Rastlinné pletivá

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 544 slov
Počet zobrazení: 6 059
Tlačení: 566
Uložení: 560
RASTLINNÉ PLETIVÁ
Pletivo: súbor buniek, ktoré sa diferencovali a špecializovali na vykonávanie určitých funkcií. Vzniká postupným delením buniek, ktoré sú od seba oddelené bunkovými stenami. Bunky pletiva medzi sebou komunikujú PLAZMODEZMAMI.
 
Histológia: veda, ktorá sa zaoberá štúdiom pletív.
 
Základné typy pletív:
(1) Podľa schopnosti deliť sa:

a)  DELIVÉ (meristémy):
-  Ich bunky sú schopné deliť sa → umožňujú rast rastliny
-  Nachádzajú sa v rastových vrcholoch (vrchol koreňa, stonky, listov)
Poznáme primárny meristém (vo vegetačných vrcholoch koreňa, listov a stonky ) a sekundárny meristém (vzniká obnovením delivej schopnosti trvácich pletív – kambium a felogén, ktoré sú v druhotne

b) 
TRVÁCE:
-  Vznikli činnosťou delivých buniek
-  Sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré stratili schopnosť deliť sa
(2) Podľa zhrubnutia bunkovej steny:

a) 
PARENCHYMATICKÉ:
-  Tvorené tenkostennými bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi (interceluláry)
-  Vypĺňajú vnútorné orgány
Napr. palisádový parenchým v listoch, mezenchým v mladých častiach rastliny

b)  KOLENCHYMATICKÉ:
-  Tvorené nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami (najčastejšie v rohoch)
-  Hlavne v stopkách plodov (zhrubnutie dodáva pevnosť → mechanická funkcia)

c)  SKLERENCHYMATICKÉ:
-  Rovnomerne silne zhrubnuté bunkové steny, ktoré sú prestúpené plazmodezmami.
-  Ich bunky sa nazývajú sklereidy (kamenné bunky), lebo sú tvrdé a zdrevnatené
-  Vyskytujú sa napr. v dužine hrušky, v kôstke marhuli atď

(3) Podľa funkcie:
a)  KRYCIE:
-  Pokrývajú povrch tela, chránia ho (pred mechanickým poškodením, vyparovaním nadmerného množstva vody, nepriaznivými vonkajšími vplyvmi) a umožňujú výmenu látok s vonkajším prostredím.
-  Sú tvorené z:
(I)  POKOŽKY: jedna vrstva buniek, ktoré sú blízko seba, ich tvar a zloženie závisí od typu rastliny, napr. trávy ich majú inkrustované oxidom kremičitým. V nadzemných častiach rastliny sa volá EPIDERMA, v podzemných častiach rastliny sa volá RIZODERMA. Na povrchu epidermy je kutikula, ktorá tvorí súvislú vrstvu, obsahuje nepriepustný kutín, ktorý bráni vysušeniu.
(II)  CHLPY (TRICHÓMY): vyrastajú z pokožky. Môžu byť krycie (na povrchu listov), žľaznaté (muškát), pŕhlivé ( pŕhľava), absorpčné (prijímajú vodu a v nej rozpustné látky – napr. koreňový vlások)

(III)  EMERGENCIE: krycie (ostne) – chránia pred bylinožravcami (napr. ruža, egreš), alebo žľaznaté (tentakuly) – lepkavé žliazky mäsožravých rastlín, na ktoré sa prilepí hmyz .
(IV)  PRIEDUCHY: zabezpečujú výmenu plynov a vyparovanie vody medzi rastlinou a prostredím, sú vo všetkých mladých častiach zelených rastlín, sú tvorené dvoma obličkovými bunkami, ktoré maj schopnosť otvárať a zatvárať sa a medzi ktorými je dýchacia štrbina. 

(V)  HYDATÓDY: sú prieduchy, ktoré stratili schopnosť otvárať a zatvárať sa. Vždy sú otvorené.
(VI)  KOROK: je druhotné krycie pletivo, vytvára sa u zdrevnatených stoniek činnosťou felogénu. Je tepelný a mechanický izolátor. U niektorých rastlín jeho vonkajšie vrstvy praskajú, odlupujú sa a tvoria borku.

b)  VODIVÉ:
-  Umožňujú transport vody a v nej rozpustených látok. Sú tvorené súborom cievnych zväzkov, ktoré tvorí lyko a drevo.
(I) DREVO = XYLÉM: vedie vodu a v nej rozpustené minerály = anorganické látky z koreňa k listom = TRANSPIRAČNÝ PRÚD. Tvoria ho cievy (mŕtve rúrky s rozpadnutými priečnymi priehradkami) a cievice (mŕtve bunky so zachovanými priečnymi priehradkami, ktoré sú prederavené).  
 
(II) LYKO = FLOÉM: vedie organické látky získané fotosyntézou z listou do orgánov alebo na dlhodobé uskladnenie. Tvoria ho sitkovice (živé bunky, medzi ktorými sú priehradky).
 
TYPY CIEVNYCH ZVÄZKOV:
 
c)  ZÁKLADNÉ:
-  Tvoria priestor medzi vodivými a krycími pletivami. Majú rôzne funkcie, tvoria ich hlavne parenchymatické bunky:
(I) ASIMILAČNÉ: obsahujú veľa chlorofylu → fotosyntéza → v listoch
(II)  MECHANICKÉ: chráni cievne zväzky, hlavne kolenchým a sklerenchým
(III) ZÁSOBNÉ: obsahujú OL (T, C, B), sú v koreňoch, podzemkoch, hľuzách atď.
(IV)  VYLUČOVACIE: mliečnice, ktoré slzia mlieko (latex) alebo nektáriá, ktoré vylučujú nektár (sacharidová aromatická látka) a lákajú tak opeľovačov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu