Zmyslové orgány človeka

Receptory -  senzitívne zakončenia nervov; sú roztrúsené po celom tele
- majú špeciálne bunky s veľkou dráždivosťou, ktoré zachytávajú informácie o zmenách prostredia sa
- sú citlivé najmä na adekvátne podnety, t.j. pre receptor primerané.
- ku každému receptoru patrí aj dostredivá nervová dráha (informácie sú vedené do CNS, kde sa robí ich rozbor)
 
ROZDELENIE RECEPTOROV:

1.  exteroreceptory – príjem podnetov z vonkajšieho prostredia – receptory o teple, chlade, bolesti, tlaku, dotyku, ale aj podnety zo zrakových receptorov, sluch, čuch, chuť.
2.   interoreceptory - citlivé na zmeny vnútorného prostredia; sú vo vnútorných orgánoch. Osobitným druhom sú svalové a šľachové proprioreceptory (informujú o polohe tela)
 
Čuch
Adekvátny podnet - prchavé látky vo vdychovanom vzduchu (rozpúšťajú sa v hliene)
Čuchové bunky - v čuchovej oblasti sliznici nosovej dutiny
Základné pachy: kvetinový, ovocný, živočíšny, hnilobný, korenistý, spáleninový
Význam:   -  reflexné vylučovanie tráviacich štiav,
-  obranné reakcie organizmu na dráždivé a škodlivé látky v ovzduší
 
Chuť
- chuťové poháriky a v nich chuťové bunky v sliznici jazyka, mäkkého podnebia a hltana.
Podnet - chemické látky rozpustené vo vode a slinách.
- 4 základné chuťové vnemy - sladko, horko, kyslo a slano.
Význam:  pri reflexnom vylučovaní tráviacich štiav, najmä slín a žalúdkovej a pankreatickej šťavy.
 
Kožné receptory
- v koži a slizniciach telových otvorov
- receptory na vnímanie dotyku, tlaku, chladu, tepla a bolesti
- kombinované pocity: vnímanie hladkosti alebo drsnosti ohmatávaného povrchu, vlhkosť, suchosť, tvrdosť, chvenie a svrbenie.
- najcitlivejšia na dotyk a tlak je špička jazyka a končeky prstov na dlaňovej strane
- najcitlivejšia na teplo je najcitlivejšie čelo, na bolesť očná rohovka
Dotykové a tlakové receptory - jednoduché telieska; nelokalizujeme ich do kože, ale na predmet, ktoré sa dotýkame.
- pre tepelné pocity máme receptory na vnímanie chladu uložené blízko k povrchu a na vnímanie tepla v hlbokých vrstvách kože. Receptorov na vnímanie chladu je asi 3x viac.
Na receptory pôsobia aj podnety z vnútra tela, preto máme napr. pri horúčke pocit tepla až horúčavy.
Význam: ochrana organizmu
 
BOLESŤ : voľné nervové zakončenia sú v kože, v sliznici a vo všetkých tkanivách a orgánoch tela.
DELENIE BOLESTI: povrchová (koža), hlboká (svaly, šľachy), vnútornostná (vnútorné orgány).
V koži je asi 50-100 bolestivých bodov na 1 cm2.
Podnety - mechanické, chemické, tepelné, elektrické
 
Receptory pohybových orgánov
- proprioreceptory v svaloch - svalové vretienka - a v šľachách - šľachové telieska - ustavične vysielajú do CNS informácie o aktuálnom stave každého svalu
 
Statokinetický receptor
- uložený v labyrinte skalnej kosti lebky
- tvoria ho 3 polkruhových kanálikov kinetického receptora
- receptory sú dráždené prúdením endolymfy pri rotačných pohyboch hlavy
- pri zmenách polohy hlavy a pri lineárnych zrýchleniach (pád, stúpanie) vznikajú zmeny tlaku a ťahu kryštálikov na vlásky = dráždenie zmyslových buniek
Kinetický a statický receptor pracujú ako funkčný celok.
Význam: udržanie vzpriameného postoja a telesnej rovnováhy v pokoji aj v pohybe. Subjektívne vnímanie polohy hlavy a ich zmien sa uskutočňuje v spánkovom laloku mozgovej kôry.
 
Sluch: sluchové pocity a vnemy vznikajú v spánkovom laloku mozgovej kôry.

Význam: vnímanie zvukov a priestorovú orientáciu, umožňuje dorozumievanie, styk s ostatnými ľuďmi. Rozvíja myšlienkový a citový život, poskytuje nám estetické zážitky (napr. počúvanie hudby, recitácie, divadelné hry a pod.).
Podnet: zvukové vlny, t.j. pozdĺžne kmitanie molekúl vzduchu.
Sluchom sme schopní rozoznať zvuky a tóny, ich intenzitu, výšku, zafarbenie, smer odkiaľ prichádzajú.
Človek počuje a rozlišuje pri strednej hlasitosti tóny od kmitočtu (frekvencie) 16 Hz asi do 20 000 Hz. Maximálna citlivosť sluchu je pre tóny 1000-3000 Hz.
Polohovosluchový orgán: 3 časti:
- vonkajšie: ušnica, vonkajší zvukovod
- stredné: bubienok (membrana tympani: rozhranie vonkajšieho a stredného ucha), tri sluchové kostičky: strmienok (stapes), kladivko (maleus), nákovka (incus), Eustachova trubica (vyrovnávanie tlaku)
- a vnútorné ucho: slimák (cochlea) – tvorený z labyrintu a blanitého bludiska (tu je Cortiho orgán /platňa/ – vlastný sluchový orgán)
 
Zrak – človek má schopnosť priestorového a farebného videnia
 
Význam:  vnímanie svetla, jeho intenzitu a farbu (90% informácii získavame zrakom o prostredí)
Podnet - svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm.
Stavba: 2 časti
1.  vlastné oko
2.  vedľajšie očné orgány
Časti vlastného oka – očná guľa (bulbus oculi):
1.  bielko (sclera) – povrch oka, tuhý väzivový obal
•  rohovka (cornea) - zvlažovaná vrstvou sĺz, prehľadná bezfarebná vrstva oka
2.  cievovka (choroidea) – stredná časť, obsahuje množstvo ciev a je pigmentovaná
•  vráskovec (corpus ciliare) – zhrubnutá cievovka, obsahuje hladký sval, na ňom je zavesená šošovka
•  šošovka (lens crystallina) – bezcievna štruktúra tvorená platničkami; tvar vypuklej (bikonvexnej) spojky
- funkcie: láme svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici
- obklopená komorovou vodou
- úloha: akomodácia oka (zaostrenie) na videnie do blízka
- videnie do diaľky – šošovka sa splošťuje a akomoduje ťahom závesného aparátu
•  dúhovka (iris) – s otvorom ZRENICA (pupilla), obsahuje melanín – pigment (od jej množstva sa javí ako modrá až čiernohnedá)
•  predná očná komora – priestor medzi rohovkou a dúhovkou
•  zadná očná komora - priestor medzi dúhovkou a šošovkou
3. sietnica (retina) – vnútro očnej gule, tvoria ju vlastné bunky – tyčinky a čapíky
•  Tyčinky - sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera.
•  Čapíky sú nevyhnutné pre farebné videnie.
 
Žltá škvrna (macula lutea) – ústredná jamka sietnice; je miestom najostrejšieho videnia (v nej sú husto nahromadené len čapíky). Mediálne od nej je tzv. slepá škvrna (fovea caeca) - miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy) - nie sú žiadne svetlocitlivé bunky.
Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry.
•  sklovec (corpus vitreum) – za šošovkou, vypĺňa veľkú časť očnej gule
 
Na rozhraní svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu.
 
Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť:
Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát - zvýši jej lomivosť = akomodácia oka.
V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje.
 
Refrakčné chyby: poruchy optického aparátu:
1.  krátkozrakosť  - vzniká pri predĺžení predozadnej osi oka;  obraz vzniká pred sietnicou a obraz na sietnici je neostrý. Koriguje sa šošovkami rozptylkami.
2.  ďalekozrakosti - predmety zobrazujú za sietnicou. Očná os je v tomto prípade skrátená. Chyba sa koriguje spojnými šošovkami.
3.  Astigmatizmus sa prejavuje nejasným videním a spôsobuje ho nerovnomerné zakrivenie rohovky.
 
Funkčné poruchy receptorov:
Farbosleposť – stav, pri ktorom postihnutý nie je schopný rozlíšiť niektoré farby.
Daltonizmus – neschopnosť rozoznať červenú a zelenú farbu.