Poľovníctvo – vypracované otázky z poľovníctva

Prírodné vedy » Biológia

Autor: studak
Typ práce: Referát
Dátum: 05.02.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 6 766 slov
Počet zobrazení: 27 835
Tlačení: 820
Uložení: 905

Poľovníctvo – vypracované otázky z poľovníctva

1. V čom spočíva význam poľovníctva?

Poľovníctvo – súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využitie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR.

2. Vysvetlite hospodársky význam poľovníctva!

Poľovníctvo je v našich podmienkach významnou hospodárskou činnosťou a presahuje jeho športovú a zábavnú stránku, ktorá v ňom dominovala v minulosti. Najvýznamnejšou produkciou z hľadiska hospodárskeho je produkcia diviny. Či už vývoz živých jedincov do zahraničia alebo vývoz mäsa, prípadne pozívanie zahraničných hosťov na poľovačky. Mäso diviny je zo zdravotného hľadiska pokrmom vysokej biologickej hodnoty a má dietetický význam. Divina ak je správne pripravená vyznačuje sa ľahkou stráviteľnosťou pre menší obsah tuku, ktorý nie je uložený v kompaktných vrstvách, ale prestupuje svalové tkanivá.

3. Kedy vznikla prvá celoslovenská poľovnícka organizácia, pod akým názvom ?

1920 – Lovecký ochranný spolok

4. Kedy vznikla prvá československá poľovnícka organizácia a ako bola pomenovaná v Čechách ?

1923 – Československá myslivecká jednotka

5. Stručne charakterizujte prvý zákon o poľovníctve po druhej svetovej vojne.

V roku 1947 nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb. Tento zákon vyhlásil poľovníctvo za hospodársku a kultúrnu hodnotu, ktorá ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej prvovýchovy zabezpečuje  riadny chov, ochranu a lov zveri i hospodárne zužitkovanie úlovkov. Zostalo právo poľovníctva spojené s vlastníctvom pôdy. Zľudovenie poľovníctva..

6. Charakterizujte druhý zákon o poľovníctve, ktorý bol vydaný v roku 1962

V januári 1962 prijalo národné zhromaždenie ČSSR nový zákon 23/1962. Zásady zákona:
– odpútal právo poľovníctva od vlastníctva pôdy,
– priznal právo poľ. iba socialistickým organizáciám, ktoré mali v správe najväčšiu výmeru poľovníckych pozemkov,
– takáto organizácia, ktorej bolo priznané právo poľovníctva, musela výkon práva poľovníctva postúpiť zmluvou poľovníckemu združeniu,
– zvýšil sa vplyv štátnych orgánov a poľovníckych zväzov na riadenie poľovníctva.

7. Aký ústavný zákon a kedy umožnil vznik samostatnej slovenskej poľovníckej organizácie SPZ?

1968 – Československý poľovnícky zväz sa rozdelil na Český myslivecký svaz a Slovenský poľovnícky zväz.

8. Podľa akého zákona je poľovníctvo legislatívne riadené dnes ?

novela zákona o poľovníctve č. 99/1993

9. Popíšte organizačnú štruktúru riadenia Slovenského poľovníckeho zväzu.

Snem SPZ
  Dozorná rada  ← ‖‖→ Rada SPZ- odborné komisie
‖‖
  Prezídium SPZ → kancelária SPZ
‖‖
Snem OKO (RgO) SPZ
  Okresná(regionálna) organizácia SPZ ←‖‖
Predstavenstvo OKO (RgO) SPZ
Poľovnícke združenia ←‖‖
Členská schôdza SPt
  Dozorná rada PZ←‖‖→ Výbor PZ

10. Vymenujte a rozveďte aké významné funkcie má slovenské poľovníctvo.

– Produkčno –komerčné funkcie: produkcia diviny, kožušiny, kože, parohovina, pánty
– ekologicko–ochranárske funkcie: – ekologizácia poľ. optimálne stavy zvery, optimálne obhospodarovanie, rozširovanie neautochtómnych druhov, kríženie voľne žijúcej zvery s domácimi zvieratami, narúšanie soc. štruktúry.
– spoločenské funkcie: realizujú sa v upevňovaní morálno-vôľových vlastností poľovníkov

11. Uveďte organizačnú štruktúru riadenia poľovníctva v SR.

– Ministerstvo pôdohospodárstva,
– Lesnícka sekcie MP SR
– Krajský lesný úrad
– Obvodný lesný úrad

12. Napíšte akú slovenskú poľovnícku literatúru poznáte ?

Koloman Slimák, Pavel Hell, Alexander Bakoš,  Juraj Ciberej, Peter Garaj, Jozef Gašparík, Jaroslav Slamečka, Milan Bališ
PaR PRESS
periodiká: Folia venatoria, Poľovníctvo a rybárstvo, Hubertlov, Naše poľovníctvo, Myslivost, Svět myslivosti

13. Ktoré druhy vtákov a cicavcov zaraďuje zákon o poľovníctve medzi zver a ako môžeme rozdeľovať zver?

SRSTNATÁ ZVER
– raticová zver 1. prežúvavá (jeleň, muflón, kamzík, srnčia zver, daniel, los, pasrnec)
2. neprežúvavá (diviačia zver)
  2. zajacotvaré
  3. myšovtaré
  4. šelmy (veľké mäsožravce, malé mäsožravce)
  5. pyskotvaré

PERNATÁ ZVER 
– kurotvaré 1. bažantovité
2. tetrovovité
– husotvaré (kačice plávavé, kačice potávavé, potápače, divé husy, labute) – holubotvaré – kulíkotvaré (slukovité) – čajkotvaré (čajkovité) – hriaštelotvaré (hriašteľovité) – žeriavotvaré (dropovité) – sokolotvaré – sovotvaré – vrabcotvaré (drozdovité, krkavcovité) – bocianotvaré – pelikánotvaré – potápkotvaré 

14. Uveďte zoologickú a biologickú charakteristiku

JELEŇ
na SR – vo všetkých väčších lesných komplexoch od nížin až po hornú hranicu lesa, na našom území sú 2 poddruhy: jeleň lesný stredoeurópsky (hrdzavej farby), jeleň lesný karpatský (má sivšiu farbu, celkovo je mohutnejší),
vedie sociálny spôsob života v čriedach, ktoré vedie vedúca jelenica, jelene žijú v samostatných triedach, kt. obyčajne vedie najmladší jeleň, parožie sa začína vyvíjať v 6. mesiaci, jeleň v 2. roku života s prvým parožím nazýva ihličiak, zhadzuje ho asi vo veku 24 mesiacov, podľa tvaru parožia sú: bezkorunové, jednostranne alebo obojstranne korunové, živí sa trávou, bylinami, letorastami stromov a kríkov, kôrou, rada sa kaluží, hlavným predátorom je u nás vlk, parazity: motolica obrovská, parožie, ako trofej, mäso,

DANIEL
pôvodná oblasť so Stredozemného mora, v nižších pohoriach a pahorkatinách najmä v južných oblastiach, obľubuje teplo a listnaté lesy, je hnedej farby s bielym bodkovaním na bokoch s tmavým pásom na chrbte, spodok chvosta je biely, v zime je sfarbený sivšie, bodkovanie sa takmer stráca, prvé ihlice bez ružíc, vyrastajú asi vo veku 1 roka, zhadzujú sa vo veku cca. 2 rokov, 2. parožie má stupeň šestoráka alebo osemtoráka, v 3. paroží je lopatkárom a vo 4. vo veku 5 rokov je lopatárom, vedie podobný život v čriede ako jelenia zver, potrava je rovnaká ako u jelenej,

SRNČIA ZVER
srnec lesný stredoeurópsky, od nížin až po hornú hranicu lesa, žije individuálnym spôsobom života, v mimo vegetačnom období často v malých skupinkách, žije od začiatku jari do jesene teritoriálne (srnce), v 4. mesiaci vyrastajú pučničky, na jeseň prvé parôžky, ktoré vo veku 8-10 mesiacov zhodí, kedy mu začínajú vyrastať prvé normálne parôžky, môžu mať tvar ihličiek alebo až šestoráka, obľubuje menšie teple komplexy listnatých lesov, živí sa bylinami ,semenami, poľn. plodinami, trávou, medzi predátorov patria túlavé psy, veľké mäsožravce, príležitostne väčšie dravé vtáky, v lete je žltočervenej až hnedočervenej farby a v zime sivej farby, zrkadlo, ktoré je v zime väčšie ako v lete má srnec obličkovitého a srna srdcovitého tvaru,

MUFLÓN
muflón lesný, najmä v teplejších pahorkatinách v SR, na juhu SR, žije vo zverniciach, osídľuje strmšie suché a skalnaté svahy, má ovčí výzor, hrdzavohnedý muflón na spodnej časti krku čiernu hrivu, na bokoch bielu škvrnu, muflónice sú bez sedla a hrivy, čím starší jedinec, tým belšia hlava, má veľké do kruhu zatočené rohy, muflónica má len ojedinele zakrpatené rožky, muflónikovi začínajú rásť rožky už po dvoch mesiacoch, roh prirastá po celý rok, okrem zimných mesiacov, žije od jari do jesene v čriedach  oddelene podľa pohlavia, čriedu vedie najskúsenejšia muflónica, predátori sú všetky veľké mäsožravce, často ju napádajú pľúcne červy,

DIVIAČIA ZVER – neprežúvavá zver
telo má pokryté štetinami, v zime dlhšími a tmavšími, diviak lesný stredoeurópsky, diviak lesný karpatsko-balkánsky, rád sa bahní v bahniskách potom sa otiera o stromy, žije v čriedach, ktoré vedie diviačica, majú spodné kly, je aktívna za šera a v noci, listnaté a miešané lesy, konzumuje rastlinnú aj živočíšnu potravu, predátorom diviakov je u nás medveď a vlk, je pre nich nebezpečný klasický mor ošípaných.

ZAJAC

zajac poľný, najhodnejší je v nížinách a miernych pahorkatinách južného Slovenska, živí sa poľnohospodárskymi kultúrami, alebo aj divo rastúcimi kultúrami,

15. Uveďte anatomické a fyziologické rozdiely medzi vtákmi a cicavcami.

Pernatá zver je označenie pre skupinu druhov vtákov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo.
Endotermná regulácia, schopnosť lietať pomocou peria, premena končatiny na krídlo, vytvorenie predĺženého beháku (zrastená 2. – 4. priehlavková kosť – tarso metatarsus) zadnej končatiny, existencia dutých kostí, zvláštna úprava pľúc a rozvoj pľúcnych vakov, vznik zobákových čeľustí s rohovitým pokrytím, jediná mohutne vyvinutá kostrčnou žľazou (glandula uropygii)

Stavba tela

Vnútorná stavba pľúc – chýbajú pľúcne alveoly. Sústava štyroch párov vzduchových vakov (krčné, predné hrudníkové, zadné hrudníkové a brušné), jeden nepárový (kľučkový). Kostra je stavaná tak, aby bola čo najľahšia a najpevnejšia (4 % hmotnosti tela). Predné končatiny sa premenili na krídla. Môžu otáčať hlavu až o 180°. Najväčšími svalmi sú hrudné
Rýchlosť letu vtákov neprekonáva hranicu 100 km/h.

Rozmnožovanie

Vývojovo staré kladenie vajec, nový spôsob starostlivosti o potomstvo. Zrelé vajíčka sa vytvárajú spravidla len v ľavom vaječníku. Kopulácia prebieha u väčšiny vtákov len pritisnutím okrajov kloaky oboch partnerov, iba niektoré druhy majú vyvinutý penis (napr. kačice a husi).
Starostlivosť o potomstvo: stavba hniezda, aktívne liahnutie (inkubácia), kŕmenie, výchova mláďat. Vtáky u nás hniezdia raz alebo dvakrát za rok. Častejšie hniezdenie je výnimkou. K prvému hniezdeniu dochádza na jar, kedy je dostatok potravy. Mláďatá v hniezde sa liahnu buď všetky naraz (u väčšiny nekŕmivých vtákov), alebo postupne, ako boli znesené vajcia (napr. u sov).
holé, slepé a neschopné sa samé živiť (nidikolné)
operené, vidiace, samostatne sa živiace a vybavené ochrannými inštinktmi (nidifúgne)
Čerstvo vyliahnuté mláďatá dokážu za nepriaznivého počasia znížiť svoju telesnú teplotu

Srstnatá zver je špecifické označenie pre zoologicky rôznorodú skupinu tých druhov cicavcov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo.
Schopnosť udržať si stálu telesnú teplotu vnútornými mechanizmami. Prestavba mozgu a zvýšenie jeho schopností.
Priebeh embryonálnej fázy ontogenetického vývoja v tele matky a ďalšia výživa mláďat špeciálnym produktom modifikovaných kožných žliaz (mliekom).

Rozvoj kožných žliaz
uplatnenie v termoregulácii (potné žľazy), v sociálnej komunikácii (pachové žľazy), vo výžive mláďat materským mliekom (mliečne žľazy). Vznik placenty, živorodosti – užšie vzťahy medzi rodičmi a mláďatami, ktorých výsledným efektom sú u všetkých cicavcov rozvinuté sociálne vzťahy.
Rozmnožovanie
prenatálne obdobie (tj. pred narodením v maternici matky)  postnatálne obdobie (po narodení), Doba párenia – ruja (oestrus), väčšinou raz ročne (tzv. monoestrické druhy), dvakrát, viackrát ročne (tzv. polyestrické druhy ondatra, veverica, zajac a králik). Doba ruje súvisí s dobou ovulácie u samíc a je synchronizovaná tak, aby sa mláďatá rodili v potravne priaznivom období. Ochrana pred narodením v nepriaznivom období : predĺžená alebo latentná gravidita, ktorá predlžuje obdobie gravidity zastavením embryonálneho vývinu v štádiu blastocysty (niektoré lasicovité šelmy, medveď, srnec). Možnosť opätovného oplodnenia gravidnej zajačice – superfetácia.
nidikolné mláďatá – rodia sa slepé, hluché, bez srsti a s veľmi obmedzenou schopnosťou pohybu (napr. jež, šelmy, králik)
Nidifúgne mláďatá vidia a počujú hneď od narodenia, sú osrstené a pohybujú sa samostatne (zajac a raticová zver)

16. Čo je chov a ochrana zveri?
Pre každého poľovníka musí platiť zásada, že má byť v prvom rade ochrancom a chovateľom zveri a až potom jej lovcom.
– starostlivosť a ochrana, zachovanie a zlepšovanie živ. prostredia zveri, jeho trofických a topických vlastností,
– starostlivosť a ochrana zveri najmä pred nepriaznivými antropickými vplyvmi, predátormi, pytliakmi a pri živelných pohromách,
– starostlivosť o dobrú celoročnú výživu zveri a jej prikrmovanie v čase núdze,
– starostlivosť o udržanie dobrého zdravotného stavu zveri, najmä v súvislosti s veterinárnou prevenciou a zoohygienou, ako aj tlmenie rôznych nákaz,
– starostlivosť o zachovanie kvalitného genofondu zveri vrátane správnej regulácie jej početnosti, sociálnej štruktúry jej populácií, ako aj selekcie,
– poloumelý a umelý chov malej zveri, ako aj chov zveri v bažantniciach a zverniciach.

17. Čo viete o starostlivosti, ochrane životného prostredia zveri ?
Ochrana zahŕňa starostlivosť o poľnú, lesnú a vodnú zver. Pred tzv. socializáciou poľnohospodárstva bola biodiverzita našej agrárnej krajiny väčšia ako v súčasnosti. Po scelení pozemkov nastúpila intenzifikácia poľnohospodárstva (mechanizácia a chemizácia rastlinnej výroby). Intenzívnym vysúšaním krajiny sa živ. prostredie vodnej zveri veľmi zmenšilo. Taktiež vodné toky sú veľmi znečistené so zníženou biodiverzitou.
Poľovníci vyvíjajú len min. alebo vôbec nijaké aktivity či iniciatívy na zvrátenie tejto ekologickej krízy našej agrárnej krajiny.

18. Aké sú možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia lesnej zveri ?
Problémy: migračné trasy (cesty), intenzifikácia lesného hospodárstva, husté siete zvážnic, zvýšená návštevnosť lesa, emisie,
Riešenia:
– bezpečné prechody pre zver,
– ekologizácia lesného hospodárstva, prirodzená obnova,
– optimalizácia spolužitia lesa a zveri,
– vysádzať plodnostné dreviny (dub cerový, pagaštan..)
– vysievať vhodné ďatelinotrávne miešanky,
– ošetrovať lesné lúky a pasienky a zabrániť ich splaneniu a sukcesii,
– zakladať a riadne obhospodarovať políčka pre zver,
– starať s o vodu pre zver,
– podobne sa starať o bahniská pre diviaky,
– chovať len také počty zveri a v takej druhovej štruktúre, ako sú normované kmeňové stavy vypočítané na základe bonitácie poľovného revíru.

19. Aké sú možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia poľnej zveri ?
Problémy: intenzifikácia poľnohospodárstva (zvýšená mechanizácia a chemizácia), koncentrácia a špecializácia rastlinnej výroby,
Bez spolupráce s poľnohospodármi a ich zainteresovanosti je účinné zlepšenie ŽP poľnej zveri nemožné.
Riešenia:
– zmapovať ekologickú situáciu v revíri, uzavrieť dohody, resp. zmluvy s ich užívateľmi a vlastníkmi poľovných pozemkov, dohodnúť sa na mechanizovanom obrábaní, postupná ekologizácia rastlinnej výroby, ošetrovanie plôch,
– rozširovať pestovanie medziplodín, nevypaľovať strniská, vysádzať a udržiavať min. trojradové vetrolamy,
– políčka pre zver: pre bažanty a jarabice, zajace a poľnú srnčiu zver,
– trvalé remízky (malé lokálne biocentrá, ktoré plnia veľmi významné ekologické funkcie nielen pre zver ale aj pre ďalšie živočíchy), mozaikovitá sieť remízok, okraje remízok má tvoriť hustý obvodný plášť, …

20. Aké sú možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia vodnej zveri ?
Problémy: intenzívne vysúšanie krajiny, odvodňovanie, znečistené vodné toky so zníženou biodiverzitou
Riešenia:
– problematiku treba prekonzultovať s vlastníkmi a užívateľmi vôd,
– zlepšiť hniezdne možnosti vodnej pernatej zveri,
– vybudovať malé umelé vodné nádržky.

21. Čo je to rajonizácia a bonitácia poľovných revírov ?
Rajonizácia – 34 jeleních chovných oblastí → J I- J XXXIV
  – 24 srnčích chovných oblastí → S I- S XXIV
  – 14 chovných oblastí pre malú zver → M I- M XIV
  – 22 danielích lokalít → D1- D22
  – 15 mufloních lokalít → M1- M15
Bonitácia- normované kmeňové stavy a koeficient očakávaného prírastku raticovej zveri na 1000ha lesnej poľnohospodárskej plochy
– 4 akostné triedy
– stanovenie normovaných kmeňových stavov malej poľnej zveri na 100ha poľnohospodárskej plochy a koeficient očakávaného prírastku

22. Čo viete o prikrmovaní zveri, aké krmivá používame a v akom množstve podľa druhu zveri ?
Pri prikrmovaní je rozhodujúce kedy, kde, ako, čím a v akom množstve budeme prikrmovať.
– zver treba prikrmovať vtedy, keď má nedostatok potravy (raticovú zver najmä v zime ale aj celoročne, hlavne ak ide o chovy najvyššej trofejovej kvality)
– zver prikrmujeme zásadne na miestach, kde tradične zimuje (krmovisko má byť na teplom a záveternom mieste, dosť ďaleko od frekventovaných miest)
– prikrmujeme tak, aby zver každý deň našla potrebnú dávku svojej potravy a nikdy odtiaľ neodišla hladná,
– zveri nikdy nepodávame zdravotne závadné krmivá,
– hlavnými živinami sú bielkoviny, sacharidy a tuky (v zime má raticová zver min. potrebu bielkovín, koncom zimy a začiatkom jari potreba bielkovín pri raticovej zveri rýchlo narastá)
Krmivá:
suché objemové krmivá (lúčne alebo ďatelinové seno, letnina, slama strukovín ak aj obilnín) – pre srnčiu zver je vhodné len seno ďatelinovín.
jadrové krmivá (drvené, príp. veľmi nahrubo zošrotované alebo rozmiagané zrno, žalude, pagaštany, sušené šípky, jarabiny, bukvice), celé zrno podávame pernatej zveri. Na bielkoviny a minerálne látky sú najbohatšie výlisky najmä sezamové a sójové, kt. pozitívne ovplyvňujú tvorbu mohutného parožia.
dužinaté krmivá  (cukrová repa, jablká, zeleninový odpad) podávajú sa zveri v nedostatočnom množstve.

Podávanie siláže by sa malo v poľ. viac rozširovať. Je to hlavne trávna siláž resp. senáž, ale aj kukuričná siláž. Do siláže sa pridáva aj jadrové krmivo z minerálneho kŕmneho premixu, potom hovoríme o komplexnej monodiétnej siláži. Zveri podávame aj soľ a ďalšie minerálne látky.

23. Popíšte zásady chovu a ochrany raticovej zveri.
Zvernice sú dokonale oplotené časti revírov alebo aj samostatne oplotené revíry s prevahou lesnej poľovnej plochy, ale aj s dostatkom lúčok a políčok, určená na koncentrovaný chov raticovej zvery. Optimálna výmera ja asi od 200 do 1500 ha.
– Priestorová úprava zvernice – lesy sa rozdelia na dielce linky, ktoré sa majú vysiať ďatelinotrávou a umožňovať prejazd poľovného koča.
– Porastová úprava zvernice – vytvoriť dostatok tzv. pastevných lesov (húštiny, úkryty pre zver, ohryzové plochy..)
– kvalitné oplotenie, vysoké posedy, kŕmidlá, soľníky, chytacie zariadenia, bahniská, napájadlá, silážne jamy...
– záskoky a zábehy možno v plote urobiť len vtedy, keď je obklopená poľovným revírom jej vlastníka alebo užívateľa. Brány do zvernice musia byť masívne, dobre uzamknuteľné s dezinfekčným brodom.

24. Čo viete o selektívnom odstrele raticovej zveri (jeleň, srnec, daniel, muflón, diviak) ?
Zásady:
– Zabezpečiť správnu vekovú a sexuálnu štruktúru lovu. – zver by sa mala loviť približne v pomere pohlavia 1:1
– pri love prežúvavej zveri platí tretinový princíp (dospelé samce, dospelé samice a mláďatá bez rozdielu pohlavia sa lovia približne v pomere 1:1:1)
– pri diviačej zveri by v úlovku mali byť diviačatá zastúpené až 70 %, lanštiaky 18-20 % a dospelá zver 10-12 %  (v pomere pohlavia 1:1)
– v súvislosti s vekovou štruktúrou dospelej raticovej zveri osobitne samčej, treba intenzívne loviť najmä najmladšie ročníky – jelene, daniele I. a II. vekovej triedy, srnce I. vekovej triedy, muflóny I vek. triedy,
– Prednostne odstreliť všetku chorú alebo z choroby podozrivú zver, – Nestrieľať vedúce samce a vodiace samice (ak treba odstreliť vodiacu samicu, vždy najprv odstreliť jej mláďatá), – Pri selekcii samcov sa prednostne lovia jedince s najslabšou trofejou – paroh je veľmi variabilný útvar, samičiu zver nie je  možné geneticky selektovať podľa parožia,
– MP SR vydalo kritériá parametrov trofejí prežúvavej zveri
– Pri posudzovaní veku zveri v prírode treba jedinca zhodnotiť komplexne. – tvar tela a veľkosť (napr. mladý jeleň má tenký vzpriamený krk a starý jeleň má hrubý krk s lalokom na brade, previsnuté brucho. Pri starých srncoch a muflónoch je nápadné aj svetlé sfarbenie hlavy.)
– správanie (mladý jedinec býva menej ostražitý, ale dôverčivý a hravý
– podľa hlasu ručiaceho jeleňa.

Poľovník, ktorý nemá potrebné skúsenosti ani odborné vedomosti a nevie správne posúdiť vek zveri a jej trofejové parametre, mal by trofejovú zver loviť len so skúseným sprievodcom.

25. Popíšte opatrenia na zlepšenie životných podmienok poľnej zveri.
– zmapovať ekologickú situáciu v revíri, uzavrieť dohody, resp. zmluvy s ich užívateľmi a vlastníkmi poľovných pozemkov, dohodnúť sa na mechanizovanom obrábaní, postupná ekologizácia rastlinnej výroby, ošetrovanie plôch,
– používať výrobné postupy šetrnejšie k prírode a pôde (bezorbová technológia, zvýšenie obsahu humusu v pôde hnojením maštaľným hnojom a zeleným hnojením)
– rozširovať pestovanie medziplodín
– ak sa poľnohospodársky podnik úzko špecializuje na pestovanie kukurice, treba aspoň jej časť podsiať nízkou trávou, lebo inak je celá plocha pre zajace úplne sterilná.
– nevypaľovať strniská, vysádzať a udržiavať minimálne trojradové vetrolamy,
– políčka pre zver (plnia trofické a topické funkcie), špeciálne pre bažanty a jarabice (sú vhodné jednoročné políčka, na ktorých má byť kukurica, proso, slnečnica, cirok, kŕmna repka, pohánka), pre zajace a poľnú srnčiu zver (najvhodnejšie sú viacročné políčka – sejba kŕmneho slezu, pohánky..)
– trvalé remízky (malé lokálne biocentrá), mozaikovitá sieť remízok, okraje remízok má tvoriť hustý obvodný plášť,
– z času na čas treba niektoré dreviny zmladzovať.

26. Popíšte opatrenia na zlepšenie životných podmienok divých kačíc.
– problematiku treba prekonzultovať s vlastníkmi a užívateľmi vôd,
– zlepšiť hniezdne možnosti kačíc, napr. tak, že sa v lokalite umiestnia umelé hniezda, v čase hniezdenia sa nebude kosiť tráva
– v revíroch, kde chýba voda, sa odporúča vybudovať malé umelé vodné nádržky, napr. aj s použitím do zeme zakopanej agrofólie

27. Akými opatreniami môžeme zlepšiť ochranu poľnej zveri ?
– starostlivosť o ŽP (remízky, políčka, ekotóny, medziplodiny, ...)
– ochrana pri agrotechnických operáciách
– ochrana pred pytliakmi a predátormi
– prikrmovanie v čase núdze
– požatvový šok
– pomer pohlavia – zajace 1:1
  – bažanty 1:3:5

28. Aké úlohy majú poľovníci plniť pri chove a ochrane malej poľnej a vodnej zveri ?
- zlepšiť hniezdne možnosti vodnej pernatej zveri, napr. vybudovaním umelých hniezd, nekosiť trávu a vodné rastliny v čase hniezdenia, kde je nedostatok prirodzených úkrytov vysadiť vhodné vodné rastliny a dreviny
– vybudovať umelé vodné nádržky
– spolupracovať s poľnohospodármi a snažiť sa zabrániť zbytočným stratám na živote zveri a násade
– spolupracovať s majiteľmi vodných plôch a rybárskymi združeniami
– vysádzať políčka pre zver a vhodné plodiny, ktoré slúžia ako potrava v čase nedostatku
– vhodne prikrmovať zver, poskytnúť jej dostatok materiálu na ohryz, aby nedochádzalo k zbytočným škodám na lesnom poraste
– odstrelom a odchytom regulovať stavy zveri

29. Čo viete o chove zajačej zveri ?
kŕmidielko pre zajace môže byť podobné ako pre srnčiu zver, ale primerane menších rozmerov ale otiepku sena môžeme nastoknúť na kôl, upevniť do rázsošky alebo priviazať na malú šibeničku

30. Čo viete o chove malej pernatej zveri (bažant, jarabica, divá kačica) ?
Pri chove malej pernatej zveri sa cyklus realizuje vo voliérach. Základný rodičovský kŕdeľ sa chová v znáškových voliérach. Zozbierané vajcia sa po vydezinfikovaní liahnu v umelej liahni a mláďatá sa odchovávajú v halách. Veľmi dôležitá je ich postupná adaptácia do prírody. Po skončení znášky sa rodičovský kŕdeľ zlikviduje a z odchovaných mláďat sa vyberie potrebný počet rodičovských jedincov pre budúci rok, ktoré až do jari zostávajú vo veľkých zimovacích volierach. Dôležité je správne kŕmenie.
Bažantnice sú časti revírov s mimoriadne vhodným životným prostredím na chov bažantov, za ktoré ich na tento účel vyhlásila štátna správa poľovníctva. Bažantnicu tvorí lesné jadro a okolité ochranné pásmo. V bažantnici musí mať zver k dispozícii vodu. Porastová úprava lesného jadra bažantnice znamená, že sa vytvorí čo najpestrejšie druhové zloženie drevín s bohatým bylinným porastom. Musí byť dostatok poľovníckych zariadení (násypce, sklopce, vysoké posedy, sklady krmív).

31. Vymenujte a popíšte kŕmidla pre veľkú zver ?
Chránia krmivo pred znehodnotením.
– kŕmidlá na suché objemové kŕmidlo: jasličky, veľké senníky s rebrinkami vhodné pre veľké prežúvavce žijúce v čriedach, s posuvnou samospádovou strechou, tzv. oboroch, pod rebrinkami má byť korýtko, strecha musí na všetky strany ďaleko presahovať rebrinky a válovec
– kŕmidlá na jadrové krmivo: sú to válovčeky pod rebrinkami kŕmidiel na seno, časté sú aj samostatne stojace malé válovčeky na koloch s pevnou strieškou. Dôležité je, aby ich na krmovisku bolo dostatočný počet a boli od seba v takej vzdialenosti, aby sa každý člen čriedy mohol pokojne nakŕmiť.
– kŕmidlá na dužinaté krmivo

32. Vymenujte a popíšte kŕmidlá pre malú a vodnú zver ?
– kŕmidielko pre zajace: môže byť podobné ako pre srnčiu zver, ale primerane menších rozmerov ale otiepku sena môžeme nastoknúť na kôl, upevniť do rázsošky alebo priviazať na malú šibeničku
– bažantí násypec: je strieška na koloch trochu znížená dozadu s plevami a zrnom
– pre jarabice sú vhodné ihlanové búdky, lomené podlhovasté stany, v ktorých nachádzajú nielen úkryt ale aj potravu.
– kŕmidlá pre kačice: buď plávajú na vode priviazané ku kolom tak, aby mohli spolu s hladinou stúpať alebo klesať alebo sa v podobe bažantieho násypca umiestňujú na brehu

33. Uveďte aké typy soľníkov poznáte ?
– válovčekové,
– pňové,
– stĺpikové,
– iné
Do soľníkov sa dáva soľ zmiešaná s ílom a s minerálnou kŕmnou prísadou. lízna, kusová kamennú soľ

34. Čo sú to vysoké posedy, na čo slúžia a aké typy poznáte ?
Sú určené na pozorovanie a lov zvery ale aj na stráženie revíru, umožňujú poľovníkovi dobrý rozhľad. Znemožňujú zveri, aby ho zavetrila.
– mobilný: možno podľa potreby premiestňovať,
– stabilný: nemožno premiestňovať, masívnejší a pohodlnejší. Budujú sa na takých miestach, kde sa môžu využívať niekoľko rokov.
1. rebríková sedačka
2. kazateľnicový posed: najčastejšie samostatne stojí na 4 nosných stĺpoch,
3. kabínový posed: uteplená mini chatka na vysokých stĺpoch

35. Aké typy umelých hniezd pre divé kačice poznáte a ako ich budujeme ?
– búdky: budujeme z dreva s vnútornými rozmermi 50x 40x50cm , letovým otvorom s priemerom 15-18cm a výškou zavesenia 0-3 metre
– hniezdnej podložky: narežeme si asi 60-70cm dlhé prúty vŕby, spletieme ich a s použitím drôtu a vetvičiek brezy na plytký tanier. Umiestnime do 1m nad zemou na skryté miesto.
36. Čo sú to zásedy a strelecké záštity ?
zásedy: sú upravené pozemné podľa možnosti vyvýšené stanovištia umiestnené na vhodných miestach s dobrým výhľadom, sú nimi lavičky chránené aspoň zo predu a zo strán krytom a opierkou na zbraň pre presnú streľbu.
búda: je to ako uzatvorený pozemný úkryt
záštita: stabilná alebo prenosná stena ukrývajúca poľovníka napr. na streleckej línii bažantnici na brehu rybníka pri poľovaní na kačice, stabilnou môže byť napr. živý plot, prenosnou maskovacia sieť na koloch.

37. Vymenujte a popíšte parazitárne choroby zveri.
– vonkajšie parazity: – svrab – príznaky: svrbenie, vypadávanie srsti, tvorba šupín a chrást
– demodikóza – postihuje najmä psovité a mačkovité mäsožravce,
– otodextóza – je ušný svrab psov, mačiek a šeliem
– kliešťovitosť – nebezpečná tým, že kliešte môžu prenášať boreliózu, encefalitídu...
– podkožná strečkovitosť – pod kožou vznikajú zdureniny, koža je znehodnotená
  – nosohltanová strečkovitosť – samičky kladú no nosu zveri
  – blchavosť a všivavosť.
  2. vnútorné parazity:
  – toxoplazmóza, sarkosporidióza, kokcidióza, choroby pôsobené motolicami
38. Vymenujte a charakterizujte vírusové ochorenia zveri.
psinka: psovité a iné šelmi, príznaky: horúčka, apatia, kašeľ
besnota: všetky cicavce, príznaky: požieranie rôznych predmetov, zúrivosť, ochrnutie, smrť,
mor kačíc: príznaky: poruchy dýchania a chôdze
klasický mor ošípaných: príznaky: malátnosť, krvácanie na orgánoch
krížová obrna jeleňov: príznaky: sťažený pohyb, ochrnutie.

39. Vymenujte a charakterizujte bakteriálne choroby zveri.
botulizmus: postihuje vtáky, vodnú pernatú zver aj cicavce, príznaky: nekoordinovaná chôdza, ovisnuté krídla
červienka: diviaky, vtáky, hlodavce, príznaky: horúčka, apatia, zápcha
cholera hydiny: vtáky, príznaky: horúčka, nechutenstvo, zmeny na kĺboch
leptospiróza: srstnatá zver, hlodavce, príznaky: zmeny na obličkách a pečeni

40. Čo viete o škodách spôsobených zverou v rastlinnej výrobe a ako sa bránime proti nim ?
– škody vznikajúce na dozrievajúcich plodinách: ich priamou konzumáciou alebo pováľaním, polámaním. Spôsobuje ju raticová zver, medveď, jazvec.... – škody vznikajúce spásaním zelenej rastlinnej hmoty: spôsobuje raticová zver, králiky divé, zajace, husi divé, – škody vznikajúce vyrývaním zaoraných zvyškov: diviaky – škody vznikajúce vyrývaním TTP – škody spôsobované na dozrievajúcom ovocí: pernatá, medveď  
– odplašovanie, chemická ochrana, mechanická ochrana (používaním elektrických oplôtkou), biologická ochrana

41. Čo viete o škodách spôsobených zverou v živočíšnej výrobe a ako sa proti nim bránime?
– škody na hospodárskych zvieratách: najmä na ovciach (medveď vlk), na hydine (líška, kuna) – škody na včelstvách: medveď – škody na rybách, vydrách, volavkách  
– biologická, mechanická ochrana, odháňanie vtákov z rybníkov

42. Čo viete o škodách spôsobených zverou v lesnom hospodárstve a akými opatreniami možno tieto škody znižovať ?
– škody vznikajúce odhryzom letorastov, najhorší je ohryz výhonkov najmä na ihličnanoch, ohryz malých stromčekov v prirodzenej alebo umelej obnove – škody spôsobované odhryzom kôry: vznikajú v zime – škody spôsobované lúpaním kôry – škody spôsobované vytĺkaním parožia – škody vznikajúce ohlodávaním kôry: spôsobujú ju najmä zajace, králiky – škody vznikajúce vytínaním stromov: spôsobujú bobry – škody vznikajúce vyrývaním semien: diviačia zver  
– odplašovanie, chemická ochrana, mechanická ochrana (používaním elektrických oplôtkou), biologická ochrana

43. Čo je to ohryz zveri a aké formy ohryzu poznáte ?
– obhryz: vznikajú v zime, keď neprúdi miazga, zver môže jedným záhryzom odhryznúť malú časť kôry
– odhryz: letorastov, najhorší je odhryz výhonkov, malých stromčekov, miesto po odhryze spôsobené raticovou zverou je na okrajoch rozstrapkané, po zajacoch a králikoch hladké

44. Čo je to poľovnícka výzbroj, výstroj a poľovnícke predmety a pomôcky ?
výzbroj: zbrane, strelivo
výstroj: odev, obuv, nôž, sedačka, ďalekohľad, vábničky...

45. Podľa čoho zisťujeme prítomnosť zveri v revíri ?
stôp, trusov, ohryzenej kôry, hniezd,

46. Vysvetlite aké sú možné spôsoby poľovania na zver na Slovensku ?
individuálne, spoločné, osobitné

47. Popíšte individuálne spôsoby poľovania a na ktorú zver sa používajú ?
– postriežka: vhodné stanovište s dobrým výhľadom, vhodný úkryt, vysoké posedy, ráno a večer, čas na posúdenie zveri, včasný príchod na stanovište,
– posliedka: najrozšírenejší spôsob lovu raticovej zveri. Využitie poľovníckych chodníkov. Ráno a večer,
– poľovanie pomocou vábenia: znalosť životných prejavov zveri. Posliedka, postriežka. Napodobňovanie hlasu zveri. Uplatnenie v čase ruje alebo toku. Jeleň, srnec, líška, divá kačica, jariabok, straka..
– lov na priechodoch: v zime, po daždi. Poľovačky na diviačiu zver
– sliedenie so psom: poľovný pes prehľadá húštiny.
– lov na zdochliniskách: poľovanie na líšky a medvede,

48. Popíšte druhy spoločných poľovačiek a na ktorú zver sa používajú ?
– spoločné poľovačky na diviačiu zver a na mäsožravce – nátlačka: malý počet poľovníkov zastane pri známych priechodoch zveri a max. traja honci prechádzajú buď po stope diviačej zveri či vlkov, alebo keď snehu niet, tak cez miesta, kde sa predpokladá, že tam príslušné druhy zveri zaľahli
– nahánka: zajace, bažanty, diviaky, kačice, líšky,
– spoločné poľovačky na malú poľnú zver – kruhovka: zajace, na 1 strelca by mali pripadať 2 honci, smer streľby oboma smermi
– pruhovka: zajace, bažanty, jarabice, pri ktorom strelci postupujú v jednej línii a strieľajú na zver, ktorá pred nimi vyskočí alebo vyletí

49. Aké poznáte zvláštne spôsoby poľovania a na akú zver sa používajú ?
– fretkovanie – vyháňanie králikov divých z ich brlohov pomocou krotkej domácej formy tchora – fretky, ktorá sa niekedy chová aj ako laboratórne zviera. Má sa púšťať do brlohov až na jeseň, keď už nie sú králičatá.
– brlohárenie – je vyháňanie malého mäsožravca, zvyčajne líšky, z brloha pomocou brlohárov (jazvečíky, teriéry).
– na zdochlinisku – možno úspešne odstreliť nielen líšky, ale aj vlky, medvede, kuny, túlavé psy a iné mäsožravce.
– výrovaním – sa v minulosti reguloval početný stav dravých vtákov, vrán a strák v poľovných revíroch s malou zverou, najmä v  bažantniciach.

50. Popíšte poľovanie na hlucháňa.
Poľuje sa v čase tokania. Keď poznáme tokanisko hlucháňa (prezradí ho aj trus vrátane tzv. smoly, čo je výlučok jeho slepého čreva pod stromom, na ktorom toká), môžeme ísť už večer zistiť, či hlucháň na svoje tokanisko priletel. Ráno za svitania sa potom poľovník snaží k tokajúcemu kohútovi „prilákať“ tak, že vždy počas brúsenia urobí dva-tri rýchle kroky smerom ku stromu, na ktorom toká. V súčasnosti však u nás nie je lov hlucháňov povolený.

51. Popíšte spôsoby poľovania na diviačiu zver.
lov na priechodoch, nadhánka, nátlačka, posliedka

52. Čo je to vábenie a pri love ktorých druhov zveri ho môžeme použiť ?
Znalosť životných prejavov zveri. Napodobňovaním hlasu zveri. Vyladené vábničky, prirodzený zvuk. Uplatnenie v čase ruje alebo toku. Posliedka, postriežka.- jeleň, srnec, líška, divá kačica, holub hrivnák, jariabok, tetrov, straka, vrana

53. Popíšte spôsoby poľovania na medveďa a vlka.
Na zdochlinisku možno úspešne odstreliť vlky aj medvede. Zdochlinisko je miesto, kde mäsožravcom ponúkame mäsitú návnadu. V jeho blízkosti más poľovník buď uzavretý úkryt, príp. uteplený vysoký posed, pozemnú búdu alebo zemlianku. Ako návnadu môžeme použiť vývrhy zo zveri, túlavých psov alebo mačku, rybí odpad, granulované krmivo pre psy, pre medvede aj ovos.

54. Popíšte znakovanie zveri po zásahu.
Znakovaním zveri rozumieme jej reakciu po výstrele, podľa ktorej sa usilujeme odhadnúť, či a kde sme ju zasiahli. Nástrel sa snažíme nájsť a dôkladne ho pozrieť, pričom si všímame najmä:
– farbu krvi (aká je konzistencia, či je farba na jednej alebo na oboch stranách stopovej dráhy...)
– drvky (kúsky kostí)
– strižky (chumáčiky odstrelenej srsti, kde sa opäť snažíme zistiť, z ktorej časti tela sú)
– zápierky (stopy ratíc zveri po odskoku)
Aj keď si myslíme, že sme zver chytili, treba vykonať kontrolné dohľadávanie so psom.
Ak je zver postrelená a nemáme istotu, či bola správne zasiahnutá na tzv, komoru (hruď) a či neďaleko neleží zhasnutá (napr. nepočuli sme jej pád), treba s dohľadávaním počkať, aby ju rana riadne rozbolela, lebo keby sme zaľahnutú zver predčasne zdvihli z ležiska, kráčala by dovtedy, kým by ju sily neopustili. Pri omračujúcom zásahu na tŕň stavca, keď zver spadne, ale nohami hrabe vo vzduchu a prevracia sa, treba ju ihneď odstreliť, lebo po chvíli by sa zo šoku spamätala, vyskočila a odbehla. Pri zásahu raticovej zveri na nohu treba za ňou hneď vypustiť psa.

55. Vysvetlite postup pri vyvrhovaní raticovej zveri a zajacov.
RATICOVÁ  ZVER
Cieľom je, aby sa všetky vnútorné orgány od jazyka až po konečník zo zveri odstránený v celku. Ostrím nožom do hĺbky obrežeme análny otvor. Režeme od brady po spodnej strane krku, cez stred brucha až po análny otvor. Na bruchu režeme opatrne. Po celej dĺžke uvoľníme jazyk, hrtan a hltan. Uvoľníme pohlavný orgán, povytiahneme semenníky a všetko odrežeme. Po oboch stranách pozdĺž rebier až po chrbticu uvoľníme bránicu a potom celý vývrt zo všetkými orgánmi vytiahneme z hrudníkovej a brušnej dutiny. Celý vývrt treba podrobne prezrieť a zistiť prípadné abnormality. Diviačej a všetkej rohatej zveri z pečene opatrne odstránime žlčový mechúr. Nesmieme zabudnúť na prerezanie čiernych žíl.
ZAJACE
Pri sťahovaní zajaca rezy vedieme od análneho otvoru až po labky panvových končatín a zver potom sťahujeme do vaku.

56. Ako postupujeme pri ošetrení pernatej zveri a draní srstnatej zveri ?
PERNATÁ ZVER
Treba ju po ulovení v lete vháčkovať a najlepšie je, ak ju po poľovačke malým rezom hneď vyvrhneme a odstránime malý hrvoľ.
SRSTNATÁ ZVER
K vyvrhovaniu potrebujeme ostrý nôž s pílkou, alebo kliešte na kosti a prípadne i lekárske rukavice na jedno použitie. Zver sa najskôr vyvrhne a potom sa stiahne z kože. Cieľom je aby sa všetky vnútorné orgány od jazyka až po konečník podľa možnosti odstránili zo zveri v celku. Ostrým nožom do hĺbky obrežeme análny otvor. Režeme od brady po spodnej strane krku a ďalej cez stred brucha až po análny otvor. Na bruchu sa reže opatrne aby sme nepoškodili črevá, žalúdok a močový mechúr. Po celej dĺžke uvoľníme jazyk, hrtan a hltan. Odstránime pohlavný orgán, povytiahneme semenníky a všetko odrežeme. Odrežeme aj mliečnu žľazu. Po oboch stranách pozdĺž rebier až po chrbticu uvoľníme bránicu a potom celý vývrh aj s orgánmi vytiahneme z hrudníkovej a brušnej dutiny. Celý vývrh treba položiť vedľa zveri a dobre prezrieť. Diviačej a rohatej zveri opatrne odstránime žlčový mechúr. Prerežeme i tzv. čierne žily aby zver dobre stiekla z krvi.
Sťahovanie raticovej zveri – výhodný je nôž s tupým hrotom. Postupujeme opatrne, aby sme neprerezali kožu, ale ani neponechali na nej priveľa mäsa alebo tuku. Kde je to možné, oddeľujeme kožu od svaloviny tlakom alebo ťahom rukami. Najťažšie sa sťahuje diviak. Hlavný rez sme urobili už pri vyvrhovaní. Teraz  dookola obrežeme kožu okolo zápästného kĺbu, pričom tieto distálne časti nôh odrežeme a rezy po vnútorných stranách nôh až po rez, ktorý sme urobili pri vyvrhovaní. Kožu treba vystrieť a nechať v chládku usušiť, resp. ju nasoliť.
Sťahovanie zajaca a malých šeliem- rezy vedieme od análneho otvoru po labky panvových končatín a zver sťahujeme do tzv. vaku. Malým šelmám musíme ponechať na koži posledné články prstov s pazúrmi, mihalnice, nos a veľmi opatrne stiahneme chvost, ktorý po dĺžke narežeme čo najďalej a potom ho štipcami alebo kliešťami zachytíme a opatrne z neho stiahneme kožu tak, aby sme ju nepretrhli. Ondatru sťahujeme tiež do vaku. Kožu natiahneme na napínadlo srsťou dovnútra a po uschnutí ju prevrátime. Dávame pozor, aby na koži nezostali záhyby, riadne nevyschla a pokazila sa. Koža sa suší v tieni, najlepšie v prievane, nie na peci ani na slnku.

Čo považujeme za trofej a z ktorej zveri ju môže poľovník získať ? Poľovníckou trofejou sú parohy, parožky, rohy a rožky prežúvavej zvery, kly diviakov a očné zuby diviačic, lebky šeliem, kelce jeleňou a jeleníc, kože šeliem, kostičky pohlavného údu väčších šeliem, paletky a tzv štetôčky z nadchvostovej žľazy slúk, ozdobne pera z krídla sojok, tzv. hobertka číže krížiková kosť zo srdca niektorých jeleňovitých. Pazúry z medveďa, cele preparáty pernatej i srstnatej zvery.
– trofej z parohatej zvery – trofej rohatej zvery – lebky šeliem – kly z diviaka – dermoplastický preparát hlavy aj s trofejou – koža z ulovenej zvery  

58.  Čo je to poľovnícke právo strelca ?
Pri možnosti streľby viacerých strelcov na tú istú zver platí predovšetkým zásada slušnosti a dorozumenia. Inak sa za strelca pokladá ten, čo umiestni posledný brokový zásah, po ktorom zver padne a zhynie. Neplatí to vtedy, keď niektorý poľovník vystrelí na zver, ktorú predtým už iný poľovník smrteľne zasiahol. V nerozhodných prípadoch sa taká zver prisudzovala tomu strelcovi, na ktorého stranu padla. Pri streľbe viacerých poľovníkov guľovnicou platí prvý výstrel, na ktorý zver reaguje znakovaním. Platí teda zásada ,,posledný brok a prvá guľa“.
 Strelcovi patria všetky vnútornosti, koža, mäso a trofeje zo zastreleného zvieraťa.

Čo sú chovateľské prehliadky trofejí? Poľovnícke trofeje sa hodnotia na chovateľských prehliadkach, ktoré sa uskutočňujú najneskoršie do 31.3. bežného. Na chovateľskú prehliadku sa neprekladá poľovnícka trofej, s ktorej sa vyrobil kožkový preparát. Pri jeho výrobe sa však trofej musí sprístupniť dvom členom hodnotiteľskej komisie, ktoré zhodnotia chovateľský zásah. Nepredkladá sa ani lebka šelmy, ktorá sa odovzdala orgánu veterinárnej správy, o čom sa predloží len písomný doklad. Namiesto poľovníckej trofeje sa na CHP predkladá jej fotodokumentácia s bodovacou tabuľkou, ktorú podpísali najmenej dvaja členovia hodnotiteľskej komisie, len vtedy, keď ju ulovil zahraničný poľovník. Fotokumentáciou sú fotografie s rozmermi 13x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany a spodný pohľad na chrup čeľuste.

60. Aké sú bodové rozpätia jednotlivých medailí u jeleňa, srnca a diviaka ?
Uskutočňuje sa podľa formúl CIC ktoré sú vypracovane pre každý druh zvery osobitne. Tieto formuly predstavujú body za namerane parametre(dĺžka kmeňov alebo obvod) a prirážkové alebo zrážkové body(sfarbenie). Hodnotia sa parohy raticovej zvery, rohy turovitých, kly diviakov, lebky šeliem, koze medveďa, rysa, vlka a mačky lesnej.

61. Aké sú bodové rozpätia u jednotlivých medailí trofeje daniela, muflóna a kamzíka ?
Zlate medaily sa na výstavách udeľujú jelením parohom od 210 bodov, daniela od 180, srnca od 130, rohom muflóna 205 a klom diviaka od 120 bodov. Kamzíka od 110.

62. V čom spočíva význam chytania živej zveri ?
Exportne účely, potreba veterinárnej prehliadky.

63. Popíšte organizáciu chytania zajačej zveri.
zajace sa chytajú do tzv nízkych zajačích sietí zložených z dvoch vonkajších redších tzv. zrkadlových sietí vysokých 1.2 m medzi ktorými je hustá jadrová sieť. Do týchto sietí možno zajace nadháňať z oboch strán. Potom ho chytač zo siete opatrne vyberie a umiestni do prepravnej debni. Pred exportom sa zajac podrobí veterinárnemu ošetreniu.

64. Popíšte techniku bodovania jelenej trofeje.
Hodnotenie jelenieho parožia podľa C.I.C.

Pri meraní parožia jeleňa sa určuje osem hlavných veličín a to sú :
– Dĺžka kmeňov – meriame dĺžku kmeňa oboch parohov meriame ju po vonkajšej strane kmeňa od pučnice k najdlhšej vetve a spravíme ich priemer . Potom dĺžku prenásobíme x 0,5 a tým vypočítame bodovú hodnotu . – Dĺžka očníc – meria sa po spodnej strany očnice od horného okraja ružice až po hrot. Urobí sa s nameraných hodnôt priemer , ktorý sa prenásobí koeficientom x 0,25 a tým vypočítame bodovú hodnotu. – Dĺžka strednej vetvy – meriame od stredu uhla , ktorý zviera kmeň a stredná vetva ktorá sa meria po spodnej strane . Urobí sa s nameraných hodnôt priemer, ktorý sa prenásobí koeficientom x 0,25 a tým vypočítame bodovú hodnotu . – Obvod ružníc – meria sa tesne priložením pásma po obvode s prepínaním rýh . Urobí sa s nameraných hodnôt priemer a potom sa prenásobí koeficient jedna . – Dolný obvod kmeňa – meria sa v najtenšom mieste medzi očnicou a strednou vetvou na oboch kmeňov . Sčítajú sa obvody a prenásobia sa koeficientom jedna . – Horný obvod kmeňov – meria sa v strede medzi strednou vetvou a korunou . Hodnoty sa sčítajú a prenásobia sa koeficientom jedna . – Počet vetiev – vetvy sa spočítajú a ich súčet sa prenásobí koeficientom jedna . – Hmotnosť – celková hmotnosť trofeje od ktorej sa odčíta zrážka za lebku . Váha sa potom prenásobí prepočtovým koeficientom dva . Ešte sa do úvahy berú prirážky za : rozpätie parožia , zafarbenie , perlovanie , hroty vetiev , nadočnice a koruny a kladné body zrážky za chyby.

Ocenenie parožia jeleňa na výstavách podľa C.I.C. :
– 1. miesto -Zlato- 210 a viac bodov – 2. miesto -Striebro – 190 – 209,99 bodov – 3. miesto –Bronz – 170-189,99 bodov

65. Popíšte techniku bodovania srnčej trofeje.
Hodnotenie parožkov srnca podľa C.I.C :

Hlavné veličiny pri meraní srnčích parožkov sú tieto veličiny :
– Objem parožkov – zisťuje sa vážením parožia ponoreného do vody . Prepočtový koeficient je 0,30 . – Hmotnosť trofeje – zisťuje sa odvážením trofeje a potom zrazenie z váhy za váhu lebky . Prepočtový koeficient je 0,10. – Dĺžka kmeňov – zisťuje sa od začiatku po koniec kmeňa oboch parožkov z ich dĺžok sa spravíme priemer a prepočítame ho prepočtovým koeficientom 0,5 . Pri bodovaní srnca sú prirážky za rozpätie parožkov , zafarbenie , perlovanie, ružice, hroty vetiev , vyspelosť vetiev , pravidelnosť súmernosť a tvar parožia . Zrážky sú za vetvy a za nepravidelnosť ,pórovitosť hmoty parožia a za nežiaduci tvar vetiev .

Ocenenie parožkov srnca na výstavách podľa C.I.C.:
– 1. miesto –Zlato -130 a viac bodov – 2. miesto –Striebro- 115- 129,99 bodov – 3. miesto –Bronz – 105 – 114,99 bodov

66. Popíšte techniku bodovania diviačích klov.
Bodovanie klov diviaka : Pri bodovaní klov diviaka sa určujú tieto veličiny :
– Dĺžka dolných klov – Z odmeraných dĺžok klov spravíme priemer a prenásobíme koeficientom jedna . – Šírka dolných klov – Z odmeraných šírok spravíme priemer a prenásobíme koeficientom tri . – Obvod horných klov – Nameraný obvod klov spočítame a prenásobíme koeficientom jedna . Ešte sa pridávajú prirážky za dolné a horné kly a odpočítavajú zrážky za chyby klov .

Ocenenie klov diviaka na výstavách podľa C.I.C.
1. miesto –Zlato- 120 a viac bodov
2. miesto –Striebro-115- 119,99 bodov
3. miesto –Bronz-110-114,99 bodov

67. Popíšte techniku bodovania a danielích lopát.
Bodovanie parožia daniela : Podobne bodovaniu jelenieho parožia len s dvomi odlišnými veličinami a to so šírkou lopaty – obvod v najširšom mieste delené dva a dĺžka lopatky .
Ocenenie parožia daniela na výstavách podľa C.I.C.
1. miesto –Zlato – 182 a viac bodov
2. miesto –Striebro – 170- 179,99 bodov
3. miesto –Bronz – 160-169,99 bodov

68. Popíšte techniku bodovania lebky vlka a jazveca.
Meria sa posuvným meradlom s prednosťou na 1mm.
1. Dĺžka lebky: meria sa medzi dvoma kolmicami k pozdĺžnej osi lebky, medzi krajom predných zubov a zadným výbežkom lebky, bez dolnej čeľuste a bez ohľadu na prípadné znetvoreniny.
2. Šírka lebky: meria sa kolmo k pozdĺžnej osi lebky na najširšom mieste lebky (medzi jarmovými oblúkmi)

1.cena sa dáva u vlka od 41bodov a viac
u jazveca od 17 bodov a viac

69. Aké zariadenia môžeme použiť pri chytaní jarabíc a bažantov ?
– nízke siete, používali sa v minulosti – prikryvníky, je to asi 10-20 metrov dlhá a 10-15 m široká sieť ktorú niesla dvojica na tyči, vlečúc jej zadnú časť po zemi a potom ňou kŕdeľ jarabíc v poraste prikryla. – rukávniky, kužeľovitá na konci lievikovito do tzv blúdnika zúžená sieť s uzatváracím zariadením, ktorý jarabice síce do blúdnika pustí, ale východ z neho im už neumožní. – sklonce – vysoké siete – VĹČIKY NA ZIMNÉ KOMOROVANIE- zabezpečuje aby jarabice v bezpečí prečkali zimu a následne sa vypustia v čase jarného párikovania – RÁM POD BAŽANTÍM NÁSYPCOM- vzadu sa rám opiera o pôdu a z predu pod zvýšenou časťou násypca je zdvihnutý a podopretý tyčou od ktorej vedie povrázok do neďalekej búdy, kde je skrytý chytač.  

70. Aké zariadenia môžeme použiť pri chytaní dravej zveri ?
Jastraby možno chytať do tzv. jastrabích košov alebo klietok, zložených z dvoch častí. V spodnej je živý holub ako návnada a veľká horná časť má zdvihnutú striešku. Keď jastrab vletí do klietky v snahe uloviť holuba, narazí do spúšťového zariadenia a strieška klietky zapadne.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Poľovníctvo – vypracované otázky z poľovníctva

Pridať nový komentár Celá diskusia (1) »


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu