Riadiaca sústava
Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 629 slov
Počet zobrazení: 4 300
Počet zobrazení: 4 300
Tlačení: 495
Uložení: 484
Uložení: 484
RIADIACA SÚSTAVA
Funkcia: zabezpečuje rovnováhu vnútorného prostredia, umožňuje primerane odpovedať na podnety z prostredia a tak sa adaptovať na jeho meniace sa podmienky.
Medzi regulačné mechanizmy patrí:
1) Nervová regulácia (dráždivá)
2) Látková regulácia (hormonálna)
3) Obranná (imunitná)
Sú úzko prepojené a sú predpokladom pre priebeh pravidelne sa opakujúcich životných procesov.
NERVOVÁ REGULÁCIA
Funkcia: reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a zabezpečiť udržiavanie homeostázy.
Podstata: premena podnetu (informácie) z okolia na signál, ktorý vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.
Schéma nervovej sústavy: 1) receptory príjmu vzruch a premenia ho na nervový vzruch
2) vzruch sa prenesie po nervovom vlákne do nervového centra
3) centrum informáciu spracuje a vyvolá odpoveď
Neurón: základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy. Je schopný prijať a odovzdať informáciu.
Kontakt medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú synapsy. Nervový vzruch si neuróny odovzdávajú prostredníctvom mediátorov – chemických látok (noradrenalín a acetylcholín), ktoré sa vylučujú z nervových zakončení neuritov – synaptických uzlíkov.
Funkčnými vlastnosťami neurónov je dráždivosť (schopnosť reagovať na podnety) a vodivosť (schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie).
Fylogenéza NS: samostatné nervové bunky sa postupne spájajú do nervovej sústavy
(1) Rozptýlená (difúzna): nervové bunky sú voľne rozptýlené , nemajú centrum, na podráždenie reaguje celé telo. Bunky sa navzájom dotýkajú, ale sú rozmiestnené nepravidelne. Reakcia sa šíri všetkými smermi. Napr. pŕhlivce.
(2) Gangliová: nervové bunky sú zoskupené do nervových uzlov – ganglií, ktoré sa koncentrujú v mieste, kde sa živočích dostáva bezprostredne do styku s okolím. Napr. hlisty, mäkkýše.
(3) Pásová: z ganglií vybiehajú nervové pásy. Napr. ploskavce
(4) Rebríčková: uzly nervových pásov sú pospájané. V každom článku sa nachádza pár ganglií, ktoré sú navzájom prepojené spojkami (pozdĺžne konektívmi a priečne komisúrami). Napr. obrúčkavce. U článkonožsov sa navyše gangliá koncentrujú v hlavovej časti.
(5) Rúrková: typická pre chordáty. Tvorí ju CNS = centrálna nervová sústava (mozog a miecha) a obvodové nervy.
CNS tvorí:
(1) Miecha: v strede má kanál vyplnený mozgovomiechovým mokom
(2) Mozog (cerebrum) má 5 oddielov:
a) Predĺžená miecha: pokračovanie miechy, spája mozog a miechu, sú v nej centrá regulujúce srdcovú činnosť, krvný tlak, dýchanie, tráviace reflexy (prehĺtanie, zvracanie, slinenie) a obranné reflexy (kašeľ a kýchanie), aktivity a spánku.
b) Zadný mozog: má dve funkčné časti: most a mozoček. Na povrchu má sivú a vo vnútri bielu hmotu (rozvetvuje sa do sivej – most života). Je centrum rovnováhy, koordinuje a riadi pohyby a svalový tonus. Najväčší ho majú cicavce a vtáky, ktoré vykonávajú rýchle a zložité pohyby.
c) Stredný mozog: je krátky, je centrum sluchových a zrakových reflexov, prepája zrakové a sluchové centrum, pri rybách je centrom vnemov bočnej čiary.
d) Medzimozog: je centrum vegetatívnych funkcií – reguluje príjem potravy, telesnú teplotu, ovuláciu, je spojený s hypofýzou – najvýznamnejšia endokrinná žľaza.
e) Predný mozog: tvoria ho dve pologule – hemisféry. Ich plocha sa zväčšuje vytváraním záhybov a závitov. (u primitívnych živočíchoch je hladká). Je najvyššie riadiace centrum.
PNS
Tvoria ju odstredivé a dostredivé nervové vlákna, ktoré spájajú mozog a miechu s tkanivami a orgánmi celého tela. Dostredivé vedú vzruch do centra z receptorov, odstredivé vedú vzruch z centra do výkonných orgánov (svalov a žliaz) a môžu byť buď autonómne (vegetatívne = nie sú ovládané vôľou – inervujú vnútorné orgány a cievy) alebo motorické (somatické = sú ovládané vôľou – vedú do kostrových svalov).
REFLEX A REFLEXNÝ OBLÚK
Reflex: je funkčná jednotka nervovej sústavy, je okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia a prebieha po reflexnom oblúku, ktorý sa skladá z piatich častí.
Rozlišujeme:
(1) Nižšiu nervovú činnosť
- Týka sa vrodených (geneticky) určených procesov v správaní živočíchov
- Ich najjednoduchšou formou sú nepodmienené reflexy, t.j. reakcie NS na zmyslový podnet
- Reakcia je vždy rovnako silná a stereotypná (napr. slinenie vyvolané chuťovým podnetom, odtiahnutie končatiny pri bolesti)
(2) Vyššiu nervovú činnosť
- Je vyvinutá u delfínov, psov, koňoch, primátov a človeka
- Je kvalitatívne nový stupeň adaptácie
- Podstatou je vytváranie pamäťových stôp (nových spojení) prostredníctvom podmienenýh reflexov
- Prejavom je pamäť a učenie
- Pamäť = zachovanie informácie v mozgu, je daná vývinom mozgovej kôry, intenzitou, motiváciou a opakovaním podnetu.
Funkcia: zabezpečuje rovnováhu vnútorného prostredia, umožňuje primerane odpovedať na podnety z prostredia a tak sa adaptovať na jeho meniace sa podmienky.
Medzi regulačné mechanizmy patrí:
1) Nervová regulácia (dráždivá)
2) Látková regulácia (hormonálna)
3) Obranná (imunitná)
Sú úzko prepojené a sú predpokladom pre priebeh pravidelne sa opakujúcich životných procesov.
NERVOVÁ REGULÁCIA
Funkcia: reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a zabezpečiť udržiavanie homeostázy.
Podstata: premena podnetu (informácie) z okolia na signál, ktorý vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.
Schéma nervovej sústavy: 1) receptory príjmu vzruch a premenia ho na nervový vzruch
2) vzruch sa prenesie po nervovom vlákne do nervového centra
3) centrum informáciu spracuje a vyvolá odpoveď
Neurón: základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy. Je schopný prijať a odovzdať informáciu.
Funkčnými vlastnosťami neurónov je dráždivosť (schopnosť reagovať na podnety) a vodivosť (schopnosť viesť vzruchy bez zmeny informácie).
Fylogenéza NS: samostatné nervové bunky sa postupne spájajú do nervovej sústavy
(1) Rozptýlená (difúzna): nervové bunky sú voľne rozptýlené , nemajú centrum, na podráždenie reaguje celé telo. Bunky sa navzájom dotýkajú, ale sú rozmiestnené nepravidelne. Reakcia sa šíri všetkými smermi. Napr. pŕhlivce.
(2) Gangliová: nervové bunky sú zoskupené do nervových uzlov – ganglií, ktoré sa koncentrujú v mieste, kde sa živočích dostáva bezprostredne do styku s okolím. Napr. hlisty, mäkkýše.
(3) Pásová: z ganglií vybiehajú nervové pásy. Napr. ploskavce
(4) Rebríčková: uzly nervových pásov sú pospájané. V každom článku sa nachádza pár ganglií, ktoré sú navzájom prepojené spojkami (pozdĺžne konektívmi a priečne komisúrami). Napr. obrúčkavce. U článkonožsov sa navyše gangliá koncentrujú v hlavovej časti.
(5) Rúrková: typická pre chordáty. Tvorí ju CNS = centrálna nervová sústava (mozog a miecha) a obvodové nervy.
CNS tvorí:
(1) Miecha: v strede má kanál vyplnený mozgovomiechovým mokom
(2) Mozog (cerebrum) má 5 oddielov:
a) Predĺžená miecha: pokračovanie miechy, spája mozog a miechu, sú v nej centrá regulujúce srdcovú činnosť, krvný tlak, dýchanie, tráviace reflexy (prehĺtanie, zvracanie, slinenie) a obranné reflexy (kašeľ a kýchanie), aktivity a spánku.
b) Zadný mozog: má dve funkčné časti: most a mozoček. Na povrchu má sivú a vo vnútri bielu hmotu (rozvetvuje sa do sivej – most života). Je centrum rovnováhy, koordinuje a riadi pohyby a svalový tonus. Najväčší ho majú cicavce a vtáky, ktoré vykonávajú rýchle a zložité pohyby.
c) Stredný mozog: je krátky, je centrum sluchových a zrakových reflexov, prepája zrakové a sluchové centrum, pri rybách je centrom vnemov bočnej čiary.
d) Medzimozog: je centrum vegetatívnych funkcií – reguluje príjem potravy, telesnú teplotu, ovuláciu, je spojený s hypofýzou – najvýznamnejšia endokrinná žľaza.
e) Predný mozog: tvoria ho dve pologule – hemisféry. Ich plocha sa zväčšuje vytváraním záhybov a závitov. (u primitívnych živočíchoch je hladká). Je najvyššie riadiace centrum.
PNS
Tvoria ju odstredivé a dostredivé nervové vlákna, ktoré spájajú mozog a miechu s tkanivami a orgánmi celého tela. Dostredivé vedú vzruch do centra z receptorov, odstredivé vedú vzruch z centra do výkonných orgánov (svalov a žliaz) a môžu byť buď autonómne (vegetatívne = nie sú ovládané vôľou – inervujú vnútorné orgány a cievy) alebo motorické (somatické = sú ovládané vôľou – vedú do kostrových svalov).
REFLEX A REFLEXNÝ OBLÚK
Reflex: je funkčná jednotka nervovej sústavy, je okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia a prebieha po reflexnom oblúku, ktorý sa skladá z piatich častí.
Rozlišujeme:
(1) Nižšiu nervovú činnosť
- Týka sa vrodených (geneticky) určených procesov v správaní živočíchov
- Ich najjednoduchšou formou sú nepodmienené reflexy, t.j. reakcie NS na zmyslový podnet
- Reakcia je vždy rovnako silná a stereotypná (napr. slinenie vyvolané chuťovým podnetom, odtiahnutie končatiny pri bolesti)
(2) Vyššiu nervovú činnosť
- Je vyvinutá u delfínov, psov, koňoch, primátov a človeka
- Je kvalitatívne nový stupeň adaptácie
- Podstatou je vytváranie pamäťových stôp (nových spojení) prostredníctvom podmienenýh reflexov
- Prejavom je pamäť a učenie
- Pamäť = zachovanie informácie v mozgu, je daná vývinom mozgovej kôry, intenzitou, motiváciou a opakovaním podnetu.
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#regulačné mechanizmy živočíchov #Mozog #fylogenéza typy a funkcia nervovej sústavy živočíchov #riadiace a regulačné sústavy #riadiaca sustava #maturitne otazky z biologie nervova sustava #reflexný obluk #nervová sustava fylogenéza #vyssia nervova cinnosťDiskusia: Riadiaca sústava
Pridať nový komentárVygenerované za 0.015 s.