Zdravie človeka

Čo nám škodí

Alkohol zvyšuje riziko vzniku nádorov
Je všeobecne známe, že nadmerné pitie alkoholu spôsobuje poškodenie telesného aj duševného zdravia. Mnohí odborníci tvrdia, že alkohol patrí do skupiny karcinogénnych látok a že dokonca pravidelná konzumácia dvoch či troch „drinkov“ obsahujúcich alkohol (jeden drink znamená pol decilitra destilátu, dva decilitre vína, 0,5 litra 12° piva) za týždeň zvyšujú u žien riziko vzniku nádoru na prsníku. Istý americký lekársky časopis tvrdí, že ak žena konzumuje denne viac ako jeden alkohol obsahujúci drink, vystavuje sa o 50% vyššiemu riziku vzniku rakoviny prsníka ako žena, ktorá alkohol nepije. Tieto americké skúsenosti potvrdili už staršie správy z Anglicka, Francúzka a Japonska o tom, že alkohol zvyšuje u žien výskyt rakoviny prsníka.

Vyššie a pravidelné dávky alkoholu však vyvolávajú rakovinu aj u mužov. Vysoká spotreba alkoholu zvyšuje výskyt nádorov, žalúdku, pečeni, podžalúdkovej žľaze (pankrease) a v hrubom čreve. Konzumenti alkoholických nápojov bývajú obyčajne aj silnými fajčiarmi. Takáto kombinácia je mimoriadne nebezpečná – existujú správy, podľa ktorých je výskyt rakoviny ústnej dutiny u fajčiarov a pravidelných konzumentov alkoholu až 15-násobne zvýšený. Toxicitu alkoholu zvyšuje ešte ďalší faktor – dlhodobý nedostatok vitamínu C v potrave. Fajčiari a alkoholici bývajú veľmi zle zásobený niektorými vitamínmi z viacerých dôvodov: väčšina z nich nedbá na dostatočný prísun ovocia a zeleniny, fajčenie i alkohol zvyšujú v tele spotrebu väčšiny vitamínov, alkohol poškodzuje tráviaci systém.

Výskyt niektorých druhov rakoviny, najmä rakoviny pľúc, je mimoriadne vysoký v strednej Európe. Pravdepodobne ho zapríčiňuje práve kombinácia týchto troch faktorov:

• veľmi nízka spotreba ovocia a zeleniny,
• vysoká spotreba cigariet a
• častá konzumácia alkoholu (najmä u mužov).

Alkohol zvyšuje riziko nádorového ochorenia hlavne prostredníctvom voľných radikálov. Sú to vysoko reaktívne zlúčeniny poškodzujúce dedičný materiál buniek – DNK. Vznikajú v organizme vplyvom fajčenia, alkoholu, žiarenia, stresu a nesprávnej výživy. Z alkoholu sa tvorí v organizme acetaldehyd. Acetaldehyd vyvoláva masívnu tvorbu voľných radikálov v organizme, ktoré sú príčinou viac ako 50 ochorení. Toxické účinky acetaldehydu sa prejavujú predovšetkým v časti mozgu – hypotalame, urýchľujú starnutie, podporujú degeneráciu mozočka a mnohé choroby, ktorými trpia závislí od alkoholu.
U človeka konzumujúceho nadmerné množstvo alkoholu viazne zásobenie organizmu živinami v dôsledku poškodenia tráviaceho systému od ústnej dutiny až po konečník. Bezprostredný kontakt alkoholu so sliznicou hornej časti tráviacej trubice (ústa, hltan, pažerák, žalúdok) vyvoláva rad poškodení: pri častom pití destilátov je to hemoragický zápal žalúdočnej sliznice, ktorý môže u pijanov prejsť do atrofického zápalu žalúdka, často komplikovaného žalúdočným vredom. Poškodenia črevnej sliznice spôsobuje poruchy pohyblivosti čriev, ich vylučovacej a vstrebávacej funkcie. Zle sa vstrebáva väčšina živín, najmä vitamíny skupiny B.

Orgánom, ktorý býva nadmerným pitím alkoholu poškodený najskôr, je pečeň. Pečeň spracováva alkohol prednostne pred ostatnými zložkami potravy, takže sa odďaľuje premena a vstrebávanie takých dôležitých látok, ako sú bielkoviny, cukry a tuky. V pečeni sa alkohol oxiduje na acetaldehyd, ktorý poškodzuje membránu buniek pečene. Dochádza k zmene látkovej premeny tukov ( zvýšená tvorba mastných kyselín a triacylglycerolov), čo vedie k hromadeniu tukov v bunkých pečene. Rozvíja sa stukovatenie pečene, ktoré môže prejsť pri neprestávajúcom pití až do cirhózy (stvrdnutia) pečene.
Ďalšími komplikáciami alkoholizmu sú poškodenie obličiek, srdca, dýchacieho systému (zápaly sa vyskytujú dvakrát častejšie v dôsledku oslabenej imunity), pohlavného a nervového systému. K psychickým komplikáciám závislosti od alkoholu patria alkoholické psychózy: delírium tremens, alkoholická halucinóza, alkoholická psychóza a alkoholická demencia.