Najväčšie ryby na svete

Najväčšie ryby na svete

Najväčšími rybami na svete nie sú veľryby, ako sa väčšina ľudí domnieva, a to z jednoduchého dôvodu. Veľryby totiž nie sú ryby ale cicavce. Najväčšími rybami na svete sú paryby dosahujúce úctyhodnú dĺžku až 12 m. Podaktoré zdroje uvádzajú dorast 18 - 20 m, avšak najväčší zmeraný kus bol 12,65 m dlhý s obvodom tela 7 m. A o akom druhu paryby vlastne hovoríme (píšeme)? Dovoľte, aby sme Vám predstavili Žraloka veľrybieho s vedeckým názvom Rhincodon typus (angl. Whale Shark).

Naša obrovská paryba - Žralok veľrybí - žije prevažne v teplých vodách Atlantického, Pacifického a Indického oceánu. Je vzácny a nemožno ho stretnúť len tak na želanie. Neustále pláva otvoreným oceánom. Pri zháňaní potravy ho však možno stretnúť aj v blízkosti útesov. Pohybuje sa od hladiny až do hĺbky 130 m. Je to migrujúci samotár. Zriedkavo je vidieť aj skupinu týchto žralokov, avšak sú to vždy nedospelé kusy.

Zvláštnosťou tohto obra a jeho blízkych príbuzných, ktorých spomeniem nižšie, je jeho strava. Nie je krvilačným predátorom a aktívnym lovcom ako väčšina žralokov, ktorí sú postrachom pláži. Paradoxne sa najväčšia ryba na svete živí tou najmenšou potravou, ktorú more poskytuje - planktónom. Pre ľudí je Žralok veľrybí úplne neškodný. Pláva si pokojne takmer bezstarostne oceánom s doširoka otvorenou tlamou a filtruje tisíce litrov vody cez chrupavkovité hrebene, medzi ktorými sa nachádza hubovitý filter. Svoju potravu prehĺta každú minútu a spestruje si ju drobnými rybkami ulovenými na hladine.

Žraloka veľrybieho si nemožno spliesť so žiadnym iným druhom. V porovnaní s inými žralokmi má široké ústa posunuté dopredu. Je výrazne sfarbený - má svetlé škvrny a čiary na tmavom chrbte.

Najbližším príbuzným Žraloka veľrybieho a zároveň druhou najväčšou rybou na svete je Žralok obrovský s vedeckým názvom Cetorhinus maximus (angl. Basking Shark). Svoj anglický názov "Slniaci sa žralok" získal pravdepodobne z dôvodu, že často odpočíva na hladine s otvorenou tlamou akoby sa len tak vyhrieval na slnku.

Dosahuje dĺžku 980 cm. Vyskytuje sa v oblasti centrálneho a západného Stredomoria, od Maroka po Nórsko vrátane Severného mora a západného Baltského mora. Videný bol aj v Jadrane, avšak k tomu treba nie len Žraloka obrovského, ale aj obrovské šťastie. Tak isto ako Žralok veľrybí sa živí planktónom a pre človeka je neškodný. Samozrejme nesmieme ho naľakať, provokovať a dotýkať sa ho. Prudký rozmach obrovskou chvostovou plutvou by nám mohol spôsobiť vážne zranenia. Potápačov vraj toleruje.

Žraloka obrovského si taktiež nemožno spliesť s iným druhom. Je šedohnedej farby niekedy so svetlými škvrnami na boku. Jeho charakteristickými znakmi sú: predĺžený špicatý rypák, extrémne dlhé žiabrové štrbiny a obrovská tlama. Žiabrové štrbiny mu obkolesujú takmer celú hlavu. Takisto ako Žralok veľrybí, migruje jednotlivo alebo v skupinách (mladé jedince). Okrem otvoreného mora ho možno stretnúť aj v zátokach a pri ostrovoch ležiacich v blízkosti pobrežia. V zimnom období sa uťahuje do hlbších vôd.

V minulosti veľa Žralokov obrovských padlo za obeť veľrybárom, no v súčasnosti je vo väčšine krajín zaradený medzi ohrozené druhy.
Ďalším príbuzným planktónožrútom je Žralok veľkotlamý. Jeho vedecký názov je Megachastia pelagios (angl. Megamouth). Spomenieme ho len povrchne, pretože tento žralok sa označuje ako najtajomnejší. Dorastá do dĺžky 520 cm a pohybuje sa v hĺbkach od 50 - 1500 m. A prečo je najtajomnejší?

Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 1976, čo nebolo tak dávno ak si spomenieme ako dlho už žraloky existujú. Záznam pochádzal z Indopacifickej oblasti. Neskôr bol videný aj v Atlantiku. Všetko čo sa o týchto zvláštne vyzerajúcich žralokoch mohli vedci dozvedieť pochádza z náhodného úlovku, alebo jedincov vyvrhnutých na breh. Doposiaľ je známych iba 9 záznamov. Jednalo sa však len o nedospelé samce a jednu 470 cm dlhú samicu (z Japonska). Jednoznačne isté je však to, že tak ako jeho dvaja predchádzajúci príbuzní, sa živí planktónom. Čo sa týka jeho vzhľadu má čiernu tlamu olemovanú svetielkujúcim tkanivom.

Ja a Valér musíme priznať, že by sme sa veľmi radi stretli s niektorým z týchto žralokov skôr ako budú vyhubené či už náhodným ulovením, bezohľadnými rybármi alebo nejakou chorobou. Myslíme si, že sa rozhodne oplatí chrániť tieto jedinečné tvory