Srnec lesný

Srnec lesný

Srnec je naším najmenším zástupcom jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch - troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli - auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú. Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.

Potrava
Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plochu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stredoeurópske jedince po prežitej zime: v porovnaní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú "koncen­trovanými selekcionármi". Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny alebo výhonky, aby na minimum znížili príjem nepotrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až "maškrtné".

Trus
Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo ztlačené do agregátov, 1 - 1,5 cm dlhé a 0,6 - 1 cm hrubé, valcovité až guľovité na jednom konci zahrotené, v lete obyčajne zlepené, tmavohnedé až čierne, podobné koziemu alebo ovčiemu trusu; obsahujú nestrávené časti rastlín; nájdeme ich v hromádkach na miestach pasenia alebo na chodníkoch tejto zveri roztrúsené na pomerne dlhom úseku, pretože kopytníky sa môžu vyprázdňovať aj počas pohybu. Porovnanie trusu jeleňa, srnca a ovce.

Odtlačky
Stopy srnčej zveri sa delia zväčša na stopy dospelej zveri a stopy mláďat. Iba veľmi skúsený stopár vie rozoznať stopu srnca od stopy srny. V stope srnčej zveri sú najvýraznejšie vytlačené štyri prsty. Ak srnčia zver kráča pokojne, vytláča ratice tesne pri sebe, pričom paratice vôbec nie. Stopa ratíc je oválna, pri päte zaoblená so zbiehavými hrotmi. Stopa dospelej zveri je 4 - 5 cm dlhá a 2,5 - 3,5 cm široká. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm a šírka rozkroku 10 - 16 cm. Predné a zadné ratice sa prekrývajú. Ak niečo srnčiu zver vyruší, odbieha dlhými skokmi. Pritom zadné nohy kladie pred predné a v stopovej dráhe sú vytlačené všetky štyri prsty, pričom ratice majú hroty od seba a sú vytlačené aj paratice.

Postava
Najmenší z našich kopytníkov s nápadne štíhlym krkom a úzkou hlavou; v letnej srsti je žlto-hrdzavý až červenohnedý, naspodku trochu bledší, zrkadlo má žltobiele; s vekom pribúda sivasté zafarbenie na hlave; v zimnej srsti sivohnedý, len ostro ohraničené zrkadlo čisto biele; mláďatá sú žltohnedé s belavými škvrnami, ktoré sa do jesene strácajú; jarné pĺznutie prebieha pomaly, u niektorých jedincov až do konca mája, jesenné rýchlejšie, obyčajne v októbri.; už v prvom roku vyrastajú srnčekom kostené útvary, ktoré poľovníci nazývajú "gombičky"; v druhom roku sa parožie obyčajne ešte nerozvetvuje, ale v treťom roku je už typický tzv. šestorák; dosť časté sú abnormity parožkov, spôsobené mechanickým poškodením počas vývoja alebo zdravotným stavom jedinca; srnce zhadzujú parožky v októbri až decembri a vytĺkajú si ich v apríli-máji; čím starší jedinec, tým skôr zhadzuje aj vytĺka. Je drobný, biele zrkadlo, malý chvostík; parohy len s 4-6 vetvami. Hmotnosť: 17-30 kg. Dĺžka tela: 90-130 cm. Výška tela: 65-85 cm. Dĺžka chvosta: 2-6 cm. Výška ušnice (ucha): 11-17 cm.

Hlasové prejavy srnca
Najnápadnejšími pobytovými signálmi sú hlasové prejavy - úsečné, chraptivé, hlboké brechanie, ktoré vydávajú aj srny, ak ich naľakáme. Veľmi vnímavé sú začiatkom roka a v lete. Vďaka vynikajúcemu sluchu reagujú na každý podozrivý zvuk.