Piatok, 29. augusta 2014, meninyNikola, zajtra Ružena
Dnes prezretých 1130 študentských prácOnline: 377 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

Kurz-Euro.sk - Kurzy mien Praktické!

Cestuješ v blízkom čase do zahraničia? Aktuálne kurzy mien s praktickou kurzovou kalkulačkou nájdeš na Kurz-Euro.sk.

:: Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Poľovníctvo - Poľovnícka osveta

Autor: Chlapec studak (24)
Hodnotenie: 5.5
Dátum: 05.02.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 7702 slov
Počet zobrazení: 5125
Tlačení: 220
Uložení: 288
Poľovnícka osveta

1. Historický vývoj poľovníctva na Slovensku.
Lov je starý ako samo ľudstvo. Kedysi v praveku bol lov jediným spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne panovníkov a majetnejších vrstiev a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Prvý pokus o centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v dekréte Ladislava I. - Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom. Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15.storočí. Zákonný článok XX z r. 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku. Vlastníci s výmerou min. 200 jutár mali právo na tomto území poľovať. Vlastníci nad 50 jutár sa spájali do spolkov. Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí. Napr.: Cserhát Košice 1834, Modra 1850, Jagdverein Kežmarok 1880, D. Kubín 1881, ďalej Dobšiná, Krupina... 10.decembra 1920 zakladá MUDr. Jan Červíček Lovecký ochranný spolok na Slovensku. Prvé miestne LOS (organizácie) vznikli v Trnave, Martine, Šahách, Žiline, Bratislave, Košiciach, Galante... V Prahe vzniká r.1923 československá myslivecká jednota. V septembri r.1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883. V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota. Roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe. Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota. Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968  a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR.
Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, poľovníctvo a ich funkcie. Poľovník dnešných čias nie je iba lovcom, ale zákonite sa stáva aktívnym činiteľom ochrany prírody.

2. Vysvetlite pojem "poľovnícka reč" a "poľovnícke názvoslovie", kedy a kde ich používame.
Poľovnícka reč - je to reč, ktorú používajú poľovníci medzi sebou. Vznikla veľmi dávno - medzi poľovníkmi, ktorí sa pokladali za určitú kastu a i svojou rečou sa chceli odlišovať od ostatného obyvateľstva. Okrem odborných poľovníckych výrazov (termínov) zahŕňa v sebe i slangové výrazy prevzaté z ľudovej reči alebo z iných jazykov (nemčina, maďarčina, čeština). Na poľovnícku reč nadväzuje i "poľovnícka latina' - veselé často zveličené i vymyslené poľovnícke zážitky. Poľovnícka reč je súčasťou poľovníckych zvykov a obyčají. Poľovnícke názvoslovie vzniklo zdo­konaľovaním správnej poľovníckej terminológie. Knižne vyšlo roku 1985. V snahe zachovať čistotu slovenského jazyka i v poľovníctve je správne používať poľovnícke názvoslovie už v teoretickej príprave adeptov poľovníctva v rámci prednášok, besied, v odbornej literatúre, v časopisoch, v masovokomunikačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach, ap. Poľovníckou rečou sa ešte hovorí na poľovačkách, pri práci v revíri, ap. Niektoré príklady na nesprávne a správne pomenovanie: čakaná - postriežka, čierna zver - diviačia zver, zbrane - kly, ap.

3.
Význam poľovníctva v rámci SR a v medzinárodnom kontexte.
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Plní teda hlavne funkcie ochranárske a ekologické, ďalej kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Ekologické a ochranárske aspekty musia mat i v našom poľovníctve prioritu pred individuálnymi, alebo skupinovými loveckými a vlastníckymi záujmami. Poľovníctvo sa nesmie rozvíjať v rozpore s celospoločenskými záujmami so zreteľom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Naše organizované poľovníctvo má vo svete uznávané postavenie. Má teda význam i pri úspešnej prezentácii Slovenska v medzinárodnom merítku. Významné je poslanie poľovníctva v našej kultúre - je zdrojom inšpirácie výtvarníkov, hudobníkov i ľudových umelcov. Nezanedbateľný je hospodársky prínos - produkcia diviny, komerčný význam z poľovného turizmu, nepriamy hospodársky význam má i v ničení buriny i živočíšnych škodcov. Hlavný význam spočíva v spolutvorbe a ochrane životného prostredia. Podľa novely zákona o poľovníctve je toto súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR.

4.
Poľovnícke zvyky a obyčaje.
1. Poľovník si má vždy a všade počínať disciplinovane, musí dbať na svoju poľovnícku česť, musí byť spoločenský, kamarátsky a vždy ochotný pomáhať.
2. Poľovník má dokonale poznať zver a jej život, má sa o ňu všestranne starať, chrániť ju, šetrne s ňou zaobchádzať a správnym spôsobom ju loviť.
3. Poľovník musí prísne dodržiavať ustanovenia zákona o poľovníctve a vykonávacie predpisy k nemu.

5.
Vysvetlite obsah pojmu "životné prostredie".
 Životné prostredie je súhrnom všetkých prírodných i umelých zložiek prostredia, ktoré nás obklopujú. Medzi prírodné zložky patrí zem, voda, vzduch, rastlinstvo, živočíšstvo, umelé zložky tvoria mestá, obce, dopravné siete - všetko to, čo vytvoril človek Zvláštnou zložkou životného prostredia je zložka sociálna - ide o vzťahy, ktoré sa utvárajú medzi ľudskými (životné prostredie človeka) i živočíšnymi spoločenstvami (životné prostredie poľovnej zveri). V životnom prostredí poľovnej zveri zohrávajú dôležitú úlohu antropogénne vplyvy - t.j. vplyvy človeka, medzi ktoré patrí i poľovníctvo. Každý živočíšny jedinec sa vyvíja v určitom prostredí. Prostredie pôsobí na rozvinutie, alebo potláčanie vlôh jedinca. Faktory prostredia (napr. teplota, svetlo, vlhkosť) sa menia a organizmus sa týmto zmenám prispôsobuje. Spoločenstvo organizmov spolu s abiotickým prostredím vytvára ekosystém. V rôznych ekosystémoch sú rôzne abiotické podmienky (určité množstvo vody, svetla, tepla). Tieto sa menia - ich súhrn vytvára určité klimatické a pôdne podmienky. Biotické podmienky tvoria živé organizmy a vzťahy medzi nimi. Zelené rastliny sú producenti, niektoré živočíchy sú konzumenti a niektoré živočíchy a mikroorganizmy sú rozkladače - reducenti. Organizmy sú spojené na základe potrebných vzťahov do potravných reťazcov. V prírode všetko spolu súvisí a narušenie týchto vzťahov, resp. ich jednotlivých zložiek môže viesť k negatívnym javom. Preto každý zásah do prírody musí byť odborný a citlivý. Poľovníci si musia túto skutočnosť uvedomovať, pretože ich činnosť je zásahom do životného prostredia poľovnej zveri i nás ľudí.

6.
Poľovnícke povely, signály, fanfáry a ich význam.
Povely, signály a fanfáry sú pomôckou na udržovanie poriadku a správne vedenie poľovačiek. Poľovník by ich mal ovládať a poznať naspamäť. Lesničiar nosí lesnicu na primerane dlhom remienku na pravej strane prevesenú cez ľavé plece s nátrubkom smerom dopredu - aby ju mohol bez zvesovania priložiť k ústam. Pri otváraní veľkých poľovačiek sa používajú tiež lesné rohy B, ak na poľovačke nie sú lesničiari, môže poľovný hospodár použiť i trúbku - signálku, resp. malú lesničku, ktorá znie o oktávu vyššie. Známe sú Slávnostné fanfáry pre lesné rohy, F, pochod slovenských poľovníkov K horám a Poľovnícka rozlúčka, všetky zložil zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan - text k pochodu a rozlúčke napísal Dr. Pavel Poruban. Zložené boli k 50.výročiu organizovaného poľovníctva na Slovensku roku 1970 - vtedy vznikli (tí istí autori) i základné slovenské poľovnícke signály pre lesnice B (1 -10), 1 uvítanie, 2 začiatok činnosti, 3 honci do kruhu, 4 prestávka, 5 koniec prestávky, 6 koniec činnosti, 7 pozor, 8 výrad, 9 Lovu zdar!, 10 slávnostné lesnice.
Okrem praktického významu spĺňa lesničiarstvo i kultúrne poslanie - pôsobí na estetické cítenie poľovníka, napomáha prezentácii našej poľovníckej kultúry pred zahraničím, dotvára atmosféru významných poľovníckych podujatí - snemov, Dní Sv. Huberta, svätohubertovských omší, výstav, súťaží ap., čím prispieva i k úspešnej prezentácii poľovníctva pred nepoľovníckou verejnosťou.

7.
Zvyky a obyčaje pri uložení trofejovej zveri.
Etickou zásadou lovu trofejovej zveri(jeleň, daniel, muflón, srnec, diviak) je, že jej dáme šancu - nelovíme ju na ležisku, matku pri mláďati, nelovíme v noci (okrem diviačej zveri) Usilujeme sa zver uloviť prvým zásahom. Pri postrelení zver dohľadáme, resp. zabezpečíme včasné dohľadanie. Ďalšieho jedinca ulovíme až po dohľadaní zveri. Raticovú zver by mal vyvrhnúť sám strelec - pri vyvrhovaní si zver zaslúži úctu, strelcovi okrem trofeje patrí i tzv. poľovnícke právo: jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina s priobličkovým tukom. Vyvrhnutá zver sa má čo najskôr dopraviť na miesto určenia. Ulovenú zver s posledným hryzom v papuli ukladáme na dopravný prostriedok tak, aby jej hlava smeroval dozadu, aby sa "posledným pohľadom" mohla rozlúčiť so svojim domovom. Za správne ulovenie zveri sa strelcovi odovzdáva poľovnícky zálomok. Taktiež streleckým zálomkom a posledným hryzom prejavujeme úctu k ulovenej zveri. Strelecký zálomok sa odlomí (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti okolia miesta ulovenia zveri. Konárik sa položí na telo zveri ležiacej na pravom boku tak, aby odlomená časť smerovala u samčej zveri k hlave (zvýraznenie parožia), u samičej zveri naopak (zvýraznenie materstva)), Ak ide o prvú zver, ktorú poľovník ulovil, nasleduje pasovanie za lovca.

8.
Vzťah poľovníctva k ochrane prírody.
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov. Dnes je naša príroda poznačená ľudskou činnosťou do takej miery, že všetky zásahy do nej zo strany človeka treba veľmi zvažovať. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri. Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľno­hospodárstva i lesného hospodárstva. Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranár­ska a ekologická musia byt uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými. Pri SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá dbá na zosúľaďovanie požiadaviek poľovníctva s celospoločenskou potrebou ochrany prírody. Orgány SPZ, Ministerstva pôdohospodárstva úzko spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri vypracúvaní dlho­dobých koncepcií, plánov, legislatívy, ap.

9.
Akú odbornú poľovnícku literatúru a jej autorov poznáte.
Vysoká úroveň nášho organizovaného poľovníctva našla svoj odraz i v odbornej poľovníckej literatúre. SPZ je spolu vydavateľom Poľovníckeho zborníka Fólia Venatoria, v ktorom sú publik­ované predovšetkým vedecké práce z oblasti poľovníckeho výskumu. V roku 1993 vyšlo už 23.číslo. Známe a odborne dobre pripravené sú učebnice poľovníctva. Medzi najlepšie reprezen­tačné publikácie z našej odbornej poľovníckej literatúry možno zaradiť Naše poľovníctvo 1935 od autorov Čech, Vodička Záborský, Naše poľovníctvo 1984 od autorov Molnára a Terena, Základy poľovníctva - Bancík a kolektív, Základy poľovníctva - Bakoš a kolektív, Lov a zver vo výtvarnom prejave - Molnár, Rusina, Terén, Poľovnícky náučný slovník- Hell a kol. Doc. Ing. Pavol Hell, CSc. patrí k najúspešnejším a najviac erudovaným autorom našej odbornej poľovníckej literatúry. Okrem slovníka bol vedúcim autorského kolektívu publikácie Poľovníctvo v krajinách RVHP, autorom monografií Srnčia zver a Diviačia zver, Poľovnícke zariadenia, ap. Medzi dobré monografie možno označiť ďalej Jeleniu zver od Bališa a. Kamzičiu zver od Blahouta. I Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum v Antole vydávalo zborník prác taktiež z oblasti poľovníctva. Z úspešných autorov a trofejach a ich hodnotení patrí medzi najlepších Vojtech Richter (Zlaté trofeje ČSSR ap.) Mnohé odborné publikácie vznikli ako výsledok poľovníckeho výskumu pracovníkov Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, VÚŽV Nitra, VŠP Nitra, Lesníckej fakulty TU Zvolen, Fakulty veterinárneho lekárstva Košice, ap. Odborné články sú publikované i na stránkach časopisu Poľovníctvo a rybárstvo. Naši poľovníci by mali vo vlastnom záujme študovať odbornú poľovnícku literatúru - poznatky z nej umne uvedené do praxe môžu napomôcť rozvoju nášho poľovníctva.

10.
Práca s mládežou v SPZ.
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Všetkým členom SPZ musí záležať na tom, aby sa novými členmi SPZ stali mladí ľudia, ktorým skutočne záleží na ochrane našej poľovnej zveri i na ochrane životného prostredia. Kladný vzťah k prírode, lásku a úctu k nej treba podchytiť už u detí. SPZ preto pracuje s mládežou v Krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ktoré organizujú a vedú PZ. Práca s mládežou má pre SPZ veľký význam. Deti a mladí ľudia sú správne vedení svojimi staršími priateľmi poľovníkmi. S nimi sa učia starostlivosti o zver, pomáhajú pri prikrmovaní, pri brigádach, návštevami chovateľských prehliadok trofejí, poľovníckych výstav, kultúrno-výchovných podujatí si osvojujú a preberajú dobré poľovnícke zvyky, obyčaje, dozvedajú sa o tradíciách. Všetky získané vedomosti môžu neskôr využiť ako poľovníci v praxi, resp. ako nepoľovníci pri chápaní potreby ochrany prírody a správnom názore na organizované poľovníctvo - obhajovaním jeho činnosti pred ostatnou nepoľovníckou verejnosťou. V neposlednom rade sa učia mladí priatelia poľovníctva dobrým vlastnostiam: skromnosť, disciplína, úcta ku kolektívu, čestnosť, ap.

11.
Poľovnícke zálomky a ich praktický význam.
Zálomky sa používajú na označenie rôznych miest a oznamov, alebo ako vetvička, ktorou sa ozdobuje klobúk poľovníka po ulovení trofejovej zveri, resp. pri slávnostiach, ďalej ako prejav poslednej úcty k ulovenej zveri, smútočné pri pohreboch ap. Zálomok sa odlamuje (nie odreže) z ihličnatého, resp. listnatého stromu z blízkosti miesta ulovenia zveri. Strelecký zálomok -vetvička, resp. časť sa vkladá ulovenej zveri raticovej medzi zuby, pernatej do zobáka ako posledný hryz, resp. zob, časť namočená v krvi zveri sa odovzdáva strelcovi na loveckom noži alebo klobúku so slovami: Lovu zdar! (obr. 3). Zálomok sa môže položiť i na ulovenú zver ležiacu na pravom boku - u samčej zveri odlomenou stranou smerom k hlave, u samičej naopak. Ďalej sa nosí i pri pohrebe poľovníka a ako posledná rozlúčka sa kladie na rakvu, resp. hádže do hrobu.
Účelové zálomky: stanovištný označuje miesto, kde stál strelec v čase strieľania na zver, nástrelový - kde stála zver v okamihu výstrelu, smerový - smer kadiaľ unikla zver po výstrele, stopový - začiatok stopovej dráhy, ďalšie: výstražný, čakací a oznamujúci opustenie stanoviš­ťa

12.
Medzinárodná poľovnícka organizácia CIC - jej poslanie a účasť SPZ v nej.
CIC - Conseil International de la Chasse et de la Conservation du Gibier - Medzinárodná rada pre lov a ochranu zveri, pôvodne len Medzinárodná poľovnícka rada. Vznikla v r.1930 (7.11.) v Paríži. ČSR patrila medzi zakladajúce štáty. Je to nevládna organizácia, ktorej cieľom je podporovať všeobecné záujmy poľovníctva v súlade s ochranou prírody. Zastupuje poľovníctvo v medzinárodných organizáciách. Ročne sa schádza valná zhromaždenie, predsedníctvo sa volí na 3 roky. Výkonným orgánom je správna rada - skladá sa z vedúcich štátnych delegácií a bývalých predsedov rady. členovia sú povinní dodržiava! stanovy a rokovací poriadok. V CIC pracujú odborníci z viac ako 80 štátov sveta. Pracujú v odborných komisiách pre: veľkú zver prearktickej oblasti, pre malú zver, pre tropickú zver, pre sťahovavé vtáky, pre životné prostredie, pre fotografovanie, pre poľovníctvo v umení, históriu a poľovnícke múzeá, pre výstavy a hod­notenie trofejí. Ďalej sú to tri pracovné skupiny: prs parforzné lovy, sokoliarstvo a dravce a poľovné psy. Komisia pre výstavy a hodnotenie trofejí vypracovala v r.1937 metódu CIC pre hodnotenie trofejí všetkých druhov poľovnej zveri. Pozmenená v Madride 1952  a v Kodani 1955 platila až do roku 1981 - vtedy bola opäť pozmenená a platí dodnes. Československo po vojne znovu obnovilo činnosť v CÍC v r.1967. Dnes vystupuje v CIC Slovensko samostatne a naši odborníci pracujú úspešne v komisiách CIC.

13.
FACE - Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie a postavenie SPZ v nej.
FACE – Federácia poľovníckych zväzov európskej únie bola založená v roku 1977 so sídlom v Bruseli. Združuje 23 poľovníckych organizácií, spolu viac ako 7 miliónov európskych poľovníkov.
SPZ je od roku 1996 plnoprávnym členom. Zástupca FACE je priamym poradcom tímu pracovníkov v rade Európy, ktorý vypracováva zákona na úseku tvorby a ochrany životného prostredia.

14.
Posledná pocta malej a veľkej ulovenej zveri.
Vzdanie poslednej pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva na výradisku ceremoniálom - slávnostným výradom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zoradenej zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Chrbtami smeruje zver k čelu výradiska. Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, resp. fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver na výrade nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp. posledným zobom -odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, resp. zobáka. Ďalší konárik sa položí na telo ulovenej zveri ležiacej na pravom boku tak, že odlomená strana smeruje u samčej zveri k hlave, u samičej naopak (zvýraznenie parožia a materstva).

15.
Aplikujte úlohy poľovníctva pri tvorbe životného prostredia a pri ochrane prírody.
Poľovníctvo je podľa novelizovaného zákona súhrnom činností zameraných na zachovanie, zveľadenie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR. Preto musí poľovníctvo plniť hlavne funkcie ekologické a ochranárske, až potom kultúrne, rekreačné, produkčné a komerčné. Poľovníctvo pomáha spoluutvárať životné prostredie hlavne cieľave­domými zásahmi do prírody: dodržiavaním zásad chovu a lovu zveri, stanovených spôsobov a dôb lovu a ochrany poľovnej zveri. Aby mohlo poľovníctvo racionálne spolu utvárať životné prostredie, musí sa rozvíjať v súlade s celospoločenskými záujmami koordinujúc svoju činnosť s poľnohospodárstvom, lesníctvom a orgánmi štátnej ochrany prírody. Jednotlivé PZ sa snažia dotvárať životné prostredie budovaním ekologicky funkčných plôšok pre zver (remízky, políčka, lúčky, ohryzové porasty...), členitých brehov vodných tokov, čo pomáha vzniku biologicky vy­vážených ekosystémov. Pre poľovníkov je dôležité dodržiavať dohodnuté zásady pre poľovné obhospodarovanie veľkoplošných chránených území (CHKO, NP...). SPZ sa musí snažiť spolu­pracovať pri tvorbe zákonov, dotýkajúcich sa zveri a jej životného prostredia, s príslušnými rezortmi. Pre poľovníka je dôležité poznať poľovnícke a ochranárske právne normy, zabezpečiť a vyžadovať ich dodržiavanie, poznať všetky druhy poľovnej zveri, ich spôsob života, dôležité stanovištia (hniezdiská, tokaniská, rujoviská), ap. Poľovníctvo musí i na úseku osvety viac propagovať ochranu prírody.

16.
Vznik a vývoj poľovníckej organizácie na Slovensku.
Už pred vznikom Loveckého ochranného spolku (1920) vznikajú na území Slovenska poľovnícke spolky napr.: Cserhát Košice 1834, Jagdverein Kežmarok 1880, Modra 1850, D. Kubín 1881, Dobšiná, Krupina atď. Lovecký ochranný spolok na Slovensku vzniká 10.decembra 1920 z iniciatívy MUDr. Jána Červíčka. Prvé miestne spolky LOSu vznikli v Trnave, Martine, Šahách, Žiline, Bratislave, Košiciach, Galante, atď. v r.1923 vzniká v Prahe československá myslivecká jednota a niektoré jej pobočky vznikajú i na Slovensku. Obe poľovnícke organizácie sa skutočne zjednotili v r. 1934. V r. 1929 vzniká Československá kynologická únia. Po rozbití Československa v r. 1939 vzniká v Bratislave Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku a v Čechách Česká myslivecká jednota. Po vojne bol znovu založený v r. 1947. V r.1961 vzniká v Prahe českosloven­ský myslivecký svaz. Ten zanikol v r.1968 a podľa zákona o československej federácii sa vytvorili dva národné zväzy: Slovenský poľovnícky zväz a Český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes.

17. Akú poľovnícku beletriu a časopisy poznáte.

Zo starších autorov a prác: G. Zechenter Laskomerský: Lipovianska maša (1874) - napínavé príbehy z poľovačiek na medvede, Pavol Dobšinský: Divotvorný lovec, Andrej Sládkovič: Detvan, P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, J. G. Tajovský, Janko Jesenský, Elo Šándor, Jozef Horák, František Švantner...atď. Z novších autorov Rudo Móric: Z poľovníckej kapsy, Rozprávky z lesa, Milan Rajský: Človek nie je zviera, Vlčia krv, Právo divočiny, Na mieste činu -zostavovateľ Magazínu poľovník, Ján Ďuračinský: Vlkobijca, Ludo Zelienka: Poľovnícke smiechoty, Štefan Terén: Tatranská medvedica, Trofej neznámeho strelca, Laco Kuchta: Ryšavec, Lesnými zákutiami..., Závodský: Trofeje z Tatier, Malokarpatský pytliak. Veľa motívov poľovníctva nachádzame i v slovenských rozprávkach. Z poľovníckych časopisov treba spomenúť staré slovenské Lovec, Poľovnícky obzor, ďalej Vadász, Nimrod, Stráž myslivosti, dnes Poľovníc­tvo a rybárstvo, Myslivost, príp. Wild und Hund, Pirsch, Der Anblick ap.

18.
Hlavné zásady dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor).
Bonnská konvencia – dohovor o zachovaní voľne žijúcich migrujúcich zvierat, najmä vtáctva. Obsahuje prílohy, do ktorých sú jednotlivé druhy zaradené podľa stupňa ich ohrozenosti a ochrany, uvedené zakázané spôsoby lovu, ako aj dôvody, pre ktoré môže za určitých podmienok príslušný štát na základe žiadosti lov niektorého druhu povoliť.

19.
Poľovníctvo v umeleckom prejave.
Zver, príroda i činnosť lovca a poľovníka nachádzajú vekmi svoj odraz i v umení. Námety z poľovníctva a prírody si osvojili i umelci - amatéri, ktorí tvoria hlavne pre vlastné potešenie. Medzi ľudový umelecký prejav možno zaradiť maľovanie obrazov, vyrezávanie z dreva, parohoviny, výšivky, tvorba z prírodných materiálov - šišky, šúpolie, kôra ap. S motívmi zveri sa stretávame už v rámci starých kreslených dvojrozmerných, či vyrezávaných trojrozmerných betlehemov, v rámci nábytkových súprav v obydliach poľovníkov či lesníkov. Mnohí poľovníci a ľudoví umelci si vyrábajú z parožia a dreva lustre, vešiaky ap. S námetom poľovníctva sa stretávame i v ľudových piesňach, ktoré odrážajú často zvyky a obyčaje i dobu, v ktorej vznikali. Ľuba Pavlovičová -Baková zostavila v r.1973 spevníček Slovenské poľovnícke piesne. Napr.: Jeden mysliveček, Kačena dzivoká, Môj otec bov dobri jáger, atď. V r.1980 vydáva OPUS LP platňu Lovu zdar s piesňami o poľovníctve, ktoré nahrala dychová hudba Tatranka.

20.
Organizačná štruktúra SPZ.
Slovenský poľovnícky zväz je dobrovoľná spoločenská organizácia združujúca občanov SR, ktorí vykonávajú právo poľovníctva. Sídlom SPZ je Bratislava. Organizačnými jednotkami SPZ sú:
Ústredie SPZ Záujmové kluby SPZ Okresné organizácie SPZ
Základné organizácie SPZ - poľovnícke združenia Ústredie SPZ tvoria:
1.  Vrcholné orgány SPZ:
snem SPZ, rada SPZ, prezídium SPZ, dozorná rada SPZ
2.  Kancelária SPZ
Snem SPZ - najvyšší orgán SPZ, riadny snem sa zvoláva raz za 5 rokov, volí na 5 rokov menovite prezidenta, tajomníka a predsedu dozornej rady, ďalej volí členov prezídia a členov dozornej rady, potvrdzuje za členov rady delegátov OkO zvolených do zboru zástupcov a predsedu kynologickej rady SPZ, ktorého potvrdzuje i do funkcie člena prezídia SPZ, určuje zásady činnosti SPZ v ďalšom období, určuje výšku členského, schvaľuje výsledky hospodárenia SPZ, rozhoduje o zmene stanov.
Rada SPZ - tvorí ju zbor zástupcov zvolených okresnými snemami SPZ (za každú OkO jeden zástupca), predseda kynologickej rady a členovia prezídia SPZ, ktorí nie sú členmi zboru zástupcov, je najvyšším orgánom zväzu medzi snemami, riadi činnosť zväzu, spravuje majetok ústredia, zriaďuje stále alebo dočasné odborné komisie, schvaľuje výsledky hospodárenia ústredia a rozpočet na nasledujúci rok, schvaľuje znak SPZ, udeľuje vyznamenania a čestné uznania, v odvolacom konaní rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prezídia SPZ o uložení trestov.
Prezídium SPZ - medzi zasadnutiami rady sa stará o všetky záležitosti SPZ, pôsobí ako prvostupňový kárny orgán, udeľuje čestné členstvo SPZ,
Dozorná rada SPZ - sleduje dodržiavanie všeobecne záväzných a zväzových predpisov, kontroluje plnenie uznesení, vybavovanie sťažností, pripomienok a podnetov, preveruje finančné hospodárenie, metodicky riadi dozorné rady organizačných jednotiek SPZ, za svoju činnosť zodpovedá snemu.
Kancelária SPZ je odborný a výkonný útvar, ktorý zabezpečuje zasadnutia a akcie vrcholných orgánov SPZ, realizuje prijaté uznesenia, spravuje majetok ústredia, poistenie členov zväzu, kanceláriu vedie tajomník, ktorý sa za svoju činnosť zodpovedá prezídiu a rade SPZ.
Záujmové kluby - prijíma rada a eviduje kancelária SPZ, kynologické kluby riadi a usmerňuje kynologická rada SPZ.
Okresné organizácie SPZ - tvoria PZ v obvode ich pôsobnosti.
Orgány OkO - okresný snem, okresná rada, predstavenstvo OkO, dozorná rada OkO.
Okresný snem SPZ - zhromaždenie delegátov PZ, volí na 5 rokov predstavenstvo OkO, dozornú radu OkO, delegátov na snem SPZ, schvaľuje plán činnosti OkO, rozhoduje o výške účelových príspevkov a ďalších závažných záležitostí OkO.
Okresná rada SPZ -je najvyšším orgánom OkO medzi zasadnutiami okresných snemov, tvorí ju zbor zástupcov zvolených priamo PZ, zriaďuje pre svoju činnosť odborné komisie, rozhoduje medzi snemami vo všetkých záležitostiach OkO, rozhoduje o odvolaniach fyzických osôb proti rozhodnutiu o neprijatí do SPZ.
Predstavenstvo OkO SPZ - v období medzi zasadnutiami rady OkO obstaráva všetky záležitosti OkO, spravuje jej majetok, zabezpečuje plnenie uznesení, prijíma členov, organizuje skúšky z poľovníctva, ako odvolací orgán rozhoduje s konečnou platnosťou o odvolaní proti rozhodnutiu o vylúčení z PZ.
Dozorná rada OkO SPZ - sleduje dodržiavanie všeobecne platných a zväzových predpisov, preveruje finančné hospodárenie, poskytuje metodickú pomoc, kárny senát môže uložiť tresty: vážne varovanie, peňažná pokuta do 1000 Sk, odvolanie z funkcie v SPZ, dočasné vylúčenie zo SPZ (1-10 rokov), trvalé vylúčenie zo SPZ.
Poľovnícke združenie - základná organizácia SPZ
Orgány PZ - členská schôdza, výbor PZ, dozorná rada (kontrolór)
Členská schôdza PZ - rozhoduje o všetkých záležitostiach života PZ, volí na 5 ročné obdobie výbor a dozornú radu (kontrolóra), prijíma a vylučuje členov, volí delegátov na okresný snem.
Výročná členská schôdza schvaľuje správu výboru o činnosti, správu dozornej rady, rozhoduje o použití výnosu hospodárenia, schvaľuje plán poľovníckeho hospodárenia a lovu a finančný rozpočet, výšku členských podielov.
Výbor PZ - je výkonným orgánom PZ, skladá sa z predsedu, tajomníka, poľovníckeho hospodára a ďalších 2 až 8 členov.
Dozorná rada (kontrolór) - je kontrolný orgán PZ nezávislý na výbore, zodpovedá či. schôdzi. Dozornú radu volí členská schôdza PZ.

21.
Popíšte ceremoniál "pasovanie na lovca" a "pasovanie na poľovníka".
Pasovanie za poľovníka pravdepodobne pochádza z obradu, aký sa používal pri pasovaní za rytiera. Začiatkom 19.storočia pozval majster poľovník vyučených mládencov po skúške z poľovníctva (neskôr i lesníctva) do lesovne, kde prebehol slávnostný obrad za prítomnosti ostatných poľovníkov. Majster predstavil žiaka, precital jeho vysvedčenie, v jeho mene požiadal o prijatie do radov poľovníkov. Potom zľahka udrel vyučeného na ľavé líce. Ten si kľakol na pravé koleno a majster sa plochou ostria loveckého tesáka trikrát mierne dotkol jeho ramena so slovami: Prepúšťam ta z učenia a zaraďujem ťa medzi slobodných poľovníkov v mene nášho patróna Sv. Huberta (Eustacha), v mene našej vrchnosti a v mene starodávneho práva. Prítomný najvyšší hodnostár mu potom pripol vľavo na opasok tesák, cez rameno zavesil lesnicu a odovzdal výučný list. I dnes sa vykonáva pasovanie za poľovníka spojené s odovzdaním pasovacieho listu.
Pasovanie za lovca sa koná vtedy, keď nový poľovník prvýkrát uloví zver. Tak sa pasuje za lovca jeleňov, srncov, diviakov alebo dravej či malej zveri. Pasujúci vyzve strelca, aby pristúpil k ulovenej zveri a pýta sa: Pýtam sa ... je to tvoj prvý jeleň, ktorého si dnes ulovil? - Áno - odpovie strelec, kľakne si na pravé koleno vedľa ulovenej zveri. Pušku drží v pravej ruke s pätkou opretou na zem a ľavú ruku položí na trofej, resp. hlavu zveri. Pasujúci čepeľou poľovníckeho tesáka (dýky) sa zľahka dotkne jeho ľavého ramena a povie: Vážený. . týmto úderom vás (ťa) v mene Sv. Huberta slávnostne pasujem za lovca jeleňov. Ceremoniál má viacero obmien.
Iný spôsob pasovania za lovca - lovec prinesie ulovenú zver. Lovec a pasujúci majú klobúky na hlavách, ostatní s obnaženými hlavami utvoria polkruh. Obrad je podobný ako vyššie uvedený. Pri pokľaknutí sa zahrá signál - Lovu zdar a počas celého ceremoniálu signál - slávnostné lesnice. Pasujúci sa tri krát dotkne tesákom ľavého ramena lovca a hovorí: Vážený ...týmto úderom ťa v mene Sv. Huberta pasujem za lovca jeleňov s tým, že najprv musíš zver chovať, chrániť, a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. Druhým úderom ti blahoželám k uloveniu tvojho
prvého jeleňa. Tretím úderom ti pripomínam, aby si za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti: Lovu zdar! Súčasťou pasovania je odovzdanie pasovacieho listu.

22.
Ktoré chránené územia, oblasti a poľovnícke rezervácie poznáte.

23.
"Poľovnícka latina" a kde je vhodné ju použiť.
Poľovná latina - Ide o veselé, čiastočne vymyslené, resp. zveličené poľovnícke príhody a zážitky, ktoré sa určitým žargónom rozprávajú pri poľovníckych posedeniach, ale aj medzi nepoľovníkmi.

24.
V čom vidíte kultúrnu hodnotu poľovníctva.
Kultúrna hodnota poľovníctva zahŕňa poľovnícke zvyky, obyčaje a tradície, poľovnícke motívy vo výtvarnom prejave, v hudbe, v literatúre, celkový prístup poľovníkov k výkonu práva poľovníc­tva, ich vzťah k zveri a prírode. Poľovníctvo ako ľudská činnosť i poľovná zver a príroda sú od nepamäti zdrojmi inšpirácie umelcov - výtvarníkov, spisovateľov, básnikov, hudobníkov. Kultúrna hodnota poľovníctva sa utvárala vekmi, patrí k nej pripomínanie si legiend o svätcoch (Eustach, Hubert, Egídius), príbehov z mytológie, a p. Rozvíjať kultúrnu hodnotu poľovníctva pomáhajú poľovnícke spoločenské udalosti - poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta, poľovnícke plesy, zábavy, výstavy, slávnostné ceremoniály pri nástupe na poľovačky, slávnostné výrady, žiaľ i pohreby poľovníkov. Poľovnícke múzeá, galérie, poľovnícke hrady, zámky, zámočky, kaštiele i kurie sú svedkami tradícií našej poľovníckej kultúry. Zachovávanie poľovníckych zvykov ako používanie zálomkov, povelov, signálov, pasovanie za lovcov, poľovníkov, posledný pohon, poľovnícka reč, latina, názvoslovie - to všetko prispieva ku kultúrnosti nášho poľovníctva. Máme poľovnícku kultúru, na ktorú môžeme byt právom hrdí. Je potrebné naďalej ju rozvíjať.

25.
Medzinárodné postavenie nášho poľovníctva.

26.
Aké poslanie majú výročné členské schôdze, snemy OkO, RgO a snem SPZ.
Výročné členské schôdze a snemy majú predovšetkým reálne a kriticky zhodnotiť činnosť za uplynulé obdobie a vytýčiť úlohy na ďalšie obdobie. Riadny snem SPZ i okresné snemy sa zvolávajú raz za 5 rokov. Mimoriadny snem zvoláva rada SPZ z vlastného podnetu, alebo ak o to požiada aspoň polovica okresných organizácií SPZ. Mimoriadny okresný snem zvoláva okresná rada z vlastnej iniciatívy, alebo ak o to požiada viac ako polovica PZ, alebo ak o to požiada nadriadený orgán SPZ. Okresný snem schvaľuje nomináciu PZ do zboru zástupcov, volí okresnú radu SPZ a delegátov na snem SPZ. Na dobu 5 rokov volí predstavenstvo a dozornú radu okresnej organizácie, rozhoduje o výške účelových príspevkov a ďalších závažných záležitostiach Oko SPZ.
Snem SPZ volí členov prezídia a dozornej rady SPZ, menovite do funkcie prezidenta, tajomníka a predsedu Dozornej rady SPZ, potvrdzuje za členov rady SPZ delegátov OkO SPZ, určuje zásady činnosti SPZ na nasledovné obdobie, rozhoduje o zmene stanov ap.
Výročná členská schôdza sa zvoláva ročne - spravidla do konca februára. Zvoláva ju výbor PZ podľa plánu schváleného členskou schôdzou. Členská schôdza sa schádza podľa potreby najmenej 2x ročne. Výročná členská schôdza schvaľuje správu výboru o činnosti PZ a výsledkoch hospodárenia za uplynulý rok i správu dozornej rady, rozhoduje o použití výnosu hospodárenia, alebo úhrade straty za uplynulý rok, schvaľuje plán činnosti a lovu i finančný rozpočet na bežný rok, schvaľuje výšku členských podielov a riadnych, prípadne mimoriadnych členských príspevkov. Bližšie o VČS a snemoch pojednávajú Stanovy SPZ.

27.
Vyznamenania v SPZ.
Vyznamenania SPZ sa udeľujú členom SPZ, verejným činiteľom i spoločenským organizáciám, ktoré sa svojou prácou zaslúžili o rozvoj a zveľaďovanie poľovníctva na Slovensku. Vyzna­menanie sa udeľujú pri životných jubileách, významných výročiach i pri poľovníckych podujatiach.
V rámci SPZ poznáme vyznamenania: Za zásluhy o poľovníctvo I., II., III. stupňa, Zlatý kamzík a medaila Sv. Huberta.
Vyznamenanie Za zásluhy o poľovníctvo III. stupňa - bronzová medaila a diplom sa udeľuje členom, ktorí v SPZ aktívne pracovali min. 10 rokov, II. stupňa - min. 15 rokov a I. stupňa - min. 20 rokov. Predstavenstvo OR SPZ môže udeliť vyznamenanie lll. stupňa, Rada SPZ udeľuje vyzna­menania Za zásluhy o poľovníctvo všetkých troch stupňov. Zlatý kamzík sa udeľuje za mimoriadne zásluhy o rozvoj poľovníctva, za významnú vedeckú a umeleckú prácu obohacujúcu poľovníctvo, za medzinárodnú spoluprácu a reprezentáciu nášho poľovníctva. Udeľuje ho prezídium SPZ na návrh sekretariátu, odborných komisií Rady SPZ a OR SPZ. Medailu Sv. Huberta udeľuje prezídium tým osobám, alebo organizáciám, ktoré úspešne reprezentujú našu poľovnícku kultúru. Okrem spomínaných vyznamenaní oceňujú orgány SPZ tiež formou diplomu a cestným uznaním.

28.
Symboly SPZ.

29. Úlohy a poslanie osvetovej práce v SPZ.

Slovenský poľovnícky zväz aj keď nie je na Slovensku jedinou poľovníckou organizáciou má stále najpočetnejšiu členskú základňu, s počtom  členov okolo 55 000. SPZ má okrem iného bohaté medzinárodné aktivity. Od roku 1996 je SPZ plnoprávnym členom Federácie poľovníckych zväzov európskej únie – FACE , založenej roku 1977 so sídlom v Bruseli.  Zástupca FACE je priamo poradcom tímu pracovníkov v RADE EURÓPY , ktorý vypracováva zákony na úseku tvorby a ochrany životného prostredia a má status pozorovateľa na zasadnutiach riadiaceho  výboru pre ochranu životného prostredia, stáleho výboru Bernskej konvencie.
Ekologizácia poľovníctva a trvale udržateľné obhospodarovanie zveri, ako obnoviteľného prírodného zdroja a prírodného hospodárstva, sú základné princípy, ktorými sa musí poľovníctvo riadiť. Dokumenty medzinárodných organizácií CIC  / Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri/  FACE, IAF / medzinárodná  asociácia sokoliarstva a ochrany dravých vtákov/, ktorých členom je aj SPZ nás zaväzujú k ich plneniu. Záväzné sú pre nás aj dokumenty najvýznamnejších svetových ochranárskych organizácií akými sú IUCN  /medzinárodná únia na zachovanie prírody a prírodných zdrojov/, WWF /Svetový fond pre prírodu/, UNEP /Program spojených národov na zachovanie životného prostredia a iné medzinárodné ochranárske dohovory, najmä CITES, Bernská a Bonnská konvencia, ktoré Slovenská republika podpísala a ratifikovala.

30.
Význam spolupráce slovenských poľovníkov so zahraničnými poľovníkmi.

31.
Hlavné zásady dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor).
Bernská konvencia – dohovor o zachovaní európskych voľne žijúcich rastlín a živočíchov a ich životného prostredia (od nej sa odvíja aj projekt Natura). Má prílohy, do ktorých sú zaradené aj druhy zveri podľa stupňa ich ohrozenia a ochrany. Z obmedzení lovu týchto chránených druhov, ktoré nie sú kriticky ohrozené a ich lov sa môže povoliť, sa odporúča v prvom rade operatívna zmena dĺžky času ich lovu podľa toho, ako sa mení početnosť príslušného druhu. Okrem toho sa uvádzajú aj zakázané spôsoby lovu, ktoré sú signatárske štáty povinné implementovať do svojej národnej poľovníckej legislatívy. 

32.
Formy a metódy propagácie poľovníctva počas Mesiaca poľovníctva a ochrany prírody.

33.
História a mytológia lovu v rôznych legendách.
Keďže je lov starý ako samo ľudstvo, nachádza odraz v mytológii a náboženstvách všetkých čias a kultúr. Lov veľmi úzko súvisel so životom ľudí vo všetkých spoločenských formáciách. Prvými boli kultové obrady pravekých lovcov - kultový ceremoniál mali na starosti šamani a čarodejníci. O tomto období vypovedajú mnohé archeologické nálezy, z ktorých najpresvedčive­jšie sú jaskynné nástenné maľby zveri i loveckých scén. Prechodom na poľnohospodárstvo prestáva byť lov jediným spôsobom obživy. Mnoho tisícročí p. n. I. vznikajú mocné ríše Egypt, Asýria, Babylon. Maloázijské národy patrili medzi bojovných lovcov. U Egypťanov bol hlavným bohom Ra. Bohyňou lovu a neskrotnej lásky bola ISIS. Zakladateľom Babylonu bol NIMRUD, ktorého uctievali ako boha lovu. Bohyňou lovu a ženskej krásy bola IŠTAR. Asýrsko-babylonský pôvod mala bohyňa plodnosti a prírody ASTARTÉ. Helénska kultúra (800-300 rokov p.nl), z ktorej pramenil rímska kultúra bola už založená na reálnejších základoch. Bohovia žili na Olympe a mnohí na Zemi. Bohyňou lovu zveri bola predstaviteľka ženskej krásy - ARTEMIS - dcéra boha Dia . Ďalšími bohyňami lovu boli: u Chetitov RUTAMIŠ, u Lýdov ARITMA, u Trakov Bentis ap. Artemis - Artemidu nazývali v rímskej mytológii Dianou. Svedectvom o týchto časoch sú mnohé umeleckohistorické predmety, na ktorých sú výtvarne stvárnené príbehy bohov. Sťahovaním národov do Karpatskej kotliny i rímskych provincií prenikajú Kelti, Markomani, Kvádi a Germáni -i tieto kmene mali vyspelú loveckú kultúru. Bohom lovu u Keltov bol jeleňohlavý Cernunnose,« Germánov jednooký Wodan. U Slovanov napr. Poliaci uctievali Dzievanu - dcéru Perúna - boha bleskov a Lady - bohyne lásky. My sme ju prevzali ako Devu, alebo Devanu. Z antických božstiev Olympu kresťanstvo preberá len najvýznamnejšie - personifikuje ich vo forme svätých. Legenda o Sv. Eustachovi (2.storočie) je obdobná so Sv. Hubertom (670-728). Nenásytný lovec uvidel! na poľovačke jeleňa, ktorý mal medzi parožím kríž s ukrižovaným. Tento zážitok na neho tak zapôsobili, že zver prestal loviť, začal ju chrániť a prijal kresťanstvo. Sv. Egídius (640-725) bol zas pustovník žijúci v jaskyni spoločne s jelenicou. Pri jej prenasledovaní lovci zasiahli miesto nej šípom Egídia. Sv. Egídius sa stal i patrónom najstaršieho kresťanského kláštora na území Slovenska v Hronskom Beňadiku. V našich krajinách sa najčastejšie spomína ako patrón poľovníkov Sv. Hubert. Vo Francúzsku bol roku 1416 založený i prvý rytiersky rád Sv. Huberta. Dnes si u nás pripomíname odkaz legendy Sv. Huberta každoročne na svätohubertovskej omši počas Dní Sv. Huberta v Antole, no tiež i na iných miestach.

34.
Prečo si pripomíname jún ako Mesiac poľovníctva a ochrany prírody.
Jún je obdobím, kedy naša príroda potrebuje zvýšenú starostlivosť a ochranu. Jún je ešte mesiacom mláďat a príroda v tomto období potrebuje čo najviac kľudu, čo najmenej rušivých zásahov zo strany človeka, človek však práve v tomto období rád chodí do prebúdzajúcej sa prírody - dni sú teplejšie a ľudí to láka. V tomto období vládne v prírode zvýšený turistický ruch. Je potrebné aby si ľudia vstupujúci do prírody uvedomili ako sa majú správať. Dôležité je aby si to uvedomili všetky vrstvy obyvateľstva počnúc mládežou. Jún je ďalej obdobím poľnohospodár­skych poľných prác - mechanizmy zberajú krmoviny, robia sa postreky proti škodcom - to všetko negatívne pôsobí na zver. I poľnohospodári a pracovníci v lesníctve by si mali uvedomovať význam našej zveri v prírode. Vhodné je v tomto období pôsobiť na pracovníkov poľnohospodárstva formou besied, prednášok, či aspoň voľných diskusií. Dôležitá je tu spolupráca členov PZ s členmi poľnohospodárskych družstiev. Na propagáciu Mesiaca poľovníctva a ochrany prírody vyžívame plagáty, nástenky, relácie v miestnych rozhlasoch, v rozhlase a televízii, tlač regionálnu i celoslovenskú, besedy, prednášky, filmové predstavenia, prácu v krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ap. Treba však spomenúť, že nestačí chrániť našu prírodu len jeden mesiac v roku, ochrana musí byt stála.

35.
Popíšte priebeh posledného kola.
Posledný pohon (kruh, kolo) je spoločenské posedenie poľovníkov a účastníkov poľovačky po jej ukončení. Uskutočňuje sa v primeranej spoločenskej miestnosti (nie prístupnej verejnosti - ak sa koná v pohostinstve, mala by byť tiež vo zvláštnej miestnosti). Tá býva často za týmto účelom vhodne vyzdobená. Vedúci poľovačky privíta hostí a účastníkov poľovačky, podrobne zhodnotí priebeh a výsledky poľovačky - úlovky zveri podľa druhu, úspešnosť strelcov, atď. Svoju reč ukončí slávnostným prípitkom slovami "Poľovníctvu zdar!". Všetci prítomní vstanú, odpovedajú "Zdar!" a s pohárom v ľavej ruke si pripijú na dosiahnuté poľovnícke úspechy. Po primeranom spoločen­skom občerstvení (podáva sa i divina) - si zopakujú účastníci zážitky z poľovačky, vhodne si zažartujú a spoločensky sa pobavia. Tu prichádza ku slovu i "poľovnícka latina" - zveličené a často vymyslené poľovnícke zážitky interpretované poľovníckou rečou. Na "poľovníckom súde* sa počas posedenia žartovným spôsobom "súdia" účastníci poľovačky za priestupky proti poľovníckym obyčajom, ktorých sa dopustili počas poľovačky. Organizovanie posledných po­honov patrí ku tradíciám, pekným zvykom nášho poľovníctva a je potrebné ho v kultúrnej forme zachovávať.

36.
Aké škodlivé vplyvy prináša intenzifikácia poľnohospodárskej a lesnej výroby pre zver.

37.
Poľovnícke zvyky a obyčaje pri spoločnej poľovačka.
Pri spoločných poľovačkách treba dodržiavať správny priebeh poľovačky. Ten upravuje Poľovnícky poriadok SPZ a presne formulovaný domáci poriadok združenia. Pri spoločnej poľovačke na malú a diviačiu zver sa poľovníci i hostia dostavia načas, skontrolujú sa poľovné lístky a zbrane, upozorní sa na zákaz požívania alkoholu, vedúci poľovačky rozostaví poľovníkov, poľovníci sa správajú disciplinovane. Na nástupe stoja v čele funkcionári, oproti nim lesničiari. Signály lesničiarov, ich použitia je presne stanovené. Po ľavej strane od funkcionárov sú nastúpení strelci, oproti nim nosiči, psovodi a honci. Na zver sa nestrieľa zblízka, prednosť majú hostia, dodržiavajú sa zásady selektívneho odstrelu, ak strieľa na tú istú zver viac strelcov, platí pravidlo "prvá guľa, posledný brok'.
Na slávnostnom výrade sa zver ukladá na pravý bok v poradí jeleň, diviak, líška, pri poľovačke na rnalú zver v poradí líška, zajac, králik, bažant. Priestor výradu - zoradisko je lemovaný čečinou, vo všetkých štyroch rohoch sa zapália menšie vatry. Na čele stoja funkcionári, oproti ním lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a poľovnícky personál. Strelci nastupujú s nenabitými puškami na ľavom pleci, s ústiami smerom rovno hore. Zver sa na výrade nesmie prekračovať. Po fanfárach alebo signáloch lesnicou, ktoré účastníci vypočujú s obnaženou hlavou.

38.
Práva a povinnosti vyplývajúce pre poľovníka z členstva v SPZ, osobné vlastnosti poľovníka.
Práva a povinnosti členov SPZ sú vymedzené Stanovami SPZ. člen SPZ má právo zúčastňovať sa rokovania a rozhodovania na členských schôdzach PZ, voliť a byt volený do orgánov PZ, resp. vyšších orgánov SPZ, zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva a ostatnej činnosti PZ, podávať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom PZ, resp. vyšším orgánom SPZ.
Člen SPZ je povinný zaplatiť členský podiel a členské príspevky v čiastke a termíne stanovenom orgánmi PZ, podieľať sa na činnosti, správe a hospodárení s majetkom PZ, dodržiavať stanovy a ostatné interné predpisy PZ, plniť rozhodnutia orgánov PZ, nahradiť PZ škodu, za vznik ktorej zodpovedá.
Každý poľovník - člen SPZ má dbať aby sa dodržiavali a zachovávali poľovnícke zvyky a tradície, aby správne používal slovenské poľovnícke názvoslovie, musí mat zmysel pre disciplínu, byť čestný spoločenských, dbať o upevnenie kolektívu. Musí poznať svoj revír, poľovnú zver, spôsob jej života, musí sa usilovať hlavne o jej ochranu. Základnou vlastnosťou ozajstného poľovníka je láska k prírode a úcta k zveri.

39.
Vymenujte formy a akcie pre propagáciu poľovníctva.
Je dôležité aby nepoľovnícka verejnosť pochopila význam poľovníctva pri aplikovanej ochrane prírody ako i celkový prínos poľovníctva. Za týmto účelom je nutné naše poľovníctvo prezentovať. Realizujeme to prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov - reláciami v televízii, rozh­lase, článkami v odbornej i populárnej tlači, odbornou poľovníckou literatúrou, beletriou, kultúrno-výchovnými podujatiami - besedami, prednáškami, premietaním filmov, videozáznamov, audiovizuálnych programov, prácou s mládežou (KMPP ap.), organizovaním akcií k júnu Mesiacu poľovníctva a ochrany prírody, prostredníctvom výstav trofejí, iných výstav, tam kde sú na úrovni chovateľské prehliadky trofejí i ich vhodným sprístupnením verejnosti, ďalej prostredníctvom muzeálnych expozícií (Antol, Bešeňová), i vystavovaním výtvarných prác s poľovníckou tema­tikou. Poľovníctvo dobre propaguje samotná poľovnícka činnosť v tom, ktorom regióne - kultúrne vedené poľovačky, akcie poriadané poľovníkmi: plesy, zábavy, súťaže, správanie sa členov SPZ na verejnosti. Vhodnou formou propagácie poľovníctva a vyspelosti jeho kultúry sú Dni Sv. Huberta v Antole i na Liptove, svätohubertovské omše, slávnostné zahájenia loveckých sezón ap. Okrem Mesiaca poľovníctva a ochrany prírody sa môže poľovníctvo vhodne propagovať i v apríli, počas Mesiaca lesov. Vhodná je propagácia formou plagátikov, násteniek ap. Propagáciu poľovníctva majú na starosti osvetári PZ, okresných organizácií SPZ a členovia osvetovej komisie SPZ.

40.
Spolupráca SPZ s orgánmi štátnej ochrany prírody.
Táto spolupráca je zameraná hlavne na záchranu chránených druhov živočíchov, na ochranu poľovnej zveri a jej životného prostredia. Pri ochrane prírody je dôležitá spoločná stratégia -koordinácia všetkých činností a všetkých zainteresovaných zložiek. Všetky rezorty a ustanovizne, ktorých sa problematika prírody dotýka by mali spolupracovať a postupovať jednotne, taktiež by mala byť táto spolupráca koordinovaná i na medzinárodnej úrovni. V rámci SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá zodpovedá za túto oblasť. Jej členovia sa snažia v práci SPZ presadzovať výsledky poľovníckeho výskumu a všetku činnosť SPZ na úseku ochrany prírody koordinovať s orgánmi štátnej ochrany prírody. Snaží sa o dobudovanie ucelenej siete poľovníckych rezervácií a chránených poľovných oblastí na Slovensku. Medzi konkrétne úlohy v oblasti ochrany živočíchov patrí stanovenie poľovnej stráže (v zmysle zákona č.23/62 o poľovníc­tve i v znení zákona 99/93). Poľovná stráž je stanovená na ochranu poľovníctva i poľovnej zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom potravy, škodlivými zásahmi ľudí, škodlivou zverou, ako i poľovníckych zariadení. Na každých aj začatých 500 ha sa stanovuje 1 člen poľovnej stráže - môže ním byť len člen SPZ, ktorý má platný poľovný lístok a na návrh užívateľa poľovného revíru ho schválil príslušný lesný úrad, kde poľovná stráž skladá predpísaný sľub.

41.
Poľovnícke výstavy a ich význam pre poľovnícku a nepoľovnícku verejnosť.

42.
Význam slova pečienkar a pytliak a ako predchádzať trofejománii.
"Pečienkar“ je poľovník, ktorý zneužíva právo poľovníctva vo svoj osobný prospech, obohacuje sa na úkor spoločnosti a svojich poľovníckych kolegov, nie je však pytliakom - poľuje legálne. Správanie sa "pečienkárov" sa prieči morálnym, etickým zásadám humánneho vzťahu k zveri " Pečienkar" v snahe získať čo najviac diviny a využiť právo poľovníctva naplno pre seba je schopný i porušovať stanovené zásady lovu a platné predpisy. Je nepoľovnícke napr. aby si na zoradisku poľovníci sami vyberali zver, príp. žiadali vyšší prídel ako im patrí. Pri vyvrhovaní si ulovená zver zaslúži úctu, citlivé a odborné ošetrenie. Nie je na mieste nedočkavosť i neodborné mäsiarske zásahy. Nesmie sa vyrezávať bedrové svalstvo (sviečkovica) ani mäso zo stehien! Podľa zvyku by si mal raticovú zver vyvrhnúť sám strelec — patrí mu okrem trofeje i tzv. poľovnícke právo - t.j. jazyk, srdce, pľúca, pečeň a slezina s priobličkovým tukom.
Trofejománia - prehnaná honba za trofejami nie je v poľovníctve na mieste - často vedie k odstrelu trofejovej zveri bez zreteľu na platné predpisy, na trýznenie postrieľanej zveri, či znehodnotenie diviny. Predchádzať jej treba správnou výchovou k poľovníckej morálke a sebadis­ciplíne, prísnym dodržiavaním zásad selektívneho odstrelu i platných predpisov, ktoré upravujú doby a spôsoby lovu a ochrany zveri.

43.
Ako si vysvetľujete pojem "ekologizácia poľovníctva".
Ekológia je náuka o zákonitostiach vzťahov medzi živou prírodou a prostredím. Poľovníctvo patrí medzi ľudské činnosti, pri ktorých človek prichádza do styku s prírodou. V zmysle novely zákona o poľovníctve sa definuje toto ako súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR. Ekologizácia poľovníctva je vlastne jeho prispôsobovanie sa hlavne požiadavkám ochrany poľovnej zveri a jej životného prostredia. Tak sú v poľovníctve funkcie ekologické a ochranárske uprednostňované pred produkčnými a komerčnými. Ekologizácia spočíva i v tom, že poľovníctvo sa musí rozvíjať v súlade s potrebami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Tieto fakty sa musia premietnuť do racionálneho riadenia nášho poľovníctva cez Ministerstvo pôdohospodárstva a SPZ. Dôležité je výsledky poľovníckeho výskumu, ktorý je u nás na vysokej úrovni, prenášať umne do praxe. Pre aktívneho poľovníka, člena PZ to znamená aj dodržiavanie zásad starostlivosti o zver a jej prostredie i dodržiavanie platných predpisov o dobe a spôsobe lovu a ochrany jednotlivých druhov zveri.

44.
Aké výtvarné diela s poľovníckou tematikou a ich autorov poznáte.
Lov a zver slúžili od nepamäti ako inšpirácia pri tvorbe umelcov. Už praveký lovec stvárňoval na steny jaskýň svoje predstavy o zveri i love, svoje priania a videnia. S námetmi lovu a zveri v maliarstve sa stretáme v histórii u významných svetových autorov: Tizian, Tintoretto, Veronese, Cranach, Stradanus, Brueghel, Rubens, Snyders, Fyt, va Dyck, Sandrart, Riedinger, Desportes, Oudry, rodina Hamiltonovcov, Daumier, Delacroix, Courbert a mnohí ďalší. Ich maľby sú súčasťou zbierok svetových múzeí a galérií. Z autorov, ktorí mali vplyv na našich slovenských maliarov možno spomenúť Július Maráka, F. Rayskeho, Ch. Kronera. A.Menzela, Franza X. von Pausingera, B'Liljeforsa, Ignáca Ujváryho, A. Thieleho a iných. S prácami mnohých z nich sa môžeme stretnúť napr. v antolskom kaštieli. Z našich resp. u nás pôsobiacich autorov boli známi P. M. Bohúň, Brodszký, Scheidlin, Pállik, Seligman, Ľudovít Kubányi, Vilmoš Mátray, Csontváry Kosztka Tivadar, Kieselbach, Karol Sovánka, Karol Ondrejička... Niektorí sa venovali námetu zveri len okrajovo, u niektorých sa stala celoživotným dielom. Napr. Karol Sovánka (1883-1961) pôvodne sochár bol autorom prác hlavne poľovnej zveri v jej prírodnom prostredí. Zo súčasných autorov, ktorí sa venujú poľovníckemu námetu treba spomenúť Ladislava Beráka, Františka Šestáka, Viktora Bilčíka. Zo sochárov boli známi: Ján Fadrusz (1858-1903) Vlkobijca, Štefan Padlička (1867-1939) a hlavne Alojz Stróbl (1856-1926) (Zhasínajúci jeleň, Diviak s dorážajúcim psom - Topoľčianky, súsošie Poľovačka kráľa Mateja Korvína - Budapešť). I Karol Sovánka začínal ako sochár (plastiky Kamzík, Ručiaci jeleň, Srnčia rodinka). Okrem antolského kaštieľa sa nachádzajú výtvarné diela s poľovníckou tematikou i v kaštieli Betliar, v D. Malante, Palárikove, v Galérii P. M. Bohúňa v L. Mikuláši, v Galérii mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérii i v mnohých ďalších galériách a múzeách.

45.
Ako propagujeme poľovníctvo vo vzťahu k nepoľovníckej verejnosti.
Poľovníctvo propagujeme organizovaním akcií k júnu - Mesiacu poľovníctva a ochrany prírody, resp. k aprílu - Mesiacu lesov, vhodné sú prednášky o poslaní poľovníctva a ochrane prírody, resp. besedy s deťmi, mládežou i dospelými. Na propagáciu využívame plagáty nástenky, články v populárnych časopisoch, novinách i v odbornej tlači. Ďalšie akcie na propagáciu poľovníctva poriadané pri zahájení poľovníckych sezón, napr. Dni Sv. Huberta (Antol, Liptov), svätohubertovské omše ap. Poľovníctvo vhodne propagujú poľovnícke výstavy, trofejí, zbraní, výtvarných prác s poľovníckou tematikou, kynologické podujatia, súťaže KMPP, strelecké súťaže a podujatia. Vhodné je pri propagácii poľovníctva využiť masovokomunikačné prostriedky - relácie v rozhlase, televízii, vedecko- populárne filmy. K propagácii našej poľovníckej histórie a kultúry pomáhajú expozície múzeí a galérií i pôvodné lovecké kaštiele, zámky, zámočky, sakrálne objekty. Dôležité je propagovať hlavne ochranárske poslanie poľovníctva u všetkých kategórií občanov, hlavne u mládeži. Dôležité je taktiež ako sa správajú samotní poľovníci vo svojom okolí, ako kultúrne vystupujú a ako organizujú poľovnícke podujatia. K propagácii prispieva zachovávanie starých zvykov a tradícií.

46.
Hlavné zásady dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín - CITES.
CITES – Washingtonská konvencia o ochrane, resp. o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich zvierat a rastlín.
- podľa nej sa s kriticky ohrozenými druhmi nesmie obchodovať vôbec, kým ostatné možno cez hranice prevážať a obchodovať s nimi len s povolením CITES
- takéto povolenie je napr. u nás potrebné na vývoz medvedej trofeje, resp. jej dovoz do iných štátov
- permity CITES u nás na požiadanie príslušného užívateľa poľovného revíru vydáva MŽP SR
- má viacero príloh – sú v nich uvedené druhy zveri podľa stupňa ich ohrozenosti
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Poľovníctvo - vypracované otázky z poľovníctva Referát 6761 slov 6
Slovenčina Lov zveri a poľovnícke plánovanie Referát 4660 slov 8.2
Slovenčina Poľovnícka kynológia Referát 5572 slov 6
Slovenčina Právne predpisy na úseku poľovníctva Referát 4144 slov 6.1
Slovenčina Poľovnícke strelectvo a prvá pomoc Referát 4310 slov 8.8
Slovenčina Poľovnícka zoológia a biológia Referát 12286 slov 6.7
Slovenčina Starostlivosť o zver a choroby zveri Referát 9788 slov 7.9

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.088