Tvrdý život mäkkýšov II.

Tvrdý život mäkkýšov II.

HLAVONOŽCE

Hlavonožce zaraďujeme medzi najinteligentnejšie, najrýchlejšie a najväčšie bezstavovce. Všetky hlavonožce sú výlučne morské živočíchy a sú to dravce. Celosvetovo je známych približne 660 druhov. Patria sem chobotnice, sépie, kalmary a lodienky.

Hlavonožce sa od ostatných mäkkýšov značne odlišujú. V prvom rade by sme mohli spomenúť vápenitú schránku, ktorá sa zachovala iba u lodienok. U sépií a kalmárov bola schránka značne redukovaná a je uschovaná vnútri tela. Stala sa z nej tak jediná pevná časť, na ktorej je prichytené svalstvo. Chobotnice schránku stratili úplne až na jeden druh tropického rodu, ktorého samice si vytvárajú jemnú papierovú schránku na uschovanie oplodnených vajíčok.

Snáď najviditeľnejším rozdielom sú ramená hlavonožcov, ktoré vznikli modifikáciou svalnatej nohy mäkkýšov. Sú veľmi silné a opatrené v 1 - 4 radoch prísavkami (okrem lodienok). Takýchto ramien má hlavonožec osem a viac. Každé z nich dokáže samostatne ovládať. Slúžia mu hlavne na lovenie koristi, podávanie si ulovenej koristi do úst a podaktoré druhy využívajú svoje ramená aj na lákanie koristi k sebe. Chobotnice okrem toho používajú svoje ramená čiastočne aj ako dopravný prostriedok pri presúvaní sa po dne, na zachytávanie sa na skalách a vťahovanie sa do úkrytov. U všetkých hlavonožcoch sa ramená nachádzajú priamo pri ústnom otvore alebo lepšie povedané okolo ústneho otvoru vytvárajú veniec.

Hlavonožce tak ako väčšina mäkkýšov majú vyvinutú radulu. Keďže sa však jedná o aktívnych predátorov loviacich korisť akou sú napr. ryby a kôrovce, majú vyvinuté ešte aj čeľuste. Sú určené na trhanie potravy a svojím tvarom pripomínajú zobák papagájov.

Ako som už vyššie spomínala hlavonožce sú inteligentné tvory. Majú veľký mozog a dobre vyvinuté oči. Ich inteligencia bola dokázaná v rôznych laboratóriách aj pri skúmaní vo voľnej prírode. Najmä chobotnice prejavujú veľký dôvtip a prispôsobujú sa rôznym okolnostiam.

Na svoju ochranu hlavonožce používajú rôzne triky. Napr. chobotnice a sépie sú preborníkmi v maskovaní. V priebehu jednej sekundy menia svoje sfarbenie a prispôsobujú sa tak prostrediu, v ktorom sa práve nachádzajú. Zároveň dokážu imitovať výčnelky na koži takže raz vyzerajú ako posiate tvrdými, hrubými ostňami a druhý raz majú pokožku úplne hladkú. Bleskovými zmenami farieb varujú ostatných živočíchov alebo sa stávajú neviditeľnými, prípadne tak lákajú k sebe partnerov opačného pohlavia. Musím priznať, že neviem či kalmáre dokážu meniť farbu. Viem však, že v ich tele žijú v symbióze baktérie, ktoré vyžarujú svetlo. To spôsobuje svetielkujúci efekt v hlbokých tmavých vodách a v noci. Lodienky tu tvoria výnimku, ako takmer pri všetkom, čo sa týka hlavonožcov. Farbu ani štruktúru povrchu pokožky nemenia pretože sú ukryté v schránke. Hlavonožce ešte na svoju obranu dokážu vypustiť oblak atramentu, ktorý zmätie prenasledovateľa a odvráti tak jeho pozornosť.

Ďalšou prednosťou hlavonožcov je schopnosť rýchle sa pohybovať. Neuveriteľný je na tom fakt, že si dokázali vyvinúť jednoduchý, ale účinný tryskový pohon. Nemyslím, že existujú ešte nejaké iné živočíchy, ktoré využívajú takýto spôsob pohybu. Hlavonožec nasaje cez sifón (trysku) potrebné množstvo vody do plášťovej dutiny a to do priestoru, kde sa nachádzajú žiabre. Na stenách dutiny sú silné svaly, ktoré živočích dokáže rýchlo stiahnuť. Stiahnutím je voda z dutiny vypudená veľkou rýchlosťou cez jediný otvor - sifón, čo spôsobí pohyb hlavonožca vpred. Toto napúšťanie a vypúšťanie vody hlavonožec ovláda plynulo a nemusí medzi jednotlivými úkonmi zastavovať. Akúsi výnimku tu opäť tvoria lodienky. Tie žijú vo veľkých hĺbkach a len sem-tam vystupujú k hladine. A k tomu im slúžia plynom naplnené komôrky v schránke.

Na záver snáď niekoľko zaujímavosti. Kalmary sú vraj najrýchlejšie z mäkkýšov a dokážu vyvinúť rýchlosť 32 km/h. Okrem toho ako jediné sa združujú do veľkých húfov. Najväčším hlavonožcom je Kalmar obrovský, ktorý môže dosiahnuť dĺžku 20 m a hmotnosť viac ako 250 kg. Najnebezpečnejším hlavonožcom je Chobotnica modroprstencová. Jej vzrast je len okolo 10 cm no jej uhryznutie môže usmrtiť človeka do 15 min.
 

CHITÓNY

Chitónov existuje okolo 550 druhov. Dorastajú do dĺžky 40 cm s hmotnosťou až niekoľko kilogramov. Ich výskyt je od prílivových zón až do hĺbky 8000 m.
Majú silnú prísavkovitú nohu a malú hlavu bez očí a tykadiel s dobre vyvinutou radulou. Ich schránka je v tvare oválneho oblúka. Skladá sa z ôsmich pevne spojených platničiek a vytvára tak pancier na chrbte mäkkýša. Platničky sú obkolesené hrubým, no pružným pásom, ktorý môže byť hladký alebo pokrytý rôznymi výrastkami. Chitóny žijú pevne prisaté na kameň. Zväčša po zotmení sa po ňom pomaly plazia a spásajú pri tom riasy.
 

KLOVITOVCE

Ukrývajú sa v jemných sedimentoch na morskom dne. Známych je približne 550 druhov a sú rozšírené vo všetkých svetových oceánoch. Ich schránky dorastajú až do dĺžky 15 cm, no zväčša sú menšie.

Klovitovce sú známe aj pod názvom zubovky. Vďaka tvaru ich schránky pripomínajúcej duté slonie kly (nie veľkosťou ale tvarom) si ich nemožno pomýliť s inými mäkkýšmi. Schránka je na oboch koncoch otvorená, sú na nej viditeľné pozdĺžne zárezy a je mierne zahnutá. Širší koniec je zahrabaný v sedimente a trčí z neho hlava a noha mäkkýša. Užší koniec naopak vytŕča von nad sediment a zabezpečuje prúdenie vody v schránke. Mäkkýš sa živý malými časticami zo sedimentu. Živé klovitovce nie je jednoduché zbadať, no možno nájsť ich prázdne schránky, ktoré príliv vyhodí na breh.
 

ČERVOVCE

Celosvetovo je známych asi 250 druhov. Rozhodne sa ich však nesnažte nájsť, pretože bývajú menšie ako 5 mm. Červovce majú červovité telo bez schránky. Ich pokožka však vylučuje akúsi povrchovú vrstvu, ktorá má ochrannú a podpornú funkciu. Hlavu majú slabo vyvinutú a bez očí. Dokonca im môže chýbať aj radula. Niektoré druhy sa živia pŕhlivcami, iné drobnými živočíchmi alebo organickými čiastočkami.
 

ČIAPKOVCE

Počiatočný predpoklad bol, že vyhynuli už pred 300 mil. rokov, no potom sa podarilo náhodne uloviť niekoľko exemplárov vo východnej časti Tichého oceánu. Dnes je známych len 15 druhov žijúcich v Atlantickom, Tichom a Indickom oceáne v hĺbkach 200 až 7000 m. Vraj sa podobajú prílipkam (druh ulitníka) no na nohe majú až osem párov svalov, kým iné mäkkýše majú len jeden. Ulita čiapkovcov je kužeľovitého tvaru, hlava je malá s veľkou radulou, bez očí a tykadiel. Pred ústami aj po bokoch úst majú hmatadlá. Čiapkovce dorastajú do 3 cm a živia sa odumretou organickou hmotou.

Čo dodať na záver!? Snáď len toľko, že ulitníky aj lastúrniky majú krásne schránky. To však nie je dôvod ich kvôli nim zabíjať. Nevyťahujte z vody ani prázdne schránky, lebo je viac než pravdepodobné, že aj tie sa skôr či neskôr stanú domovom iných živočíchov. Pozorujte život mäkkýšov len z takej vzdialenosti, ktorá im neublíži. Neťahajte chobotnicu za chápadlá a nesnažte sa zmerať jej IQ tým, že ju uväzníte v nejakom akváriu len pre svoje potešenie. More je ich domovom a tam patria.