Žralok veľký biely

Žralok veľký biely

Výskumy vedcov preukázali, že väčšina žralokov sa prítomnosti človeka vyhýba. Na druhej strane sa vie o 35 druhoch žraloka, že aspoň raz napadli človeka a u 12 z nich je to takmer bežná záležitosť. I napriek tomu môžeme smelo povedať, že nie sme ich prirodzenou potravou a k napadnutiu dochádza skôr z omylu. Útoky žralokov často vyzerajú, ako keby sa do tela zahryzli a potom ho nechali tak. K týmto žralokom, medzi ľuďmi najznámejším (film Čeľuste), patrí aj Charcharodon charcharias - Veľký biely žralok prezývaný aj žralok ľudožravý čím mu trošku krivdíme. V skutočnosti nie je ten najnebezpečnejší z nich.

Približne pred 15 mil. rokov žil v oceánoch žralok obrovských rozmerov. Jeho čeľuste mali šírku 2,7 m a zuby dĺžku 15 cm. Veľký biely žralok je podľa všetkého potomkom tohto obra. Žralok biely dorastá do dĺžky až 7 m s váhou 2,5 tony. Podaktoré zdroje uvádzajú rekord 9 m a 3,5 tony. Jeho čeľuste sú z chrupaviek, ktoré sú ľahké, no neuveriteľne silné a sú lemované zubami. Trojuholníkové zuby sú ostré a zahrotené s pílovitými okrajmi. Svoju korisť bez veľkých problémov roztrhajú. Ich veľkosť môže byť až 7 cm.

Napriek svojej značnej váhe patrí Žralok biely medzi najrýchlejších žralokov. Útočí zväčša zo spodku, je agresívny a inteligentný. Teraz si možno podaktorí myslia: "Aká inteligencia, veď je to šrotovací stroj". Z časti máte možno aj pravdu. V žalúdkoch ulovených žralokov sa našiel rôzny odpad. Vysvetlenie je však na dosah. Žraloky všeobecne poznávajú potravu (veci) hlavne podľa chuti. Niekedy sa len zahryzne inokedy (ak ide o menšie predmety) hneď prehltne. Nemôže za to, že my "inteligentnejšie tvory" hádžeme do mora toľko pre nás už nepotrebných predmetov (jednoducho povedané odpadky). Ale vráťme sa k inteligencii nášho Žraloka bieleho. Pri zaznamenaných útokoch Žraloka bieleho ide poväčšine o jedinca veľkosti okolo 3 m. Ak si uvedomíme, že tento žralok dorastá až do 7 m, tak môžeme smelo povedať, že ide o mladého žraloka. Ako sme už vyššie spomínali môže tu ísť o určitú, nech už to znie akokoľvek kruto, ochutnávku alebo omyl, zámenu za tuleňa odpočívajúceho na hladine. Tak či onak, Žralok biely je považovaný za nebezpečného. Podľa štatistík je však až na 4 mieste.

Jeho najcitlivejšími miestami sú dve priehlbinky na rypáku, oči a žiabre. Preto napr.: počas útoku oči otáča dozadu, aby predišiel ich poškodeniu. Taktiež, ak sa tuleňovi podarí pri útoku poraniť žiabre žraloka, má veľkú šancu na prežitie. Pri správnom dotyku dvoch priehlbín na jeho rypáku žralok upadá na pár sekúnd do nejakého tranzu a nie je schopný pohybu. Najčastejšou potravou Veľkého bieleho sú ryby, tulene, uškatce, ale aj morské vtáky, tučniaky a korytnačky. Neobáva sa dokonca zaútočiť ani na veľrybie mláďa plávajúce vedľa svojej matky.

Žralok biely vedie samotársky život v chladnejších vodách. Najčastejšie sa vyskytuje pri Austrálii, Kalifornii, Mexiku a južnej Afrike. Môžeme ho však stretnúť aj v Stredozemnom mori. Čo ešte dodať? Snáď len malú radu, ktorú som vyčítala (odpísala) z jedného článku na internete a veľmi sa mi páčila: "Nikdy žraloka neprovokujte - neťahajte ho za plutvy, neštuchajte do neho a pod. - nemajú to radi". Myslím, že v prípade Veľkého bieleho si túto radu každý zoberie k srdcu a bude ju dodržiavať.