Obojživelníky: mloky, žaby - zástupcovia

OBOJŽIVELNÍKY

Zástupcovia Mloky
 
Mlok bodkovaný
-  vo vode sa pohybuje pomocou dlhého, z bokov splošteného chvosta. vylieza aj na súš, kde vyhľadáva vlhké miesta
-  vyznačuje sa pohlavným dimorfizmom – samček je pestrejšie sfarbený, na chrbte a na chvoste má vysoký hrebeň. samička je oveľa menej nápadnejšia. Živia sa hmyzom a drobnými živočíchmi.
 
Salamandra škvrnitá
-  typický zástupca vlhkých lesov
-  má charakteristické výstražné sfarbenie – lesklú čiernu kožu so žltými škvrnami
-  na hlave za očami má jedové žľazy, ktorých výlučky môžu človeku silne podráždiť pokožku.
-  loví najmä v noci hmyz, červy a slimáky
-  samička je živorodá, do vody kladie vyvinuté larvy
-  počas dlhotrvajúceho sucha nevychádza z úkrytu za potravou. Vtedy sa môže u nej prejavovať kanibalizmus /požieranie jedincov toho istého druhu/
 
Zástupcovia ŽABY
 
Skokan zelený
-  žije trvalo pri vode. Vyskytuje sa v nížinách na brehoch rybníkov a močiarov husto zarastených vegetáciou.
-  charakteristické je jeho zelené sfarbenie s tmavými škvrnami.
-  živí sa hmyzom, ktorý loví vymrštením dlhého lepkavého jazyka
-  samček skokana vydáva počas párenia hlasné zvuky – kŕkanie. Zosilňuje ho pomocou nafukovacích zvukových vakov uložených za širokými ústami. samičky kladú do vody vajíčka v marci a malé žabky vyliezajú z vody v júni. rýchlosť vývinu a premeny žubrienky na skokana závisí od teploty vody.
 
Rosnička zelená
-  vyskytuje sa v blízkosti vodných plôch
-  veľmi dobre šplhá po vysokých stromoch a kríkoch vďaka prísavkám na koncoch prstov, ktoré vylučujú sliz a umožňujú jej prichytiť sa aj na zvislých hladkých plochách. svoje typické zelené sfarbenie môžu meniť podľa prostredia od svetlozelenej po tmavozelenú.
-  sú veľmi užitočné, ich typickou potravou sú muchy. V minulosti boli hojne rozšírené, dnes sú ohrozené čo spôsobilo najmä ničenie mokradí a brehových porastov, v ktorých žijú.
 
Ropucha bradavičnatá
-  naša najväčšia žaba, žije viac na súši ako vo vode. Vo vode sa vyskytuje len v čase rozmnožovania
-  má zavalité telo s krátkymi zadnými nohami, preto jej pohyb pôsobí nemotorne
-  povrch tela pokrýva bradavičnatá koža, ktorá obsahuje žľazy produkujúce hlien, ktorý môže u ľudí vyvolať alergické reakcie /vyrážky/. za očami sú sústredené jedové žľazy
-  je aktívna v noci, cez deň len v čase rozmnožovania, kedy putuje k vodným nádržiam. Samička kladie vajíčka do šnúr dlhých 4m /4000 vajíčok/. Žubrienky majú typickú čiernu farbu.