Rastlinná systematika (taxonómia) – študuje prirodzenú príbuznosť súčasných (recentných) aj vyhynutých (fosílnych) rastlín, opisuje ich a ustanovuje nomenklatúru (vedecké pomenovanie) a zaraďuje podľa príbuznosti znakov a vývojových vzťahov do systému.
– umelé systémy – podľa ľubovoľne zvolených morfologických znakov (tých najnápadnejších) bez ohľadu na príbuzenské vzťahy medzi rastlinami. (Theofrastos, Plínius, Avicena)
Carl Linné – podľa počtu a usporiadania tyčiniek a piestikov
– zaviedol dvojslovné pomenovanie – binomická nomenklatúra
– základy systematickej botaniky a vedeckého pomenovania rastlín
– Prirodzené systémy – koncom 18. stor.; zohľadňujú sa všetky morfologické znaky na základe podobnosti, nie pôvodu rastlín
– Vývojové – fylogenetické systémy – na základe fylogenetickej príbuznosti znakov;
Lamarck a Darwin
Ríša (regnum): Rastliny (plantae)
Podríša (subregnum): Nižšie rastliny – stielkaté (Thallobionta)
Oddelenie (divisio): Zelené riasy (Chlorophyta)
Trieda (classis): Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)
Rad (ordo): Bičíkaté zelené riasy (Volvocales)
Čeľaď (familia): Váľačovité (Volvocaceae)
Rod (genus): Váľač (Volvox)
Druh (species): Váľač guľavý (Volvox globator)
Druh
– základná systematická jednotka
– každá rastlina má svoje rodové (váľač) a druhové (gúľavý) pomenovanie – binomická nomenklatúra (Linné)
– najvýznamnejšie živé organizmy;
– producenty (výnimka mäsožravé rastliny – konzumenty)
– schopnosť fotosyntézy
– 2 podríše
– telo – jednobunková alebo viacbunková stielka (thallus)
– nemajú cievne zväzky a pravé rastlinné orgány
– riasy
– vodivé pletivá, cievne zväzky
– telo (cormus) – pravé orgány – koreň, stonka, listy, kvety
– delenie podľa rozmnožovanie: cievnaté výtrusné a semenné rastliny