Obojživelníky: mloky, žaby – zástupcovia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: Miky
Typ práce: Referát
Dátum: 29.09.2025
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 358 slov
Počet zobrazení: 30 904
Tlačení: 1 771
Uložení: 1 900

OBOJŽIVELNÍKY

Zástupcovia Mloky

Mlok bodkovaný

– vo vode sa pohybuje pomocou dlhého, z bokov splošteného chvosta. vylieza aj na súš, kde vyhľadáva vlhké miesta

– vyznačuje sa pohlavným dimorfizmom – samček je pestrejšie sfarbený, na chrbte a na chvoste má vysoký hrebeň. samička je oveľa menej nápadnejšia. Živia sa hmyzom a drobnými živočíchmi.

Salamandra škvrnitá

– typický zástupca vlhkých lesov

– má charakteristické výstražné sfarbenie – lesklú čiernu kožu so žltými škvrnami

– na hlave za očami má jedové žľazy, ktorých výlučky môžu človeku silne podráždiť pokožku.

– loví najmä v noci hmyz, červy a slimáky

– samička je živorodá, do vody kladie vyvinuté larvy

– počas dlhotrvajúceho sucha nevychádza z úkrytu za potravou. Vtedy sa môže u nej prejavovať kanibalizmus /požieranie jedincov toho istého druhu/

Zástupcovia ŽABY

Skokan zelený

– žije trvalo pri vode. Vyskytuje sa v nížinách na brehoch rybníkov a močiarov husto zarastených vegetáciou.

– charakteristické je jeho zelené sfarbenie s tmavými škvrnami.

– živí sa hmyzom, ktorý loví vymrštením dlhého lepkavého jazyka

– samček skokana vydáva počas párenia hlasné zvuky – kŕkanie. Zosilňuje ho pomocou nafukovacích zvukových vakov uložených za širokými ústami. samičky kladú do vody vajíčka v marci a malé žabky vyliezajú z vody v júni. rýchlosť vývinu a premeny žubrienky na skokana závisí od teploty vody.

Rosnička zelená

– vyskytuje sa v blízkosti vodných plôch

– veľmi dobre šplhá po vysokých stromoch a kríkoch vďaka prísavkám na koncoch prstov, ktoré vylučujú sliz a umožňujú jej prichytiť sa aj na zvislých hladkých plochách. svoje typické zelené sfarbenie môžu meniť podľa prostredia od svetlozelenej po tmavozelenú.

– sú veľmi užitočné, ich typickou potravou sú muchy. V minulosti boli hojne rozšírené, dnes sú ohrozené čo spôsobilo najmä ničenie mokradí a brehových porastov, v ktorých žijú.

Ropucha bradavičnatá

– naša najväčšia žaba, žije viac na súši ako vo vode. Vo vode sa vyskytuje len v čase rozmnožovania

– má zavalité telo s krátkymi zadnými nohami, preto jej pohyb pôsobí nemotorne

– povrch tela pokrýva bradavičnatá koža, ktorá obsahuje žľazy produkujúce hlien, ktorý môže u ľudí vyvolať alergické reakcie /vyrážky/. za očami sú sústredené jedové žľazy

– je aktívna v noci, cez deň len v čase rozmnožovania, kedy putuje k vodným nádržiam. Samička kladie vajíčka do šnúr dlhých 4m /4000 vajíčok/. Žubrienky majú typickú čiernu farbu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.008 s.