Červené krvinky (erytrocyty)

Červené krvinky (erytrocyty) 

Červené krvinky alebo erytrocyty sú druh krvných teliesok a predstavujú jednu z najšpecializovanejších a zároveň najjednoduchších buniek.

Morfológia a základné údaje

Všeobecne majú okrúhly až elipsovitý diskovitý tvar, u cicavcov bikonkávny (sú v strede preliačené), čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - kyslíka a oxidu uhličitého. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových organel. Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo hemoglobín.

Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 x 1012 v litri, u žien 4 x 1012 v litri. Červené krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni z peroerytroblastov. Pre ich správnu tvorbu je potrebné železo, ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C. Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní. Zanikajú v pečeni a slezine.

Funkcia

Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos dýchacích plynov - kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150g/l u mužov, 140g/l u žien), pričom vzniká oxyhemoglobín. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje, pretože ho vytláča oxid uhličitý, ktorý sa s hemoglobínom viaže o trochu silnejšou väzbou ako kyslík. Vzniká karbaminohemoglobín. Táto väzba sa uvoľňuje v pľúcach, kde je vyšší tlak kyslíka. Opäť vzniká oxyhemoglobín.

Na hemoglobín sa môžu viazať aj iné plyny, čo je nebezpečné. Napríklad väzba hemoglobínu s oxidom uhoľnatým (CO) je asi 300x silnejšia ako jeho väzba s kyslíkom. Takýto hemoglobín sa nazýva karboxyhemoglobín alebo karbonylhemoglobín. Ak nie je poskytnutá rýchla pomoc alebo sa človek nadýcha príliš veľa tohto plynu, môže to viesť k smrti.

Biele krvinky alebo leukocyty sú druh krvných teliesok. Obsahujú jadro, nemajú stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné. Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkcia (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách, v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 109 v litri krvi.
Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:

- granulocyty (67% - 80%)
- agranulocyty:
- lymfocyty (20% - 30%)
- monocyty (6% - 8%)

Funkcia

Biele krvinky zabezpečujú imunitu. Nešpecifická imunita je vrodená. Dôležitým nástrojom prirodzenej odolnosti organizmu je schopnosť bielych krviniek (granulocytov a monocytov) a špeciálnych buniek v tkanivách pohlcovať choroboplodné zárodky a iné častice fagocytózou. Špecifická imunita je uskutočňovaná prostredníctvom B a T lymfocytov (pozri pod lymfocyty).

Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Ich jedinou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. U človeka je ich 250 × 109 v litri. Sú to najmenšie telieska v krvi.

Vznikajú fragmentáciou cytoplazmy veľkých buniek v červenej kostnej dreni – megakaryocytov. Žijú iba niekoľko dní. Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.

Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.