39. Rozmnožovanie rastlín

39. Rozmnožovanie rastlín

•    Opíšte formy nepohlavného a pohlavného rozmnožovania rastlín
•    Opíšte a vysvetlite proces dvojitého oplodnenia semenných rastlín
•    Vysvetlite podstatu rodozmeny na príklade machov
Nepohlavné rozmnožovanie – nový jedinec vzniká z časti pletiva materskej rastliny
•    Jednobunkové riasy – bunkové delenie (mitóza)
•    Viacbunkové riasy – rozpad/fragmentácia stielky na niekoľko častí, z kt. vznikajú nové stielky
•    Vyššie rastliny – vytv. špecializované orgány z ich veg. častí - vegetatívne rozmnožovanie
- rozmnožovacie poháriky (pečeňovky), cibuľky (tulipán), poplazy (jahody), hľuzy (zemiaky), klíčne rastliny, ktoré sa po odtrhnutí od listu stanú nezávislými (kalanchoe), výtrusmi
Pohlavné rozmnožovanie – vznikajú pohlavné bunky (gaméty)

•    Vznik samičích gamét
o    Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách v plodolistoch, pri krytosemenných uzatvorené v piestiku
o    Vo vajíčku sa nachádza materská bunka, ktorá tvorí jednobunkový zárodočný miešok, v čase dozrievania sa delí meiózou a vzniknú 4 haploidné bunky (megaspóry), 3 odumrú a 1 pokračuje v raste, jej jadro sa 3 krát mitoticky delí a vzniká osemjadrová bunka, membrány rozdelia túto bunku na mnohobunkový zárodočný miešok
o    Na jeho jednom konci sú 3 bunky (oosféra a 2 podporné bunky – synergidy, ktoré ju chránia, priťahujú peľový váčok), na opačnom konci sú 3 protistojné bunky, ktoré obsahujú vysoko aktívne enzýmy (sprostredkúvajú výživu)
o    Zostávajúve 2 jadrá splynú do centrálneho diploidného jadra zárodočného mieška

•    Vznik samčích gamét
o     Vnútri peľnice je diploidné peľotvorné pletivo (z materských buniek), každá materská bunka prejde meiózou a vzniknú 4 haploidné mikrospóry, tá sa delí na 2 bunky – rozmnožovaciu a vyživovaciu, ktoré spoločne tvoria peľové zrno
o     Po prenesení peľu na bliznu rastliny (po opelení) vzniknú mitotickým delením rozmnožovacej bunky 2 spermatozoidy (samčie gaméty)

•    Opelenie – prenos peľu na vajíčko (nahosemenné) alebo na bliznu piestika (krytosemenné)
o     Vetroopelivé, hmyzoopelivé, prenos vodou alebo inými živočíchmi
o     Samoopelivé – na opelenie používajú vlastný peľ (niektoré sa proti nemu bránia, aby sa zvýšila genetická variabilita)
Dvojité oplodnenie semenných rastlín

•    Prvé oplodnenie – 1 spermatozoid oplodní vajcovú bunku a vznikne zygota (embryo)
•    Druhé oplodnenie – 2 spermatozoid splynie s diploidným centrálnym jadrom zárodočného mieška, čím vznikne triploidné jadro a z neho vzniká endosperm (3n) – zásobné pletivo semena

•    Po dvojitom oplodnení vznikne z vajíčka semeno a zo semenníka plod obaľujúci semená
Rodozmena machov – heteromorfná rodozmena (gametofyt a sprofyt sa morfologicky líšia)

•    Gametofyt – haploidný a v rozmnožovaní predstavuje prvoklík (vyživovacia funkcia), nesie gametangiá (samičie zárodočníky s oosférou a samčie plemenníčky)

•    Podmienkou je prítomnosť vody, zygota ostáva v zárodočníku a mitoticky sa delí na zárodok, z neho sa vyvinie stopka s výtrusnicou, ktorá je travlo spojená so stielkou machu, tá už predstavuje sporofyt

•    Sporofyt – nie je schopný fotosyntézy, výživou závisí od gametofytu, jeho hlavnou úlohou je priniesť výtrusy, ktorými sa machorasty rozmnožujú nepohlavne

•    Gametofyt sa od sporofytu líší morfologicky (prvoklík a stielka/stopka s výtrusnicou), cytologicky (n/2n) a fyziologicky (sporofyt výživou závisí od gametofytu