Tuberkulóza

Všeobecná charakteristika:
Tuberkulóza (TBC) je chronicky prebiehajúca infekcná choroba, alebo ochorenie, ktoré zvycajne napáda plúca. Môže však postihnút ktorýkolvek orgán. Tuberkulóza, nazývaná aj suchotami, je rozširovaná kvapôckovou infekciou (to je: pri hovorení, kýchaní alebo kašlaní).

Pôvodca:
Spúštacmi ochorenia sú baktérie tuberkulózy Mykobakterium tuberkulosis, ktoré sa prenášajú kvapôckovou infekciou; zriedkavo aj Mykobakterium bovis, ktorá je na cloveka prenášaná hlavne hovädzím dobytkom (infekcia mliekom).

Symptómy:
Osoba nakazená tuberkulózou nemá žiadne príznaky. Ak dôjde k ochoreniu, môže mat tieto príznaky: niekolko týždnov trvajúci kašel, pocit neustálej únavy, chudnutie, strata chuti do jedla, zvýšenie teploty, vykašliavanie krvi. Príznaky však môžu mat individuálny charakter podla toho, aký orgán (príp. skupinu orgánov) choroba zasiahne.

Prebieha v dvoch štádiách, teda rozlišujeme:
 –  primárnu tuberkulózu (to sú všetky chorobné prejavy v rámci prvotnej infekcie spôsobenej baktériami tuberkulózy)
Štádium primárnej tuberkulózy nespôsobuje väcšinou takmer žiadne tažkosti alebo sa vyskytnú len velmi netypické tažkosti (mierne zvýšenie teploty, kašel, nocné potenie, strata chuti do jedla)
 –  post primárnu tuberkulózu (to je izolovaná tuberkulóza orgánov po prekonanej primárnej tuberkulóze, nazývaná aj ako reaktivizujúca choroba)
Vyvinie sa po case tuberkulóza orgánov. Okrem tuberkulózy plúc, ktorá je najcastejšou svojho druhu existuje aj tuberkulóza obliciek, kostí, kôry nadobliciek, oka a mozgu.

Inkubacná doba:
Ludia s otvorenou tuberkulózou musia byt vcas zaregistrovaní a izolovaní (ak je to potrebné), aby sa zabránilo jej rozšíreniu. Inkubacná doba je cca. 4-6 týždnov.

Cesty šírenia nákazy:
Šíri sa kvapôckovou infekciou = výhradne vzdušnou cestou - kašlaním, kýchaním alebo spevom. Clovek, ktorý trpí touto chorobou môže nakazit ostatných, ak nie je správne liecený. Po zacatí liecby sa pacient stáva neinfekcným spravidla za dva až tri týždne. Ak pacient zacal liecbu, berie lieky pravidelne a jeho ochorenie sa zlepšuje, je len malé riziko nákazy. Krátkodobý kontakt so zárodkami tuberkulózy zvycajne nevedie k nákaze. Dochádza k nej najcastejšie pri dlhodobom styku s pacientom.

Prevencia:
Prevenciou je ockovanie, ktoré je u nás povinné a bežné už asi 50 rokov. Prvýkrát sa ockujú už deti prepustené z pôrodnice, vdaka comu môžeme povedat, že ockovanie detí výrazne znižuje pocet komplikovaných foriem tuberkulózy. Je však dôležité vediet, že aj ockovaný clovek môže ochoriet na tuberkulózu, ale jej priebeh býva menej závažný ako u neockovaných.

Liečba:
Liecba závisí od toho, ci ide o tuberkulózne ochorenie alebo iba o infekciu. Nastáva proti symptómom antitustikami, ciže liekmi, ktoré potlácajú dráždenie na kašel, platí zákaz pitia alkoholu a fajcenia, a kvôli posilneniu organizmu sa liecia i sprievodné ochorenia, ktoré ho oslabujú. Štandardná terapia sa prevádza po dobu cca. 9mesiacov, pri priebehu bez komplikácii sa pacient potom sleduje po dobu 2 rokov. Ako bolo spomínané, môže predcasné prerušenie liecby viest k rezistentným pôvodcom. Pri opätovnom prepuknutí choroby nie sú použité lieky už úcinné. To platí aj pre osoby, ktoré boli potom touto osobou infikované.

Zaujímavosti:
Preco je výskyt TBC u nás vyšší ako v iných krajinách?
Ak je dnes výskyt tohto ochorenia u nás vyšší, než napríklad v severských krajinách, je to dané historicky. Nie je možné zlikvidovat tuberkulózu v priebehu krátkeho casu. Nakazený clovek niekedy ochorie až po dlhých rokoch. Lekárska veda nemá prostriedky na to, aby zistila, kto je nakazený. Výsledky doteraz používaných testov sú v tomto smere neuspokojivé. Najväcšiu cast chorých predstavujú u nás starí ludia. K ich nákaze došlo casto pred desiatkami rokov, co nemôžeme ovplyvnit. Výsledky našej práce v boji proti tuberkulóze sa výraznejšie prejavia o niekolko desatrocí, ked dospeje do staroby dnešná mládež, ktorá má už ovela menšiu možnost nakazit sa. V spomenutých severských krajinách bol výskyt tuberkulózy v case mladosti dnešných seniorov niekolkokrát nižší ako u nás. Tento ich "náskok" preto budeme dobiehat ešte pár desatrocí. Pokial sa nám podarí zachovat doterajší systém práce s tuberkulózou a budeme mat dostatok penazí na lieky, nie je dôvod, aby sa nám to nepodarilo.

Z histórie...
Kvôli znacnej hustote obyvatelstva v mestách súcasnej priemyselnej revolúcie, zohrávala tuberkulóza velkú úlohu pri úmrtnosti ludí. Pozornost verejnosti a postihnutie ludí bolo istotne porovnatelné so súcasným záujmom a postihnutím obyvatelstva, co sa týka AIDS. Podobne ako pri zaciatkoch ochorenia na AIDS sa dlho diskutovalo o prícinách. Prevládajúcim názorom pritom spociatku bolo, že tuberkulóza je sociálnym ochorením, ciže následkom životných podmienok a následkom podmienok na bývanie prostých ludových vrstiev. Zvažovala sa aj dedicnost. V roku 1882 ukoncil túto diskusiu Robert Koch v Berlíne objavením baktérie tuberkulózy. Napriek tomu zohrávajú ešte i dnes stále dôležitú úlohu sociálne komponenty, lebo dobre živení ludia ochorejú na tuberkulózu nerovnako zriedkavejšie ako podvýživení ludia žijúci v zlých sociálnych pomeroch. Približne 40 rokov po objave Roberta Kocha bola pre ludí k dispozícii ockovacia látka. V 70-tych rokoch 20. storocia sa verilo, že sa tuberkulózu podarilo porazit a že by prinajmenšom pre vyspelé krajiny nemala zohrávat žiadnu úlohu. Táto nádej klamala. V krajinách Tretieho sveta zohráva tuberkulóza ešte stále velkú úlohu pri úmrtnosti obyvatelstva. Okrem toho je v posledných rokoch badatelný dramatický vzostup hlavne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Mimoriadne zlá situácia je najmä vo väzeniach tejto krajiny. Vychádza sa tak z toho, že v mnohých väzniciach tejto krajiny je infikovaných takmer 100 % zatknutých. V roku 2001 bolo len v Rusku zatknutých cca. 1 milión ludí.

Na celom svete rocne na následky tuberkulózy zomierajú cca. 3 milióny ludí; to je viac než rocne spolu zomiera na maláriu a AIDS. Vychádza sa z toho, že tretina svetového obyvatelstva je infikovaná baktériami tuberkulózy, z ktorej má väcšina zavreté, ciže neinfekcné ochorenie.