Jadranské more

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 10.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 667 slov
Počet zobrazení: 4 912
Tlačení: 386
Uložení: 423

JADRANSKÉ MORE

Jadranská oblasť sa člení na ostrovy, na úzky pás pobrežia a na zázemie oddelené od vnútornej časti Dinárskych vrchov. Ostrovy sú vrcholky horskej sústavy, ktorá poklesla do mora a stovkami ostrovov a ostrovčekov vyčnieva nad hladinu. Charakteristickou zvláštnosťou je členité pobrežie ustupujúce moru mnohými zátokami a zálivmi. O kúsok ďalej sa zase toto pobrežie stavia proti moru strmými útesmi a skalnatými masívmi, na ktorých sa rozbíjajú spenené vlny inak pokojného mora. Tunajšie úzke morské zálivy vznikli zatopením údolí a krasových priehlbín v dávnych časoch, keď poklesol celý horský pás.

Pobrežie a ostrovy obmýva Jadranské more (Jadran) čo je novší názov pre Adriatické more. Jadranské more je výbežkom Stredozemného mora a oddeľuje Apeninský polostrov od Balkánskeho polostrova. Jeho celková plocha je približne 140 000 km2. Stredná hĺbka Jadranu je 250 m. V Terstskom zálive je hĺba iba 23 m, najväčšiu hĺbku (1330 m) namerali juhozápadne od Hercegu Nového (informácia pochádza z roku 1990).

Chladné horské rieky vlievajúce sa do Jadranu ovplyvňujú teplotu vody, ktorá je o niečo nižšia ako v Stredozemnom mori. Jadran však nikdy nezamŕza. V zimných mesiacoch sa teploty vody pohybujú na juhu okolo 11°C a na severe okolo 6°C. V lete dokáže slnko vodu zohriať až na 25°C. Jadran charakterizuje aj priezračná voda, ktorá dosahuje viditeľnosť 23 - 33 m, ba miestami až do 50 m. Pri pobreží má zelenkavú farbu a na otvorenom mori je jasnomodrá. Vysoké teploty a sprievodné vyparovanie majú vplyv na slanosť mora, ktorá dosahuje hodnotu od 33‰ na severozápade po 38‰ na juhovýchode.

Vodami jadranského mora hýbe vlnenie, morské prúdy, príliv a odliv. Rozdiely medzi prílivom a odlivom sú takmer nebadateľné, okolo 90 cm a hladina ostáva pokojná. Avšak vie byť aj búrlivá, a to najmä v zimnom období. Suchý a chladný vietor, zvaný bóra, dvíha až dva a pol metrové vlny. Ešte väčšie, až päť a pol metra vysoké a vyše 30 m dlhé vlny dvíha vietor nazývaný jugo. Spenená voda strieka niekoľko sto metrov vysoko a šibe stráne dalmátskych ostrovov obrátené k moru. Drobné kvapôčky vody takto dovŕšili eróziu pôdy, ktorá začala ešte v staroveku, keď ľudia vyrúbali lesy na ostrovoch i na pevnine. Preto sú stráne týchto ostrovov holé, bez akéhokoľvek rastlinstva. V lete je však more zvyčajne pokojné a počasie ustálené.

Do Jadranského mora vtekajú rieky odvodňujúce 21,2% povrchu bývalej Juhoslávie: z Dinárov steká Neretva, Cetina a Krka, ktoré majú výdatne pramene. Do mora smerujú aj podzemné rieky. Najdlhšími sú Trebišnjica (najväčšia ponorná rieka v Európe, ktorá sa vynára pri Dubrovníku, kde sa nazýva Ombla), Lika, Gacka a Ljubljanica (striedavo ponorná rieka, ktorá sa v rozličných oblastiach krajiny objavuje pod rozličnými názvami - Pivka, Unac, Ljubljanica). Do úmoria Jadranu patria aj rieky Morača a Zeta napájajúce Skadarské jazero (najväčšie balkánske jazero - 391 km2, v období veľkých zrážok sa zväčší až na 530 km2), ktoré odvodňuje rieka Bojana ústiaca do mora. Zaujímavosťou sú tu aj vrulje, podmorské sladkovodné pramene, ktoré sú typickým krasovým javom.

V pobrežnom pásme sa vyskytuje veľa druhov ulitníkov. Na vlhké skalné útesy sa prilepujú mištičky a v plytčinách sa zdržujú mnohé druhy jedlých ústric, kamenice aj slávky. Pri pobreží medzi porastom chalúh a morských rias pomaly plávajú krehké morské koníky.

Ďalej od pobrežia vo väčších hĺbkach žijú červenohnedé homáre s veľkými klepetami, langusty s dlhými tykadlami, ako aj obrovský krab podobný pavúkovi. V početných jaskynkách sa skrývajú rôzne hlavonožce, striehnuce na svoju korisť. Popri sépiách a chobotniciach sem zaliezajú aj morské úhory a zubaté murény. Morské prúdy ženú húfy sklenných medúz a polypov pestrých farieb, ktoré v noci čarovne svetielkujú, a mnoho ďalších živočíchov.
Žije tu takmer 400 druhov rýb. Na šírom mori plávajú kŕdle sardiniek, makrel, palamíd a tuniakov. No krúžia tu aj veľké dravé ryby, akými sú žraloky.
V Jadrane žijú i niektoré morské cicavce, z ktorých najznámejšie sú obratné delfíny. Úplne výnimočne do vôd Jadranu zablúdia veľryby. Vyskytuje sa tu aj skutočne zriedkavý tuleň stredomorský (Monachus monachus), ktorý je už takmer celkom vyhubený. Ojedinele sa zdržiava okolo ostrovov Vis, Biševo a Palagruža. Tento zriedkavý cicavec je chránený najprísnejšími zákonmi.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#slávky #prázdniny more #more


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu