplodnenia vzniká zygota (má kombináciu génov oboch rodičov)
 
 
Oplodnenie:
· vonkajšie mimo tela samice- ryby, obojživelníky
· vnútorné- kopulácia
    oplodneniu predchádza aj zvláštne chovanie= tokanie, ruja,...
 
Pohlavia:

- hermafrodit- aj ♀, ♂ pohlavné orgány v jednom jedincovi- obojpohlavný
- gonochorista- oddelené pohlavia= samec a samica, častá pohlavná dvojtvarosť (pohlavný dimorfizmus)

- partenogenéza= vývin neoplodneného vajíčka (včely)
 
Vývin jedinca:
gaméty: vajíčka (n) + spermie (n)® oplodnenie® zygota (2n) ® delenie (M) ® nové bunky® špecializácia® tkanivá ® zárodok ® plod ® pôrod® jedinec®zárodok, embryo ®plod, fetus
- pred pôrodom= embryonálny, prenatálny vývoj
- po pôrode = postembryonálny, postnatálny vývoj ® dospievanie® dospelosť® plodnosť- gaméty
 
 Vývin jedinca môže byť priamy (vajíčko- jedinec) alebo nepriamy (vajíčko- larva- jedinec)
 
Pohlavné bunky vznikajú v pohl. orgánoch (gonády)
· samčie gonády = testes (semenníky) ® produkujú pohyblivé samčie mikrogaméty spermie – hlavička s jadrom + kŕčik + bičík,
· samičie gonády = ováriá (vaječníky) ® produkujú nepohyblivé samičie makrogaméty vajíčka
 
Oplodnené vajíčko sa mitoticky delí čím dochádza k jeho brázdeniu.
· po určitom čase (po určitom počte delení) vzniká morula (guľovitý útvar tvaru moruše)
·  morula sa potupne mení na blastulu, ktorej vnútro tvorí blastocel (prvotná telová dutina), blastulu tvorí jedna vrstva buniek- ektoderma
·  z blastuly vzniká gastrula, ktorú tvoria 2 zárodočné vrstvy vonkajšia (ektoderma)
vnútorná (endoderma)
· tieto vývinové stupne sa vyskytujú u všetkých mnohobunkových živočíchov
· u dvojstranne súmerných živočíchov vzniká aj tretia zárodočná vrstva – mezoderm
· postupne vzniká célom – druhotná telová dutina
 
Z jednotlivých zárodočných vrstiev postupne vznikajú budúce tkanivá, základy orgánov:

- z ektodermu- pokožka, nervová sústava, predná a zadná časť tráviacej rúry
- z endodermu- stredná časť tráviacej sústavy + niekotré žľazy (pečeň), vylučovacie orgány
- z mezodermu- svaly, kostra, pohlavná sústava, srdce a cievna sústava

 
= biogenetický zákon (Ernest Haeckel): ontogenéza jedinca je skrátená ale rýchla rekapitulácia fylogenézy, t.j.,  že v embryonálnom vývine sa opakujú základné štádia fylogenézy
 
 
Riadiace  sústavy
- cieľ rovnováha- homeostáza, ktorá je vplyvom vonkajších a vnútorných zmien neustále narúšaná

- nervová
- látková
- obranná

- sú úzko prepojené
- životné procesy sa pravidelne opakujú= biorytmus /exo a endogénne biorytmi/

11. Hormonálna regulácia

 
Hormóny  (H) - chemické látky, nosiče informácií
Hormóny (gréc. „hormaó,“ - poháňam, povzbudzujem)
 
Funkcia HS:
· riadenie činnosti organizmu

- fylogeneticky staršia ako nervová
- obe sú navzájom úzko prepojené
- hormóny sú vysoko účinné chemické látky
- pôsobenie hormónov je zvyčajne pomalé a dlhodobé
- tvorba hormónov závisí od zmeny koncentrácie tej látky, ktorej premenu hormón riadi (princíp spätnej väzby) prípadne je ovplyvnená nervovým systémom

Klasifikácia H:
1. Podľa miesta vzniku:
· tkanivové- sú produkované rozptýlenými bunkami v stenách niektorých orgánov (napr. v stene tráviacej rúry), spravidla pôsobia v mieste svojho vzniku
· žľazové, glandulárne - produkujú ich žľazy s vnútorným vylučovaním
hormóny sú z endokrinných žliaz transportované telovými tekutinami na miesto ich pôsobenia
2. Podľa miesta pôsobenia v rámci organizmu:
· endohormóny- pôsobia v rámci jedného organizmu
· exohormóny - pôsobia na ostatných jedincov toho istého druhu (napr. feromóny)
ovplyvňujú napr. sociálne a sexuálne vzťahy, pôsobia ako signálne látky
 
Mechanizmus účinku hormónov:
· hormóny vznikajú v endokrinných žľazách alebo v bunkách niektorých tkanív
· k cieľovým bunkám sú prenášané krvou
· hormóny, ktorých molekuly sú príliš veľké (bielkovinové hormóny) neprenikajú do bunky, ale na jej povrchu vyhľadávajú špecifický receptor, čo má postupne za následok aktiváciu určitých enzýmov vo vnútri bunky
· hormóny, ktorých molekuly sú malé (napr. steroidné hormóny) prenikajú do bunky, kde sa viažu na špecifické receptory, čo postupne vyvolá syntézu určitej bielkoviny
 
Hormonálna sústava bezstavovcov
· produkcia hormónov je u bezstavovcov viazaná predovšetkým na nervové bunky = neurosekrécia
· do teraz sú známe hormonálne sústavy u obrúčkavcov, kôrovcov a hlavne u hmyzu
 
Vybrané endokrinné žľazy hmyzu:
· primozgové žľazy - párové telieska v hlave, ktoré produkujú juvenilný hormón (okrem iného brzdí dospievanie)
· predohrudné žľazy- sú uložené na brušnej strane predohrude, nachádza sa u lariev, produkujú tzv. zvliekací hormón (metamorfózny)
· medzi dôležité hormóny hmyzu sa zaraďujú aj feromóny, ktoré slúžia na
vnútrodruhovú komunikáciu:
·  sexuálnu (pri hľadaní samčekov a samičiek)
·  agregačnú (obrana proti nepriateľovi)
·  poplachovú (vyvolávajú útek)
·  stopovaciu (cesta k potrave)
·  sociálnu (sociálne zložky v kolónii)
 
Hormonálna sústava stavovcov
 
- glanduárne hormóny:
 
1. Hypotalamo – hypfýzový komplex
Hypotalamus
o hormóny sú produkované neurosekréčnymi bunkami hypotalamu
o dôležité hormóny hypotalamu sa hromadia v zadnom laloku hypofýzy
 
· vazopresín (adiuretín) – ADH
o ovplyvňuje spätné vstrebávanie  vody v obličkách
o pri jeho nedostatku v organizme dochádza k dehydratácii organizmu
 
· oxytocín
o ovplyvňuje sťahy hladkého svalstva maternice a mliekovodov
o je dôležitý pri pôrode a pri laktácii
 
Hypofýza
-  hypofýza je stopkou spojená s hypotalamom, je uložená v tureckom sedle
· adenohypofýza-  predný lalok hypofýzy
  1. somatotropný H (rastový hormón/STH), podporuje rast tela, syntézu     bielkovín, rast kostí do dĺžky, hojenie rán, poruchy tvorby:   hypofunkcia (znížená tvorba)- nanizmus (trpasličí vzrast),   hyperfunkcia (zvýšená tvorba)- gigantizmus (v detstve), akromegália- zväčujú sa pri nej koncové časti tela
 
  2. prolaktín (enteotropný hormón/PRL), podporuje rast mliečnej žľazy a   tvorbu mlieka (laktáciu), ovplyvňuje vývoj materských inštinktov, u   mužov podporuje rast prostaty
 
glandotropné hormóny- riadia činnosť ďalších endokrinných žliaz
  3. adrenokortikotropný hormón- riadi činnosť kôry nadobličiek
  4. tyreotropný hormón (TTH)- ovplyvňuje činnosť štítnej žľazy
  5. gonádotropné hormóny- ovplyvňujú činnosť pohlavných orgánov
  folikulostimulačný hormón- riadi rast a dozrievanie folikulovvo vaječníku, ovplyvňuje tvorbu estrogénov a stimuluje spermatogenézu
  luteinizačný hormón- vyvoláva ovuláciu, umožňuje tvorbu žltého   telieska, riadi sekréciu testosterónu
 
·  stredný lalok hypofýzy
  melanotropín- ovplyvňuje pigmentáciu kože a zmenu jej sfarbenia (u   človeka nie je aktívny)
 
-  neurohypofýza-  zadný lalok hypofýzy, hromadia sa tu hormóny produkované hypotalamom
 
2. Epifýza (šuškovité teliesko), reaguje na intenzitu osvetlenia
  produkuje hormón melatonín => riadi ukladanie farbiva v koží, ovplyvňuje   biorytmi (bdenie a spánok) a rozmnožovanie živočíchov- inhibuje zrenie pohlavných orgánov.
 
3. Štítna žľaza /glandula thyroidea/, u vtákov je to už párová žľaza, produkuje:
   1. tyroxín a 2. trijódtyronín - pre ich tvorbu je nevyhnutný jód,     ovplyvňujú metabolizmus všetkých živín
- poruchy tvorby: znížená tvorba- často vzniká pri nedostatku   jódu, prejavuje sa znížením metabolizmu a následne dochádza k zväčšeniu štítnej žľazy, v detstve spôsobuje kretenizmus =>   poruchy rastu, CNS, pohlavnej sústavy
- zvýšená tvorba- nadmerne zvýšený metabolizmus, vyššia tvorba tepla, zvýšený tep
  3. kalcitolín -  znižuje hladinu Ca2+ v krvi a podporuje jeho ukladanie v kostiach
 
4. prištítne telieska (glandulae paratyroidae)- 4 malé telieska na zadnej strane štítnej   žľazy
  parathormón (PTH)- pôsobí proti kalcitolínu, zvyšuje Ca2+ v krvi a   demineralizáciu kostí
 
5. Langerhansove ostrovčeky pankreasu
  inzulín- znižuje hladinu glukózy v krvi a zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni a svaloch, pri zníženej tvorbe inzulínu vzniká ochorenie   diabetes melitus (cukrovka) = v krvi sa hromadí glukoza =   hyperglykémia, pri zvýšenej tvorbe inzulínu málo glukózy v krvi = hypoglykémia
  glukagón- antagonista inzulínu, zvyšuje hladinu glykogénu  v krvi a     podporuje jeho odburávanie z pečene, zvyšuje glukózu v krvi.
 
6. Nadobličky (glandulae suprarenales), sú uložené na hornej časti obličiek, tvoria ich 2   odlišné tkanivá:
a) kôra nadobličiek – má mezodermálny pôvod
  minerálokortikoidy
1. aldosterón – riadi spätnú resorpciu Na+ v kanálikoch obličiek
  glukokortikoidy
2. kortizol – ovplyvňuje metabolizmus sacharidov v tele
b) dreň nadobličiek – má ektodermálny pôvod, jej  hormóny aktivujú organizmus pri psychickej aj fyzickej záťaži
3. adrenalín - aktivuje štiepenie glykogénu, ovplyvňuje zvýšenie krvného tlaku, rozširuje priedušky a cievy
4. noradrenalín - ovplyvňuje zvýšenie krvného tlaku
- obidva hormóny majú kľúčovú úlohu aj v adaptácii organizmu na stres
 
7. Hormóny pohlavných žliaz
· samčie – androgény- sú produkované v semenníkoch, najdôležitejší z nich je testosterón- podporuje rozvoj samčích pohlavných orgánov, udržuje ich aktivitu, ovplyvňuje rozvoj samčích sekundárnych pohlavných znakov
 
· samičie – 1. estrogény (estradiol, estron)- produkované vaječníkmi, ktoré ovplyvňujú vývoj samičích pohlavných orgánov a rozvoj samičích sekundárnych pohlavných znakov
ovplyvňujú samičie pohlavné správanie, riadia dozrievanie folikulov, pripravujú ovuláciu a ovplyvňujú vývoj sliznice maternice
  2. gestagény (progestrón) - je vylučovaný žltým telieskom, pôsobí na     sliznicu maternice, ovplyvňuje sekrečnú fázu menštruačného cyklu, vytvára podmienky na uhniezdenie vajíčka v maternici, v tehotenstve podporuje rozvoj mliečnej žľazy.
Hormóny placenty- choriogonádotropín- vplýva na udržiavanie žltého telieska, po   3. mesiaci gravidity žlté teliesko zaniká a a jeho funkciu preberá placenta.
 

12. Nervová regulácia

Funkcia
·  príjem podráždení z receptorov /zmysly/
·  spracovanie prijatých informácií a vydanie príkazu pre činnosť výkonných orgánov – efektorov
·  odpoveď, reakcia organizmu= koordinácia činností všetkých častí tela – udržiavanie funkčnej jednoty organizmu; fylogeneticky mladší typ riadenia
 
v  výsledkom je správanie, adaptácia, inštinkty živočíchov
v  základné vlastnosti NS = dráždivosť, vodivosť
 
Typy nervových sústav
1. rozptýlená = difúzna
· rozptýlené nervové bunky v plošnej sieti, vzájomne prepojené
· rovnocenné výbežky, nerozlíšené na dendrity a neurity; vedenie vzruchov oboma smermi
· nerozlíšená na centrálnu a obvodovú
· hubky, pŕhlivce, niektoré ploskulice
 
2. kruhová
· kruhové nervy so zhlukmi neurónov – náznak centrálneho nervstva
· lúčovito súmerné živočíchy – medúzy, sasanky
 
3. gangliová
· centrálne nervstvo – párové gangliá = uzliny – zhluky neurónov a dendritov
· obvodové nervstvo – neurity – spájanie ganglií toho istého páru:
o   pásová,
o  rebríčková
4. rúrková - typická pre chordáty
· mozog nižších stavovcov
predný – čuch
stredný – zrak
zadný – polohovorovnovážny orgán
· mozog vyšších stavovcov
o predný /koncový/ mozog - mozgová kôra
o medzimozog
o stredný mozog
o zadný mozog halon – most  a mozoček
o predĺžená miecha
  NS stavovcov:
o  CNS = mozog, miecha- riadia
o  ONS = dostredivé, odstredivé nervy- spájajú časti tela s CNS:
· somatické (ovládame)
· vegetatívne (neovládame)
 
Základná bunka NS =  neurón:

- telo
- výbežky- krátke dendrity /viac/

     - dlhý neurit / jeden/ s myelínovou vrstvou + synapsie- prepájajú      neuróny
v  smer šírenia nerv, vzruchu- jednosmerný, prechádza dendritmi cez neurit - preto sú nervy zložené z dostredivých a odstredivých nerv. vlániek, sú zmiešané.
 
Výkonnou jednotkou NS je reflexný oblúk:
 

podnet	®	spracovanie	®	odpoveď
zmyslový orgán	®	NS	®	svaly
zmys. orgán	dostredivé ner. dráhy	CNS	odstredivé ner. dráhy	efektor- svaly
1	2	3	4	5