Rozmnožovacia sústava

Rozmnožovanie(reprodukcia)- zabezpečuje kontinuitu  biologického druhu a prenos genetickej informácie.
- súbor orgánov, v ktorých sa tvoria pohlavné bunky a pohlavné hormóny, zabezpečujú transport pohlavných buniek, umožňujú oplodnenie, vývin zárodku a plodu.
 
STAVBA A ČINNOSŤ POHLAVNÝCH ORGÁNOV
 
MUŽSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY tvoria sa mužské pohlavné bunky - spermie, syntetizujú a uvoľňujú sa pohlavné hormóny, transportujú pohlavné bunky, umožňuje sa pohlavné spojenie a oplodnenie.
1. Vnútorné pohlavné orgány:  -  semenníky
-  nadsemenníky
-  semenovody
-  semenné mechúriky
-  predstojnica

Semenník(testes)- je párovitá žľaza uložená v dolnej časti mieška, mimo brušnej dutiny.
Funkcia: produkovať spermie  a syntetizovať mužské pohlavné hormóny - androgény (testosterón). V semennotvornom epiteli vznikajú zárodočné pohlavné bunky- spermatogónie, z ktorých v priebehu spermiogenézy vznikajú spermie.
Spermiogenéza- vývin spermií. Ide o zložitý proces, ktorý zahŕňa procesy mitotického delenie, dozrievania a tvarovej premeny zárodočných buniek. Výsledkom sú spermie s haploidným počtom chromozómov.
Spermie sú dlhé asi 60µm, majú hlavičku, strednú časť a bičík, sú schopné aktívne sa pohybovať.
Nadsemenník (epididymis)- je dlhý úzky párovitý orgán; prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka. Jeho bunky produkujú látky, ktoré podmieňujú zrelosť spermií. Dolná časť je zásobárňou spermií.
Semenovod (ductus deferens)- je párová trubica dlhá až 50 cm, s priemerom 3 mm. Spája nadsemenník s močovou rúrou. Stena semenovodu má silnú svalovú vrstvu, ktorá umožňuje nasávať spermie z nadsemenníka a ich transport do močovej rúry.
Semenný mechúrik (vesicula seminalis)- je párová žľaza uložená vzadu po oboch stranách spodiny močového mechúra. Je to vakovitá trubica hrboľatého vzhľadu, dlhá 4-5cm. Produkuje mierne alkalický polotekutý sekrét, ktorý ovplyvňuje pohyb spermií.
Predstojnica (prostata)- je nepárový svalovo-žľaznatý orgán tvaru jedlého gaštana. Jej hmotnosť je  asi 20g. Je uložená na dne malej panvy a hornou plochou zrastá so spodinou močového mechúra. Predstojnicou prechádza rozšírený úsek močovej rúry. Tam vylučuje sekrét, ktorý ovplyvňuje životnosť a pohyblivosť spermií. Predstojnica dodáva 15-30% objemu tekutiny ejakulátu. V starobe sa predstojnica veľmi často zväčšuje (hypertrofuje), čo má za následok stláčanie močovej rúry a poruchy močenia.
 
K vonkajším pohlavným orgánom patria: - pohlavný úd
- miešok
Pohlavný úd (penis)- umožňuje pohlavné spojenie (koitus).
Miešok (scrotum)- je kožnosvalový vak hruškovitého tvaru obsahujúci semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodu. Koža mieška je tenká, výraznejšie pigmentovaná a obsahuje veľa mazových a potných žliaz. Funkcia: regulácia teploty semenníka, čo umožňuje podkožná svalová vrstva. Semenníky v miešku majú asi o 4°C nižšiu teplotu ako je teplota tela. Spermie môžu dozrieť iba pri tejto teplote.
 
ŽENSKÉ POHLAVNÉ ORGÁNY
V ženských pohlavných orgánoch sa tvoria ženské pohlavné bunky- vajíčka. Syntetizujú a uvoľňujú sa pohlavné hormóny, dochádza v nich k oplodneniu a vývinu zárodku i plodu.
 
K vnútorným pohlavným orgánom patria: - vaječníky
- vajíčkovody
- maternica
- pošva
Vaječník(ovarium)- je párová žľaza mandľovitého tvaru. Je uložený v malej panve po stranách maternice. Veľkosť, tvar a povrch sa menia v závislosti od veku a fázy reprodukčného cyklu. U mladej ženy, ktorá ešte nerodila, je dlhý asi 3cm a široký 1,5 cm, má hmotnosť asi 10g. Až po puberte je povrch vaječníka hladký, po ovuláciách sa zjazvuje. Od puberty má dve základné funkcie: produkovať ženské pohlavné bunky- vajíčka a syntetizovať pohlavné hormóny- estrogén a progesterón. Na vaječníku rozlišujeme dve časti, na povrchu kôru a vnútri dreň.
Oogenéza- vývin ženských pohlavných buniek- vajíčok (ovulum), prebieha vo vaječníku zo zárodočných buniek – oogónií. Začína sa na rozdiel od spermiogenézy ešte pred narodením, čiže počas vnútromaternicového vývinu. Je to zložitý proces, zahŕňa procesy mitotického delenia, reprodukčného delenia a zrenia zárodočných buniek.
Vajíčkovod (tuba uterina)- je párová trubica dlhá 10-12 cm, s priemerom 0,5 cm, uložená je po stranách maternice. Je lievikovito rozšírený a zakončený strapcovitými výbežkami, ktoré sa v čase ovulácie prikladajú na povrch vaječníka.
Úloha:  zachytiť vajíčko uvoľnené zo zrelého Graafovho folikulu a dopraviť ho do maternice
Maternica(uterus)- je nepárový dutý svalový orgán, uložený v malej panve medzi močovým mechúrom a konečníkom. Má dve hlavné časti: telo a krček.
Stenu maternice tvoria 3 vrstvy:
vnútorná vrstva (endometrium) je sliznica, ktorá sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
stredná vrstva (myometrium) je tvorená hladkou svalovinou
vonkajšia vrstva (parametrium) je väzivová
Úloha: dochádza k uhniezdeniu vyvíjajúceho sa zárodku a vývinu plodu až do pôrodu. Vnútro maternice je vystlané sliznicou, na povrchu krytou vysokým riasinkovým epitelom.
Sliznica maternice(jej funkčná časť) podlieha cyklickým zmenám, ktoré súvisia s dozrievaním vajíčok vo vaječníku a produkciou hormónov.
Pošva(vagína)- je svalovo- väzivová (elastická) trubica umiestnená medzi močovým mechúrom a konečníkom. Je vývodnou pôrodnou cestou a kopulačným orgánom. Je dlhá 8-12 cm s rôznym priemerom. Do horného konca pošvy sa vnára krček maternice, dolný koniec sa otvára medzi malými pyskami ohanbia do predsiene pošvy.
Na začiatku pošvy je u žien, ktoré ešte nemali pohlavný styk –panenská blana(hymen).
 
K vonkajším pohlavným orgánom patria: -  vrch ohanbia, veľké pysky ohanbia, malé pysky ohanbia, predsieň pošvy, dráždec.
 
 
REPRODUKČNÝ  CYKLUS  ŽENY
- periodicky opakujúce sa procesy v mesačných cykloch súvisiace s dozrievaním vajíčok a folikulov vo vaječníku a s následnými zmenami v sliznici maternice.
- prebiehajúce zmeny vo vaječníku - ovariálny cyklus a zmeny v maternici - uterinný cyklus.
- začína v puberte, spravidla medzi 12. – 13. rokom dievčat.
Objaví sa prvé krvácanie a tým sa začína obdobie pohlavnej aktivity ženy- menarché.
Dozrievanie vajíčka aj menštruácia sa opakujú každý lunárny mesiac (v priemere každých 28 dní).
Pravidelný priebeh reprodukčného cyklu ženy postupne ustáva okolo 45. až 50. roku, keď sa začína obdobie prechodu- klimaktérium.
Obdobie života ženy, v ktorom sa reprodukčný cyklus zastavil, nazývame menopauza. V období tehotenstva sa pravidelný reprodukčný cyklus ženy zastaví na obdobie desiatich lunárnych mesiacov.
 
Ovariálny cyklus zahŕňa tri fázy:   - folikulovú- predovulačnú fázu
  - ovuláciu
    - luteínovú- poovulačnú fázu
Folikulová fáza (predovulačná)- rast a dozrievanie folikulu. Nastáva po menštruácii. Výsledkom je zrelý Graafov folikul s vajíčkom. Bunky obalu folikula vylučujú hormóny estrogény.
Ovulácia- 12. – 14. deň cyklu. Zrelý Graafov folikul sa vyklenie nad povrch vaječníka, dochádza k jeho prasknutiu a uvoľneniu vajíčka. V tejto fáze je už vajíčko pripravené na oplodnenie.
Luteínová fáza (poovulačná)- vytvorenie žltého telieska (corpus luteum) so stavbou a funkciou endokrinnej žľazy. Vylučuje hormón - progesterón. Žlté teliesko (corpus luteum menstruationis) funguje iba dočasne. Ak nenastane oplodnenie, teliesko vzniká a zaniká každých 28 dní, mení sa na belavú jazvu (corpus albicans).
V prípade oplodnenia žlté teliesko sa rozvíja, rastie až dosiahne veľkosť takmer polovice vaječníka. Svojou hormonálnou činnosťou v priebehu tehotenstva tlmí vývin folikulov a dozrievanie vajíčok vo vaječníku a zabezpečuje priaznivý vývin zárodku v maternici. Takéto žlté teliesko sa nazýva tehotenské žlté teliesko (corpus luteum graviditas). Od 4. mesiaca tehotenstva preberá funkciu žltého telieska placenta.
 
Uterinný cyklus -  menštruačný: morfologicko- funkčné zmeny sliznice maternice, ktoré podliehajú hormonálnej regulácii hormónov vaječníka a závisia od dozrievania folikulov a vzniku žltého telieska. V priebehu menštruačného cyklu sa sliznica maternice prispôsobuje na prijatie oplodneného vajíčka. Uterinný cyklus sa počíta od prvého dňa menštruácie.
Fázy uterinného cyklu:  - menštruačná
- proliferačná
   - sekrečná
   - ischemická

Menštruačná fáza- prebieha 1. až 4. deň cyklu, ak nedošlo k oplodneniu vajíčka. Začína odlúpením a odstránením sliznice maternice prestúpenej krvou, čo sa prejaví krvácaním z pošvy. Keď sa funkčná časť sliznice maternice celkom odstráni, krvácanie prestane.
Proliferačná fáza- prebieha od 5. do 14. dňa pod vplyvom estrogénov zrejúceho folikulu vaječníka. Prvé obdobie - fáza regenerácie (1 až 2 dni; obnažená bazálna vrstva sliznice sa pokryje regenerovaným epitelom, v nasledujúcich dňoch sliznica rastie a hrubne).
Sekrečná fáza- trvá od 15. do 28. dňa, je pod vplyvom hormónu žltého telieska- progesterónu. Sliznica ďalej hrubne a nadobúda hubovitú konzistenciu. Žliazky sa rozširujú, predlžujú, špirálovito stáčajú, produkujú hlienovitý sekrét, cievy sa bohato rozvetvujú. Sliznica sa stáva kyprou, dobre prekrvenou a presiaknutou tekutinou. V tomto štádiu je pripravená na prijatie oplodneného vajíčka.
Ischemická fáza- nastáva v 28. deň cyklu. V prípade, že vajíčko nebolo oplodnené, žlté teliesko zaniká a klesá produkcia pohlavných hormónov. Funkčná časť sliznice podlieha autolytickým zmenám a nastáva nová fáza uterinného cyklu a s ňou nový cyklus.
 
POHLAVNE PRENOSNÉ CHOROBY
Ochorenia, ktoré sa šíria najmä pohlavným stykom.
Syfilis (lues)- spôsobuje baktéria Treponema pallidum. Prvým príznakom ochorenia je v prvom štádiu tvrdý nebolestivý vred. Ochorenie v rozvinutom druhom a treťom štádiu poškodzuje mozog a miechu. Najzávažnejšou vlastnosťou syfilisu je jeho prenos z matky na plod.
Kvapavka- vyvoláva baktéria Neiresia gonorrhoeae. Prvým príznakom ochorenia je nepríjemný pocit pri močení a mierny hnisavý výtok, ktorý sa objavuje už po 3-5 dňoch po infikovaní.

Trichomonas pošvový (Trichomonas vaginalis)- vyvoláva pomerne rozšírené ochorenie - trichomoniáza. Infikovaná žena pociťuje svrbenie až pálenie v rodidlách, má ťažkosti pri močení a silný výtok z pošvy.
AIDS (syndróm získaného zlyhania imunity)- je celosvetovým problémom. Pôvodcom ochorenia je vírus HIV, ktorý vyvoláva zmenu funkcií až deštrukciu určitých skupín T- lymfocytov.
Zdrojom infekcie sú krv a sekréty postihnutých (vrátane materského mlieka).
 
Oplodnenie a vnútromaternicový vývin = ontogenetický vývin
Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom, Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite.
 
PRIEBEH OPLODNENIA: spermia prenikne cez povrch vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Po oplodnení ostatné spermie hynú. Oplodnené vajíčko (zygota) sa začína deliť asi 30 hodí po oplodnení – dve blastoméry – delenie – 16 blastomér  (morula), ktorá sa posúva do maternice (75 – 80 hodín). Presakovaním tekutiny do moruly vznika blastocysta (guľovitý útvar s dutinou), ktorá má vonkajšiu stenu, vo vnútri vyplnený tekutinou a na okraji dutiny je bunkový uzlík – embryoblast. V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu (medzi 6. a 7. dňom) vo výstelke maternice (celkom trvá 5 dní). V priebehu nidácie prebieha histiotrofné vyživovaie zárodku (výživné látky zo sliznice prechádzajú do buniek zárodku, dovnútra blastocysty).
Diferenciácia embryoblastu: ektoderm, endoderm a mezoderm a súčasne sa tvorí aj amniová a choriová tekutina. 

Vnútromaternicový vývin:  prenatálny vývin a trvá 40 týždňov (280 dní alebo 10 lunárnych mesiacov) a končí sa pôrodom.
1. Embryonálny vývin: vývin zárodku, embrya: 1. – 8. týždeň vývinu; koncom 3. týždňa a vo 4. týždni po oplodnení sa začínajú tvoriť primitívne orgány zárodku.
2. Fetálny vývin – vývin plodu – féta (9. – 40. týždeň)- embryo nadobúda ľudské črty. Vonkajšími znakmi sa podobá na dospelého človeka. Orgány získavajú definitívnu podobu.
Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t.j. zárodočné obaly a placenta. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára plodový koláč - placentu. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky.
2 časti: 1. plodová časť: tvorí ju choriová paltnička (väzivo plodového obalu s vetvami pupočných ciev) a choriové klky.
2. materská časť
Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu. Placenta plní teda pre plod funkciu pľúc, tráviacej sústavy a obličiek.
Spojenie placenty s plodom zabezpečuje pupočná šnúra, ktorá sa upína v strede placenty a obsahuje rôsolovité väzivo, dve pupočné tepny a jednu pupočnú žilu.
 
Pôrod – signál k pôrodu nepochádza z vyvíjajúceho plodu, ale z materského organizmu. Má 3 fázy:

- Prvá pôrodná doba (otváracia) – začína rytmickými pravidelnými sťahmi maternice (hormón oxytocín) a končí úplným otvorením maternicovej bránky. Odtečie plodová voda. U prvorodičiek trvá 12 hodín, u iných žien 8 hodín i menej.
- Druhá pôrodná doba (vypudzovacia)- vlastný pôrod plodu; pri prvom vdychu začnú fungovať pľúca a pupočná šnúra sa odstrihne na 2 miestach. Prvorodičky – 1 hodinu.
- Tretia pôrodná doba (placentárna) – odlúpi sa placenta a s ňou sa porodia aj plodové obaly (1 – 10 minút).

ŠESTONEDELIE: v jeho priebehu sa sliznica maternice regeneruje a upravujú sa tehotenské zmeny na materskom organizme.

POSTNATÁLNY VÝVIN DIEŤAŤA:
- NOVORODENEC: končí 28 dňom po narodení (hmotnosť asi 3500 a 51 cm). Je vybavený dôležitými nepodmienenými reflexmi: cicavý, dýchací, uchopovací a prehĺtací. Novorodenec má zvyčajne veľkú hlavu, dlhý trup a malé nohy.
- DOJČA: do konca 1. roka. Dĺžka tela na konci je 75 cm a hmotnosť 10 kg. Potravou je najmä materské mlieko (obsahuje množstvo, enzýmov, vitamínov a protilátok, ktoré chránia dojča pred infekciami). Dojčením sa vytvára citový vzťah medzi matkou a dieťaťom. Nastáva telesný rozvoj a rozvoj NS + pohybové schopností – prevaľovať sa, sedieť, liezť, chodiť s pomocou, ..). Rozvíja sa aj zmyslové vnímanie – reč. Prerezávajú sa prvé mliečne zúbky.
- BATOĽA: do konca 3. roka života. Intenzívny motorický a neuropsychický vývin. Zdokonaľuje sa reč a na lebke sa uzatvára fontanela (veľký lupienok). Sú prerezané všetky mliečne zúbky.
- PREDŠKOLSKÝ VEK: do 6. roka. Nastáva prvá premena postavy má štíhly trup a dlhé ruky a nohy. Na konci sa objavujú prvé zuby trvalého chrupu.
- MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK: do 10. roka.
- STARŠÍ ŠKOLSKÝ VEK: 11. – 15. rok. Puberta (dopsievanie) – prebiehajú podstatné morfologické, fyziologické a psychické zmeny.
- MLADOSŤ: 16. – 21. rok. Konči sa rozvoj telesných a duševných síl, rast človeka sa výrazne spomaľuje až zastavuje.  Končí sa aj osifikácia kostry.
- DOSPELOSŤ: končí 60. rokom života. Je ukončený rast človeka aj NS. Obdobie plnej dospelosti: do 30 rokov; obdobie zrelosti – do 45 rokov a obdobie stredného veku do 60 rokov.
- STAROBA: po 60. roku. Znižuje sa výkonnosť, ochabuje koža, tvoria sa vrásky, dochádza k zmenám krvného tlaku, klesá aktivita pohlavných žliaz.