Riadiace a regulačné sústavy

Riadiace a regulačné sústavy
- koordinuje činnosť jednotlivých orgánov a ich funkcií
- homeostáza (stálosť vnútorného prostredia)
- patrí tu: hormonálna – látková
  nervová – reflexná
  obranná – imunita
 
HORMONÁLNA REGULÁCIA
- fylogeneticky staršia, pomalšia je podradená nervovej sústave
Hormóny – vysokoúčinné organické látky, ktoré chemickou cestou prenášajú informácie
- tvoria sa v osobitných žľazách alebo tkanivách, odkiaľ sú prenášané telovými tekutinami - krvou, mozgovo-miechovým mokom alebo nervami - k bunkám cieľových orgánov.
- Pôsobia ako regulátory funkcií: buď ich brzdia alebo posilňujú
Podmienka ich účinku: špecifická väzba na cieľovú bunku.
Ich životnosť je veľmi krátka – niekoľko minút alebo dní.
 
Endohormóny – uskutočňujú výmenu informácií vo vnútri organizmu
Ektohormóny – prenášajú inf. aj mimo organizmu, medzi jedincami toho istého druhu.
 
Hypotalamovo-hypofýzový komplex
Hypofýza – podmozgová žľaza, je uložená v tureckom sedle (časť čelovej kosti) na báze lebky; vylučuje hormóny, čo reguluje NS prostredníctvom hypotalamu – je koordinačným centrom

- tri laloky:
1.  Predný lalok ( adenohypofýza) – tvorí 6 hormónov, STH sa vylučuje v noci.
–  Somatotropný hormón (rastový hormón, STH) – ovplyvňuje celkový vývin organizmu, rast kostí 
Nanizmus – trpazlíči vzrast; pri nedostatku STH v detskom veku
Gigantizmus – obrovitý vzrast; pri nadbytku v období rastu
Akromegália – veľké množstvo STH v dospelosti vyvoláva rast iba okrajových častí tela (nos, prsty, brada).
–   Glandotropné hormóny: pôsobia stimulačne na endokrinné žľazy
–  Tyreotropný hormón (TTH) - podporuje činnosť štítnej žľazy,
–  Adenokortikotropný hormón -  riadi činnosť kôry nadobličiek.
–  Gonádotropné hormóny: stimulujú činnosť pohlavných orgánov a ich hormonálnu aktivitu
–  Prolaktín (laktogénny hormón, PRL)– reguluje činnosť mliečnej žľazy, spúšťa sa po pôrode a udržiava laktáciu - tvorbu materského mlieka.
–  Folikulostimulačný hormón – (folitropín, FSH) – riadi vývin dozrievajúcich folikulov vo vaječníkoch u žien; u mužov podporuje spermiogenézu
–  Luteizačný hormón (luteotropín, LH) – riadi činnosť vaječníkov u žien
 
2.  Zadný lalok hypofýzy (neurohypofýza) – je spojený s hypotalamom (podlôžkom) a spolu tvoria hypotalamo – hypofýzový komplex.
–  vazopresín (antidiuretický hormón, ADH – zabezpečuje spätné vstrebávanie vody primárneho moču do krvi) - reguluje objem telových tekutín, znižuje až zastavuje vylučovanie moču a zabraňuje strate vody z tela.
–  oxytocín – ovplyvňuje kontrakcie maternice pri pôrode, vyvoláva pôrod.
 
Epifýza (šuškovité teliesko) – šuškovitké teliesko → hormón melatonín -  (brzdí tvorbu pohlavných hormónov), reaguje na svetlo.  
 
Štítna žľaza (glandula thyroidea) – 2 laloky uložené v oblasti krku po bokoch hrtana.
–  Tyroxín a tyronín – bielkovinový hormón obsahujúci jód. Má termoregulačný účinok.
–  Kalcitonín – znižuje hladinu vápnika v krvi
Nedostatok jódu vo vode a v potrave má za následok zníženú tvorbu hormónov štítnej žľazy a prejavy ich nedostatku. Preto sa kuchynská soľ jodizuje.
–  Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u novorodencov a malých detí spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu, až kretenizmus.
–  Nadbytkom tyroxínu vzniká hypertyreóza - Basedova choroba - prejavujúca sa navonok zväčšenou štítnou žľazou a vystúpenými očnými guľami.
 
Príštitne telieska (glandula parathyroidae) – 4 drobné žľazy na vrchnej a spodnej časti ŠŽ. Hormón parathormón (PTH) – riadi metabolizmus vápnika v tela, ovplyvňuje obličky a kosti.

Pankreas – časť podžalúdkovej žľazy
- má aj tráviacu aj endokrinnú funkciu, endokrinné tkanivo tvorí Langerhansenove ostrovčeky – vylučujú:  
1.  inzulín (zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni a vo svaloch)
2.  glukagón (urýchľuje rozkladanie glykogénu a uvoľňuje glukózu do krvi).
Pôsobia antagonisticky (protikladne)
 
Nedostatok inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku (diabetes mellitus) -  celková porucha látkovej premeny. Pri neliečení cukrovka zapríčiňuje postupne také zmeny vnútorného prostredia, ktoré môžu zapríčiniť smrť.
Nadobličky (glandulae suprarenales) – 2 funkčné odlišné časti:
- kôra:
1.  Aldosterón (mineralokortikoidy) - riadi hospodárenie s minerálnymi látkami. Podnecuje zadržiavanie sodíka v organizme (obmedzuje jeho straty, najmä obličkami) a zvyšuje vylučovanie draslíka.
2.  Glukokortikoidy - kortizol - zasahujú do premeny živín, najmä bielkovín a tukov. Zvyšujú rozpad bielkovín a zo zásobární uvoľňujú tuky.
- dreň:
–  adrenalín (ovplyvňuje hladinu cukru v krvi, činnosť srdca zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak) 
–  noradrenalín (má opačné účinky).
Hormóny drene nadobličiek a glukokortikoidy zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu (psychická aj fyzická zaťaž).
 
Pohlavné žľazy - 
1.  Mužské hormóny: androgény (testosterón, androsterón a androgény nadobličiek)
- tvoria sa v semenníkoch (testes)
Význam a úloha: maskulizačný účinok: vývin sekundárnych pohlavných znakov, tvorba spermií
2.  Ženské hormóny: estrogény (estradiol a estrón), hormón žltého telieska – gestagén (progestreón – tvorí sa v žltom teliesku, v kôre nadobličiek, v placente), počas tehotenstva – hormóny placenty
- tvoria sa vo vaječníkoch (ovaria)
Význam a úloha: vývin mliečnych žliaz, vznik sekundárnych pohlavných znakoch, rozloženie tuku v typicky ženských partiách.