Vyššie rastliny (cormobionta)

VYŠŠIE RASTLINY  (CORMOBIONTA)
 
CHARAKTERISTIKA:
-  Eukaryotické, prevažne autotrofné a mnohobunkové organizmy
-  Majú dokonale vyvinuté vodivé pletivá (okrem machorastov)
-  Prispôsobené životu na súši
-  Ich telo = kormus tvoria vegetatívne orgány (koreň, stonka a listy - len machorasty majú stielku) a generatívne orgány (výtrusnice – výtrusné rastliny, kvety = semenné rastliny)
-  V ontogenéze sa strieda pohlavná generácia (gametofyt) a nepohlavná generácia (sporofyt), ktoré sa lášia cytologicky, morfologicky aj fyuiologicky
-  Telo je sporofyt a gametofyt je redukovaný na pohlavné orgány
-  Vznikli v silúre (pred 420 miliónmi rokov)
-  Ich predchodcami boli zelené riasy žijúce vo vode blízko pevniny)
-  Postupne sa prispôsobovali životu mimo vody, ich stielky boli vidlicovito rozkonárené, vo vnútri mali parenchymatické pletivo spevnené sklerenchýmom. Pletivá sa postupne diferencovali na vykonávanie funkcií, vznikli CZ a stielka sa rozčlenila na jednotlivé orgány. S prechodom na súš súvisí aj potreba vzniku orgánov, ktoré by udržiavali rastlinu v pôde dalo by sa nimi z pôdy čerpať živiny. Takto vznikol v spodnej časti stielky rizomoid s rizoidmy = predchodca koreňa).
 
koncové články = TELÓMY sa delia na
fertilné (majú výtrusnice) a 
sterilné (nemajú výtrusnice)

-  Prvé suchozemské rastliny ryniorasty mali izomorfnú rodozmenu (S aj G mali rovnaký tvar, líšili sa len počtom chromozómov a tým, že na S vyrastali výtrusnice a na G pohlavné orgány). Prechodom rastlín na súš sa vytvára heteromorfná rodozmena dvoma smermi:
1) posilnenie gametofytu: machorasty
2) posilnenie sporofytu a redukcia gametofytu len na pohlavné orgány: vyššie rastliny
 
VÝTRUSNÉ RASTLINY
 
SYSTÉM:
-  1. Oddelenie: RYNIORASTY (Ryniophyta)
-  2. Oddelenie: MACHORASTY (Bryophyta)
-  3. Oddelenie: PLAVÚŇORASTY (Lycopodiophyta)
-  4. Oddelenie: PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
-  5. Oddelenie: SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
 
1.  Oddelenie: RYNIORASTY (Ryniophyta)
-  Fosílne rastliny
-  Žili v plytkých bahnitých vodách
-  Sú najdôležitejší fylogenetický uzol evolúcie vyšších rastlín
-  Mali telómy a izomorfnú rodozmenu
-  Zástupca: Rhynia major
 
2.  Oddelenie: MACHORASTY (Bryophyta)
-  Najdokonalejšie organizované stielkaté rastliny
-  G prevláda nad S (ako jediná skupina vyšších rastlín) = vedieť rodozmenu machorastov!!!
-  Často žijú v symbióze s inými rastlinami
-  Stielka môže byť:
a)  Lupeňovitá (nižšie)
b)  Diferencovaná na pokorienky (rizoidy), pabyľku (kauloid) a palístky (fyloidy)
-  Nemajú vodivé pletivá (ale môžu mať predĺžené bunky, ktoré plnia vodivú funkciu)
-  Sú vlhkomilné
-  Zadržiavajú veľa vody (chránia tak pôdu pred vyschnutím, regulujú vzdušnú vlhkosť, ovplyvňujú klímu)
-  Ich odumreté stielky poskytujú organickú hmotu rašelinu.
-  Systém:
-  1. Trieda: Pečeňovky (Hepaticopsida)
-  Lupeňovitá stielka
-  Zástupca: porastnica mnohotvará (Marchantia polymorpha)
-  2. Trieda: Machy (Muscopsida)
-  Diferencovaná stielka na pakorienky, pabyľku, palístky
-  Tvoria tzv. koberce
-  Zástupca: rašelinník močiarny (Sphagnum palustre – rastlina hore dorastá, dole odumiera a tak vzniká rašelina), merík vlnkatý (Mnium undulatum), ploník borievkový (Polytrichum juniperinum)
-  Význam: udržujú vodu, rašelina, indikátory čistoty ovzdušia, vždy rastú na severnej strane
 
3.  Oddelenie: PLAVÚŇORASTY (Lycopodiophyta)
-  Patria tu byliny a fosílne dreviny
-  Stonka je plná, vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými jednožilovými listami
-  Niektoré majú na vrchnej strane listov pajazýček (lingula), ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody
-  Výtrusnice vyrastajú na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sa na pohľad málo odlišujú od asimilačných listov a sú zostavené do klasov.
-  Listy môžu teda byť:
1)  Asimilačné (fotosyntetizujú)
2)  Výtrusné – sporofyly (na ich báze rastie výtrusnica)
-  Vo výtrusnici sa tvoria rovnaké = izosporické alebo morfologicky rozlíšené = heterosporické výtrusy
 
-  Systém:
1.  Trieda: Plavúne (Lycopodiopsida)
-  Jednoduché listy
-  Zástupca: plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum – chránená ratslina)
2.  Trieda: Plavúnky (Selaginellopsida)
-  Listy s pajazýčkami
-  Zaástupca: plavúnka brvitá (Selaginella selaginoides), sigilaria a lepidodendron (vyhynuté, prispeli k tvorbe uhoľných slojov)
4.  Oddelenie: PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
-  Trváce byliny (fosílne boli aj dreviny)
-  Stonky sú článkované, praslenovito rozkonárené, duté
-  CZ sú v kruhu okolo centrálnej dutiny
-  Listy sú jednoduché, šupinkovité, usporiadané do praslenov a bázami zrastené do pošiev
-  Výtrusnice vyrastajú na Sporangiofóroch = nosiče výtrusníc, ktoré tvoria vrcholové klasy
-  Z výtrusov vznikajú zelené lupeňovité prvorasty (jedno, alebo obojpohlavné)

-  Systém:
1.  Trieda: Prasličky (Equisetopsida)
-  V perme a karbóne v podobe stromov, prispeli k tvorbe uhoľných slojov
Čeľaď: Prasličkovité (Equisetaceae)
-  Byliny s článkovanou a praslenovito rozkonárenou stonkou
-  Bunkové steny prestúpené oxidom kremičitým
-  Výtrusy sú guľovité, zelené a so štyrmi haptermi – rozhadzovačmi
-  Sú rozšírené od trópov po studené oblasti
-  Zástupca:
-  praslička roľná (Equisetum arvense – jarná hnedastá plodná byľ, vypadnú z nej výtrusy a odumrie. Namiesto nej vyrastie z podzemku zelená neplodná byľ)
-  praslička lesná Equisetum silvaticum)
-  praslička močiarna (Equisetum palustre)
 
5.  Oddelenie: SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
-  Byliny, menej dreviny, majú podzemky a husto porastené korene.
-  Listy s veľké, vyrastajú z podzemku, alebo z nadzemnej stonky, sú perovito zložené, v mladosti špirálovito zvinuté (ochrana delivých pletív)
-  Na rube listov sú výtrusnice združené do kôpiek = SORUSY, ktoré sú chránení blanitou zásterkou.
-  Prvorasty sú zelené, lupeňovité a často redukované

-  Rodozmena: Gametofyt začína pri meióze, ktorou vznikne výtrus a trvá až po oplodnenie, gametofyt je nezávislý od sporofytu
1)  Z výtrusu vyrastie prvorast – prevažne srdcovitého tvaru)
2)  Prvorast je zväčša obojpohlavný a produkuje obe gaméty: aj vajíčka v archeogónoch, aj spermie v anterídiách
3)  Oplodnenie si vyžaduje vodné prostredie, aby sa spermatozoidy dostali k vajíčku
4)  Vznikne zygota
5)  Tvorí sa sporofyt  s výtrusnicou, v ktorom vznikajú výtrusy.
-  Systém:
-  1. Trieda Sladiče (Polypodiopsida)
-  Podtrieda SLADIČOVÉ: najpočetnejšia
-  Zástupca:
Papraď samčia (Dryopteris filix mas): 1m dlhé, jedoducho perovito zložené listy, kôpky výtrusníc sú chránené obličkovitou zásterkou
Papradka samičia (Athyrium filix – femina): jemné listy, čiarkované sorusy
Perovník pštrosí: tvarovo rozdielne jalové a plodné listy
(zelené, neplodné asimilujúce listy = trofofyly vytvárajú ružicu, neprezimujú a dlhé, zelenohnedé až hnedé plodné sporofyly s výtrusnicou, neasimilujú, vyrastajú koncom leta z vnútra ružici neplodných listov)
Sladič obyčajný (Polypodium vulgare): okrúhle kôpky výtrusníc bez zásterky
Slezinník červený (Asplenium trochomanes): rastie v puklinách skál
Orličník obyčajný (Pteridium aquilinum): naša najväčšia papraď, listy až 2 m dlhé, výtrusnice majú na podvinutom okraji,
-  Podtrieda: marsileidae = vodné paprade
-  Zástupca:
-  Marsilea štvorlistá