Kostra = Sceletum

Vnútorná kostra sa skladá asi z 206 kostí.

SPOJENIE KOSTÍ:
1. Nekĺbové:  pevné pomocou niektorého zo spojivových tkanív:
A: Väzivové: 3 typy:
-  väzivové spojenie kostí okrem lebky – väzivové pruhy medzi oblúkmi stavcov, široké membrány väziva medzi kosťami predlaktia alebo predkolenia
-  šev – väzivové spojenie plochých lebečných kostí – šev je nielen miesto spojenia, ale ja rastu kostí – 1. šev pílovitý - šev korunný (vencovitý) – satura coronalis; šev šípový - sagittalis; 2. šev lambdovitý – satura lambdoidea, 3. šev šupinovitý - satura squamosa. 4. hladký šev (spojenie čeľuste)
V dospelosti švy zanikajú (tak sa dá určiť vek lebky).
-  Vklinenie – spojenie zubov so zubnými ložiskami v čeľusti a sánke.
B: chrupkové spojenie: 2 typy:
-  spojenie s prevahou sklovitej chrupky – spojenie záhlavnej s klinovou kosťou do 18. roku života
-  spojenie tvorené prevažne väzivovou chrupkou – spojenie lonových kostí
C: spojenie kostí kostným tkanivom – krížová kosť
 
2. Kĺbové spojenie – pohyblivé spojenie 1 alebo viacerých kostí
KĹB – časti:
-  kĺbové plochy pokryté sklovitou (hyalínnou) chrupkou – tvar: guľovitý, valcovitý, kladkovitý, určuje rozsah a veľkosť pohybu v kĺbe; najväčší rozsah – guľovitý voľný kĺb – ramenný kĺb
-  kĺbové púzdro -
-  kĺbová dutina
-  pomocné kĺbové zariadenie
Podľa počtu spájajúcich sa kostí:
-  jednoduché kĺby – ak sa spájajú iba dve kostí
-  zložené kĺby – tri a viac kostí
Kĺb kolena – najväčší a najzložitejší kĺb – tvoria ho stehenný kĺb, píšťala a jabĺčko a ihlica, ktorá nedosahuje do kĺbu. Kĺbové plochy stehnovej kosti  a píšťaly sa tvarovo nezhodujú, preto sú medzi nimi vsunuté polmesiačikovité chrupky – menisky.
 
KOSTRA  ĽUDSKÉHO  TELA:

- kostra hlavy – lebky
- kostra trupu – chrbtice, rebier a hrudnej kosti
- kostra končatín – horných a dolných

- KOSTRA HLAVY = LEBKA (Cranium)
= chráni mozog a niektoré zmyslové orgány; muž má kapacitu v priemere 1450 cm3; žena 1300 cm3;
A, MOZGOVÁ ČASŤ (NEUROCRANIUM) – tvorí ochrané púzdroi pre mozog a niektoré zmyslové orgány (zrak, sluchovo – rovnovážny orgán, čuch)
Klenba lebečná (calva) – vzniká osifikáciou väziva, tvoria ju ploché kosti
Spodina lebečná (base, cavum cranii) – vzniká osifikáciou chrupavky, nachádza s av nej mozog, objem 1 300 cm3 zhruba  1 300 g.
Mozgová časť je väčšia ako tvárová; došlo k posunu čelnej časti lebky nad časť tvárovú (ľudský znak); redukcií čeľustí; záhlavný otvor je na spodine lebečnej, je vytvorený bradavkový výbežok (ľudský znak).

Kosti:
Kosť čelová (os frontale) – nepárová, je kosteným podkladom čela  atvorí stropy očníc
Kosť temenná (os parientale) – párová
Kosť záhlavná (os occipitale) – nepárová; jej dolná časť má veľký otvor, po jeho stranách sú hlavice záhlavnej kosti na kĺbové spojenie s chrbticou.
Kosť klinová (os sphenoidale) – nepárová, vytvára bázu lebky, jej horná vnútorná plocha vybieha do sedlovitého útvaru – tureckého sedla, v ktorom je uložená hypofýza.
Kosť spánková (os temporale) – párová, nachádza sa v nej jama na spojenie so sánkou; jej súčasťou je aj pyramída – skalná kosť (najtvrdšia kosť v tele – vôbec neobsahuje hubovitú hmotu). Vnútri má dutiny, v ktorom je uložený sluchovo – rovnovážny orgán.

B, TVÁROVÁ ČASŤ (SPLANCHOCRANIUM) – je nasadená na spodinu lebečnú; kosti sú spojené švami; dolná čeľusť je pripojená kĺbovo;
KOSTI:
Čeľusť (maxilla) – párová
Kosť podnebná (os palatinum) – párová; tvorí zadnú časť tvrdého podnebia a steny nosovej dutiny
Čerieslo (vomer) – nepárová, tvorí dolnú časť kostenej nosovej priehradky a priehradku medzi choánmi (otvormi)
Kosť jarmová (os zygomaticum) – párová, zospodu i zvonku ohraničuje očnicu; dáva šírku tvári; jej spánkový výbežok + jarmový výbežok spánkovej kosti tvoria jarmový oblúk.
Kosť čuchová (os ethomidale) – nepárová kosť;
Kosť nosová (os nasale) – párová; tvorí kostený podklad chrbta nosa
Kosť slzná (os lacrimale) – párová, vo vnútornej stene očnice
Sánka (mandibula) – párová; je kĺbovo spojená so spánkovou kosťou;
Jazylka – nepárová , zvar podkovy otvorenej dozadu; je na nej zavesený hrtan  a je uložená medzi svalmi koreňa jazyka.
 

- KOSTRA TRUPU
A, CHRBTICA – COLUMNA VERTEBRALIS
- nosná a oporná os tela; chráni miechu; umožňuje pohyb.
- dvojité esovité prehnutie – vyvíja sa po narodení a zabezpečuje pružnosť chrbtice; tlmí nárazy
lordóza – prehnutie dopredu (krčná a drieková)
kyfóza – prehnutie dozadu (hrudná a krížová)
Tieto prekríženia dávajú chrbtici pružnosť a tlmia nárazy pri chôdzi, sú dôsledkom vzpriamenej chôdze.
Každý človek má mierne vybočenie chrbtice do strany (vpravo alebo vľavo) – SKOLIÓZU – jej príčinou je morfologická a funkčná asymetria tela.
 
STAVBA STAVCOV: vpredu uložené telo, z ktorého po obidvoch stranách smerom dozadu odstupuje oblúk a z neho výbežky.
TYPY STAVCOV:
Krčné stavce (vertebrae cervicales) – 7 stavcov; C1 – C7; C1 – nosič (atlas) – kývavé pohyby hlavy; nemá telo; iba predný a zadný oblúk; na vnútornej ploche predného oblúka je kĺbová jamka pre zub čapovce); C2 – čapovec (axis) – otáčavé pohyby hlavy; C3 – C6 – majú otvory pre cievy; C7 – dá sa dobre nahmatať
Hrudné stavce (vertebrae thorcicae) – 12; Th1 – Th12; majú kĺbové jamky na kĺbové spojenie s rebrami
Bedrové stavce (vertebrae lumbales) – 5; L1 – L5; sú najmohutnejšie;
Krížové stavce (vertebrae sacrales) – 5; S1 – S5; zrastajú do krížovej kosti (os sacrum); medzi 14. – 20. rokom života zrastajú C2 – C5; medzi 20. – 30. rokom C1.
Stavce kostrče (vertebrae coccygeae) – 4 – 5; Co1 – Co4-5; sú zrastené, zakrpatené; rudimentárne – kostrč (os coccygis)
Telá stavcov sú spojené chrupkovými medzistavcovými platničkami, ktorých je spolu 23.
 
Hrudník (thorax) = hrudný kôš – je tvorený hrudnou chrbticou (12), rebrami (12 párov) a hrudnou kosťou. Ohraničuje hrudnú dutinu, chráni srdce a pľúca.
B, REBRÁ – COSTAE 12 párov
- sú spojené s chrbticou kĺbovo;
1. pravé rebrá – 7 párov – sú spojené s hrudnou kosťou chrupkou
2. nepravé rebrá – 3 páry – sú spojené chrupkou na predchádzajúci pravé rebier
3. voľné rebrá – 2 páry – končia voľne v brušnej stene
C, HRUDNÁ KOSŤ -  mostík
Kosť prsná (os sternum) – plochá kosť; skladá sa z rukoväti, tela a mečíkovitého výbežku.
 

- KOSTRA KONČATÍN – kosti hornej a dolnej končatiny;

A: horná končatina:
-  pletenec
kľúčna kosť (clavicula) – esovito prehnutá kosť
lopatka (scapula) – plochá trojuholníková kosť
-  horná voľná končatina:
ramenná kosť (humerus) – dlhá kosť
kosti predlaktia – lakťová kosť (ulna) na strane malíčka a vretenná kosť (rdaius) na strane palca;
  a, dlane dopredu a palec von = supinácia – kosti predlaktia sú rovnobežné
b, ruky chrbtom dopredu a malíčky von = pronácia – kosti predlaktia sa skrížia (vretenná kosť sa točí okolo lakťovej kosti)
  kosť ruky –
kostí zápästia (ossa carpi = carpus) - 8 – tvoria dva rady po 4; krátke kosti
záprstné kosti (ossa metacarpia = metacarpus) – 5, dlhé kosti; tvoria podkllad dlane, kĺb umožňuje palcu jeho opzíciu;
článkov prstov – 14 (phalanges) – dlhé kosti, spojené kĺbovito, palec – 2 články, ostatné – 3.
B: Dolná končatina: kosti sú veľmi silné, pretože nesú celú hmotnosť tela
-  pletenec
panvová kosť (os coxae) – tvoria ju 3 kosti: bedrová kosť – os ilium, sedacia kosť – os pubis, lonová kosť – os ischii
Panvová kosť sa vzadu kĺbovo spájajú s krížovou kosťou, ktorá je dolu spojená s kostrčou; vpredu sa spájajú v lonovej spone a tvoria PANVU (PELVIS), spájajú sa v 15. roku života; má miskovitý tvar; u ženy širšia otvorenejšia
-  dolná voľná končatina
stehnová kosť (femur)
kosť predkolenia – ihlica - fibula (tvorí vonkajší členok), píšťala - tibia – vnútorný členok.
Kosti nohy – 7 kostí priehlavku (ossa tarsi), 5 predpriehlavkových kostí (ossa metatarsi), 14 článkov prstov (jphalanges)
 
CHOROBY KOSTÍ:
Osteoporóza: 700 000 ľudí u nás; najčastejšie postihuje ženy v období menopauzy; najzávažnejší a najčastejší dôsledok – je zlomenina krčku stehennej kosti (spôsobená aj nedostatkom vitamínu D) – nízka hustota kostnej hmoty, porucha mikroarchitektúry kostí, zvýšená krehkosť kostí a zvýšené riziko zlomenín