Živočíchy - Animalia
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 21 857
Uložení: 1 719
Živočíchy - Animalia
Do ríše živočíchov patria mnohobunkové, heterotrofné organizmy, ktorých základom je eukaryotická bunka. Z hľadiska trofických vzťahov sú živočíchy konzumenty, energiu na životné procesy získavajú z rastlinných alebo živočíšnych zdrojov.
Mnohobunkové živočíchy /Polycytozoa/ majú telo tvorené dvoma typmi buniek – pohlavné bunky a telové bunky - somatické. Vyvinuli sa z prvokov, ktoré tvorili kolónie, pravdepodobne z bičíkovcov podobných váľaču.
Vznik zárodočných vrstiev
Charakteristickým znakom fylogenézy mnohobunkovcov je vznik zárodočných vrstiev a následná diferenciácia špecializovaných tkanív a nakoniec orgánov.
Mnohobunkové živočíchy prekonávajú počas vývinu proces embryogenézy, t.j. brázdenie zygoty a špecializáciu buniek, z ktorých neskôr vzniknú zárodočné vrstvy a z nich tkanivá a orgány.
Pre všetky mnohobunkové živočíchy sú v embryogenéze spoločné štádiá zárodočného vývinu – morula, blastula a gastrula. V týchto štádiách sa formujú z embryonálnych buniek /blastomérov/ zárodočné vrstvy a telovvé dutiny - prvotná telová dutina – blastocél a druhotná telová dutina – célom. Zárodočné vrstvy sú dve až tri. U najprimitívnejších sú iba dve zárodočné vrstvy – ektoderm a endoderm, pri vyšších pribúda tretia zárodočná vrstva – mezoderm.
Prvotná telová dutina – blastocél sa vytvára v štádiu blastuly. Preliačením buniek blastuly do vnútra zárodku vznikne gastrula. Tak vzniknú dve zárodočné vrstvy ektoderm a endoderm. Medzi nimi zostáva prvotná telová dutina – blastocél.
Prvýkrát sa vo fylogenéze vytvára vnútorné prostredie organizmu. V telovej dutine sa nachádza tekutina, ktorá vytvára prostredie, v ktorom dochádza k chemickej komunikácii medzi bunkami, čím sa vytvárajú prvé regulačné mechanizmy. Na druhej strane sa prudko znižuje schopnosť jednotlivých buniek prežívať samostatne a každá bunka sa stáva závislou od životných procesov ostatných buniek. Dochádza tak k špecializácii jednotlivých častí organizmu, ktoré na druhej strane vytvárajú vnútornú rovnováhu – homeostázu organizmu. To znamená integráciu celého organizmu do jednotného celku.
Vytvára sa tráviaca dutina a ústa. Najskôr je to vnútrobunkové – intracelulárne trávenie, ktoré prechádza k mimobunkovému – extracelulárnemu tráveniu. Pri mimobunkovom trávení sa do čreva vylučujú tráviace enzýmy a vstrebávanie sa uskutočňuje špecializovanými bunkami.
Mnohobunkovce postupne dosahujú väčšie rozmery, čo im prináša aj ochranu pred dravými jednobunkovcami.
Mnohobunkové živočíchy /Animalia/ sa rozdeľujú podľa základnej stavby a súmernosti na dve veľké skupiny /oddelenia/.
1. Do oddelenia dvojlistovcov /Diblastica/ patria spravidla lúčovito súmerné mnohobunkovce zložené z dvoch zárodočných vrstiev – ektodermu a endodermu. Zaraďujeme sem hubky /Porifera/ a mechúrniky /Coelenterata – pŕhlivce a rebrovky/.
2. Oddelenie trojlistovce /Triblastica/ majú dvojstranne súmerné telo /bilaterálne/. Je to druhovo najbohatšia skupina živočíchova je charakteristická tromi zárodočnámi vrstvami.
Dvojlistovce /Diblastica/
Majú dve zárodočné vrstvy – ektoderm a endoderm. Väčšinou nemajú vytvorené špeciálne sústavy orgánov. Ektoderm tvorí vonkajšiu vrstvu buniek, ktorá zabezpečuje pohyb živočícha a pri prisadnutých druhoch prúdenie vody. Pokračujúca diferenciácia buniek vedie k vytváraniu buniek s mohutným fibrilárnym aparátom, ktorého bunky dávajú základ svalovej sústave. Vyskytuje sa v ektoderme aj v endoderme.
Kmeň: hubky /Porifera/
Hubky sú prisadnuté vodné živočíchy, okrem niekoľkých výnimiek sú to prevažne morské živočíchy. Tvoria početné kolónie. Na rozdiel od všetkých ostatných živočíšnych kmeňov v dospelosti nejavia žiadnu dráždivú činnosť. Pri podráždení priamo nereagujú, pozorovali sa iba sťahy pri vypudzovaní vody. Nemajú žiadne nervové a zmyslové bunky a ani svalové tkanivo.
Dosahujú veľkosť od niekoľko mm až niekoľko metrov. Tvar tela je nepravidelný - amorfný až pohárovitý.
Telo hubiek sa skladá z dvoch zárodočných vrstiev – ektodermy /vonkajšej/ a endodermy /vnútornej/. Po celý život hubky zostávajú na vývojovom stupni – gastrula.
Povrch tela tvorí tenká povrchová vrstva buniek - ektoderm. V tejto vrstve sú otvory – póry, ktoré vedú kanálikmi až do vnútornej dutiny. Pórmi hubka nasáva vodu a potravu – prvoky a riasy. Vnútorná vrstva – endoderm je tvorená golierikovitými bunkami – choanocytmi.
Medzi ekto- a endodermom je výplnkové spojivo - huspeninová výplň – mezoglea. V nej sú roztrúsené tzv. túlavé bunky, z ktorých sa špecializovali tráviace, pohlavné a kostrové bunky.
Telová dutina je vystlaná choánocytmi – golierikovitými bičíkatými bunkami, ktorých bičík vyčnieva z blanitého golierika. Pohybom bičíkov priháňajú vodu a potravu do golierikov a odtiaľ prejdú telom buniek do mezoglei k túlavým bunkám, ktoré ich fagocytujú a strávia v svojich potravových vakuolách /vnútrobunkové trávenie/. Túlavé bunky potom prenášajú výživu do všetkých ostatných buniek. Voda a nestrávené časti potravy opúšťajú telo často veľkým a nápadným otvorom – osculum. Špecializované túlavé bunky mezoglei produkujú vápenaté alebo kremičité ihlice, ktoré spevňujú telo a vytvárajú kostru. Kostra hubiek môže byť tvorená aj ústrojnou hmotou – spongínom /podobný rohovine/.
[Väčšinou majú hubky zložitejšie telo. Ústredná telová dutina vytvára vyliačeniny vystlané bičíkatými bunkami, alebo je vytvorený celý súbor kanálikov s mnohými vyliačeninami - dutinami . Podľa stavby tela a umiestnenia golierikovitých buniek rozoznávame tri typy hubiek - askón, leukón a sykón. Askón – golierikové bunky sú v tráviacej dutine, sykón - golierikové bunky sú v kanálikoch steny buniek, leukón - golierikové bunky sú v dutinách uložených v stenách hubky.]
Rozmnožovanie
Hubky sa rozmnožujú nepohlavne vonkajším a vnútorným pučaním.
Vonkajšie pučanie vedie k tvorbe kolónií. Jednotliví jedinci kolónií sú pospájaní kanálikmi. Množstvo oskulov na povrchu kolónie prezrádza z akého množstva jedincov sa kolónia skladá.
V nepriaznivých podmienkach /príchod zimy, alebo vyschnutie/ sa u sladkovodných hubiek stretávame s vnútorným pučaním. Väčší počet túlavých buniek sa zhlukne a vytvorí vnútorné puky – gemule, ktoré sa obalia hrubým obalom. Gemula je zhluk zárodočných buniek chránených obalom. Keď hubka odumrie, zostávajú iba živé gemule. Gemule sa utvárajú zvyčajne na jeseň a na jar sa z nich bunky uvoľnia a vyrastajú z nich nové jedince.
Tretí spôsob rozmnožovania je pohlavný. V mezoglei sa z túlavých buniek vytvoria samčie a samičie pohlavné bunky. Splynutím pohlavných buniek vzniká zygota, z ktorej sa vyvíja obrvená larva pripomínajúcu obrvenú gastrulu. Po prisadnutí na dno sa z nich vyvinú nové hubky /veľkosť špendlíkovej hlavičky až 2cm/.
Zástupcovia.
Našou najbežnejšou sladkovodnou hubkou je hubka jazerná, ktorá tvorí rozvetvené trsy na predmetoch ponorených vo vode.
K najkrajším morským hubkám patrí hubka pletená, zvaná venušin kôš, ktorá dosahuje až 60 cm.
Hubka umývacia /mycia/ - vytvára „pravé“ hubky – špongie. Ich kostra je tvorená jemným spongínom.
Z fylogenetického hľadiska sú hubky najstaršie mnohobunkové organizmy. Považujeme ich za výsledok regresívneho vývoja.
Kmeň: pŕhlivce /Cnidaria/
Patria medzi mechúrniky /Coelenterata/. Väčšinou sú to morské živočíchy, iba malá časť žije v sladkých vodách.
Majú lúčovito súmerné telo, po celý život zostávajú na vývojovom stupni gastrula, ktorá je dokonalejšia ako u hubiek, pretože dochádza k špecializácii buniek. Ich zárodočné vrstvy – ektoderm a endoderm sú dobre vyvinuté. Bunky vytvárajú pravé tkanivá. Blastocél je často vyplnený bunkami podobnými mezoglei hubiek. Niektoré skupiny, napr. koraly majú v blastocéle bunky, ktoré sú mezodermálneho pôvodu. Vytvárajú tzv. mezenchým.
Pŕhlivce majú vakovité telo s jedným prijímacím a zároveň aj vyvrhovacím otvorom. Okolo neho sa nachádzajú ramená, na povrchu ktorých sú pŕhlivé bunky, ktoré omračujú a usmrcujú korisť. Pŕhlivé bunky sú rôznych typov a majú zložitú stavbu. Sú umiestnené v ektoderme, majú hruškovitý tvar, na povrchu vyčnieva dráždivá brva /cnidocil/. V dutine pŕhlivej bunky je špirálovite stočené tenké duté vlákno. V dutine je tekutina, ktorá obsahuje hypnotizujúci jed, ktorý korisť omráči. Citlivý výbežok po podráždení dáva podnet k vymršteniu vlákna, ktoré sa zapichne do koristi a dutou časťou vlákna sa do koristi dostáva smrtiaca tekutina. Ramená zachytia potravu a potom ju posúvajú so ústneho otvoru. Majú jednoduchú tráviacu sústavu, ktorú tvorí vakovitá dutina vystlaná bičíkatými bunkami /vnútrobunkové trávenie/. Pretože majú iba jeden otvor, trávenie je cyklické.
Pŕhlivce majú najprimitívnejší typ nervovej sústavy. Nervové bunky sú rozptýlené v epiteloch ektodermu po celom tele a svojimi výbežkami sú navzájom pospájané. Tvoria rozptýlenú – difúznu nervovú sústavu. Nervové bunky sú úzko prepojené so svalovými bunkami v ektoderme. V ektoderme pŕhlivcov vznikajú špecializované bunky – pŕhlivé, nervové, svalové.
Životný cyklus pŕhlivcov prebieha cez dve formy /typy/ : polypy a medúzy.
Polyp má telo vakovitého tvaru. Je to štádium prisadnuté na podklade, má tenkú mezogleu a väčšinou sa rozmnožuje nepohlavne – pučaním. Má jednoduchšiu stavbu tela ako medúzy.
Medúza je pohyblivé štádium, voľne pláva, telo má tvar klobúka. Na spodnej strane sa nachádza ústny otvor. Má zložitejšiu stavbu ako polyp. V tele sa črevo rozdeľuje na zložitú gastrovaskulárnu sústavu, ktorá okrem trávenia zabezpečuje aj obehové funkcie. Medúzy majú kruhovú nervovú sústavu – nervové bunky sú sústredené do pásov obopínajúcich klobúk medúzy. Na okraji klobúka sa nachádzajú statické a zrakové zmyslové orgány. Medúza sa rozmnožuje pohlavným spôsobom.
Trieda: polypovce /Hydrozoa/
V ich vývinovom cykle prevláda polypové štádium, výnimočne môže medúza chýbať /nezmar/. Ich medúzy, ktoré vznikajú nepohlavným spôsobom – pučaním, majú okraj klobúka prekrytý plachtičkou.
Polypovce žijú v mori aj v sladkých vodách. Živia sa planktónom. Morské druhy majú aj štádium medúzy, ale táto je veľmi jednoduchá. Sladkovodné druhy nemajú štádium medúzy, polypové štádium sa rozmnožuje nepohlavne – pučaním a aj pohlavne – pohlavné bunky samčie sa tvoria pod ramenami a samičie v strede tela.
K sladkovodným patrí nezmar zelený – žije v kalužiach, telo má asi 1,5 cm, na povrchu jeho tela žijú riasy; nezmar hnedý usadnutý na rastlinách blízko vodnej hladiny, asi 2 cm telo a 5 cm ramená;
Nezmary majú veľkú regeneračnú schopnosť. Je to dané tým, že ich jednotlivé časti tela sú takmer rovnocenné, majú rozptýlenú NS a nemajú životne dôležité orgány. V posledných desaťročiach sa na Slovensku rozšírila medúzka sladkovodná, ktorá na rozdiel od ostatných sladkovodných má malého nenápadného polypa, medúzky živo plávajú a sú veľmi žravé. Žijú najmä v stojatých vodách jazier /Zlaté piesky/, ale aj v ramenách Dunaja.
Trieda: medúzovce /Scyphozoa/
Prevažnú časť životného cyklu prežívajú v pohlavnom štádiu medúzy. Gonády sa nachádzajú na stenách gastrovaskulárnej sústavy /sú endodermálneho pôvodu/. Po oplodnení vzniká larva /planula/, ktorá prisadá a mení sa na polypa. Polypy sa rozmnožujú nepohlavne – strobiláciou – priečnym oddeľovaním na viacerých miestach vznikne niekoľko medúz. /Celý polyp sa teda premení strobiláciou na medúzy, kým u morských polypovcov medúza vznikne pučaním a polyp žije ďalej./ Medúzy sú veľmi rozšírené morské živočíchy. V európskych moriach žije medúza ušatá – meno má podľa toho, že jej presvitajú 4 pohlavné orgány podobné uchu /podkove/, medúza svietivá svetielkuje.
Trieda: štvorhranovce /Cubozoa/
Charakteristickým znakom tejto skupiny je štvorhranný klobúk madúzového štádia. Majú zväčša dlhé ramená, polypy sa zložito premieňajú na medúzy. Žijú v tropických moriach a ich pŕhlivé bunky obsahujú životu veľmi nebezpečné jedy spôsobujúce aj usmrtenie človeka – štvorhranka smrteľná.
Trieda: koralovce /Anthozoa/
Nemajú štádium medúzy, majú iba polypové štádium. Rozmnožujú sa nepohlavne – pučaním, ale aj pohlavne. Ich pohlavné bunky vznikajú v gonádach. V mezoglei majú vnútornú kostru tvorenú ihlicami. Vonkajšia kostra je tvorená rohovinou alebo uhličitanom vápenatým. Býva veľmi pevná. Živia sa mikroskopickými organizmami. Rozšírené sú hlavne v teplých a čistých moriach, kde väčšinou tvoria veľké kolónie vznikajúce pučaním. Z ich vonkajšej kostry sa tvoria vápencové útvary, koralové útesy a ostrovy – atoly.
Majú veľmi dôležitú úlohu pri regulácii množstva uhličitanu vápenatého a vápnika rozpusteného v morskej vode. Patria medzi najstaršie živočíchy, vyskytovali sa už v prahorách. Mnohé vápencové pohoria vznikli z ich kostier. Koral červený má pevnú kríkovito rozkonárenú kostru, obtiahnutú červenou „kôrou“ v ktorej sú biele korálové polypy. Spracovávajú sa na šperky a ozdoby.
Najrozšírenejšími koralovcami sú konárniky, ktoré tvoria koralové útesy. Ich kolónie môžu myť široko rozvetvené, ale aj bochníkovité a sploštené.
Vejárovníky majú rohovinovú schránku, preto sú kríčkovité kolónie ohybné.
Vonkajšiu kostru nemajú a kolónie netvoria sasanky.
Majú masívne telo, telová dutina je vyplnená mezenchymatickými bunkami. Žijú prisadnuto, dokážu sa pohybovať po ploche prísavného disku. Sú to dravce. Často žijú aj v symbióze s inými živočíchmi, napr. kôrovcami. Prisadajú na ich pancier, alebo na ulity, ktoré sú obsadené rakom. Sasanka konská žije v symbióze s rakom pustovníckym, ktorého chránia svojimi pŕhlivými bunkami a rak ju prenáša – má vždy čerstvú vodu na dýchanie a možnosť loviť korisť na rôznych miestach. Často sa im ujde aj z rakovej ulovenej koristi.
Kmeň: nepŕhlivce /Acnidaria/
Patria sem rôzne veľké /niekoľko mm do 1,5m/ živočíchy súdočkovitého tvaru s párom dlhých ramien s lepkavými bunkami, pŕhlivé bunky nemajú. Majú veľmi rozvetvenú gastrovaskulárnu sústavu, 8 pásov, nad ktorými sú hrebeňovité útvary zložené z bŕv /vytvárajú rebrovité útvary/, ktorými sa pohybujú. Nemajú vo vývine larvu. Považujú sa za predchodcov druhoústovcov – výbežky čreva , ich vznik pripomína vznik druhotnej telovej dutiny. Žijú v moriach, väčšinou sú dravé.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Živočíchy – zhrnutie 4. ročník | Ostatné | 785 slov | |
Živočíchy | Referát | 4 597 slov | |
Živočíchy sladkých vôd | Referát | 163 slov | |
Chránené živočíchy | Referát | 1 966 slov | |
Poznávame rastliny a živočíchy | Referát | 582 slov | |
Drobné vodné živočíchy | Referát | 311 slov | |
Poznávame rastliny a živočíchy | Učebné poznámky | 95 slov | |
Ochrana prírody – chránené živočíchy | Referát | 5 890 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#diferenciácia a špecializácia buniek #medúza svietivá #dvojlistovce #morula, blastula, gastrula #prhlivce na Slovensku #prhlivce žijúce na slovensku #čím sa živia medúzy #POROVNANIE HUBKY A PŔHLIVCE #Druhotna telova dutina #Ríša: Živočíchy - Animalia #mnohobunkovce #risa zivocichy #zivocichy animalia #mnohobunkové organizmy #drobné vodné živočíchy #prhlivce na Slovensku nezmar #Prhlivce #zmyslové orgány živočíchov #hubky #výživa živočíchov