Dráždivosť

Dráždivosť
Je to schopnosť organizmov prijímať podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia.
Podnety:
1.  Vnútorné – pochádzajú z vlastného tela (podnety z NS, hlad, smäd..)
2.  Vonkajšie
· Fyzikálne – svetlo, teplo, zvuk, el.prúd..
· Chemické  - voda, chem.látky, vitamíny, enzýmy, liečivá..
· Biologické – vírusy, mikróby, parazity
· Spoločenské – spoločenstvá rastlín, živočíchov, ľudia

Formy dráždivosti

1.  Nižšie typy dráždivosti – taxie, tropizmy, nastie (rastliny, prvoky)
Taxie
Taxie sú lokomočné pohyby, čiže pohyby z miesta na miesta. Taxia môže byť pozitívna – kladná (ak pohyb smeruje k podnetu) alebo negatívna – záporná (ak pohyb smeruje od podnetu).
Patria sem:
· Geotaxia – pohyb vyvolaný zemskou príťažlivosťou
· Fototaxia – pohyb vyvolaný svetlom
· Termotaxia – pohyb vyvolaný teplom
· Chemotaxia – pohyb vyvolaný chem.látkami
Napr. pre riasy je charakteristická negatívna geotaxia a pozitívna fototaxia, čiže riasy sa pohybujú smerom k hladine za svetlom (pozitívna fototaxia) a proti zemskej príťažlivosti (negatívna geotaxia).

Tropizmy
Tropizmy sú pohybové reakcie vyšších rastlín, ohybové pohyby (ohyby), čiže pohyby jednotlivých častí tela rastliny, sú orientované smerom k podnetu.
Patria sem:
· Geotropizmus – ohyb vyvolaný zemskou príťažlivosťou (napr. korene rastlín sú pozitívne geotropické a stonky sú negatívne geotropické)
· Fototropizmus – ohyb vyvolaný svetlom
· Termotropizmus - ohyb vyvolaný teplom
· Chemotropizmus - ohyb vyvolaný chemickými látkami
· Hydrotropizmus - ohyb vyvolaný prítomnosťou vody (vlhkosti) v prostredí

Nastie
Nastie sú neorientované ohyby, smer ohybu neurčuje podnet.
· Termonastia – ohyb vyvolaný zmenou teploty
· Fotonastia – ohyb vyvolaný zmenou intenzity svetla (otváranie a zatváranie kvetov)
· Seizmonastia – ohyb vyvolaný otrasom, dotykom
 
2.  Vyššie typy dráždivosti
Nervová sústava
Funkciou NS je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia. Anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón (uč.str. 83obrázok). Nervová bunka sa skladá z tela bunky - neurocyt a jej výbežkov. U stavovcov zabezpečujú príjem vzruchov dostredivé výbežky – dendrity. Odstredivé vlákno – neurit – vedie vzruch z bunky ďalej. Neurit sa na konci vetví, a k dendritu ďalšieho neurónu sa pripája gombíkovitými spojmi – synapsiami.
Zmyslové orgány - receptory
Slúžia na prijímanie podnetov a informácií o zmene prostredia. Ku každému receptoru patrí aj dostredivá nervová dráha, po ktorej sú vedené informácie do ústredia v centrálnej nervovej sústave, kde sa robí ich rozbor. Na tomto rozbore sa podieľajú rôzne časti centrálnej nervovej sústavy.
Podľa pôvodu podnetov rozlišujeme:

- exteroreceptory - prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia
- interoreceptory - sú citlivé na zmeny vnútorného prostredia

K zmyslovým orgánom patria: čuchový, chuťový, zrakový, sluchový, hmatový, orgán rovnováhy, receptory chladu, tepla, tlaku, dotyku, bolesti a pod.

Reflex, reflexný oblúk
Reflex – okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia, uskutočňuje sa cez reflexný oblúk.
Reflex sa skladá z piatich základných častí:
1.  receptor – je zmyslová bunka alebo zmyslový orgán, ktorý zachytáva podnet z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia a premieňa ho na nervový vzruch.
2.  Dostredivá dráha – nervová dráha (vlákno), ktoré vedie nervový vzruch (informáciu o podnete) vytvorený v receptore do centra.
3.  Centrum – je uložené v mozgu alebo mieche, spracuje sa prijatá informácia a vytvorí sa odpoveď.
4.  Odstredivá dráha - nervová dráha (vlákno), ktoré vedie nervový vzruch (odpoveď vytvorenú v centre) k výkonnému orgánu.
5.  Výkonný orgán – je orgán, najčastejšie sval alebo endokrinná žľaza, ktorá vykoná činnosť podľa pokynov centra.

Nižšia nervová činnosť
Uskutočňuje sa prostredníctvom nepodmienených reflexov. Medzi nepodmienené reflexy zaraďujeme inštinkty – sú vrodené, dedičné (geneticky určené), na určitý podnet sa dostaví vždy rovnaká odpoveď. Nepodmienené reflexy majú všetky jedince toho istého druhu, to značí, že tieto reflexy sú druhovo špecifické.
Medzi základné inštinkty živočíchov patria:
· Potravové – zabezpečenie potravy
· Pohlavné (rozmnožovacie) – zaisťuje potomstvo, vyhľadávanie partnera
· Rodičovské – stavba hniezda, starostlivosť o potomstvo
· Obranné

Vyššia nervová činnosť
Vyššou nervovou činnosťou sa zaoberal ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov (1849 – 1936). Podmienené reflexy sa vytvárajú až počas života jedinca po narodení. Jednoduchý podmienený reflex vzniká pôsobením dvoch podnetov, z ktorých jeden je pre organizmus nevýznamný, druhý má biologický význam a vyvoláva určitú charakteristickú odpoveď. Ak pôsobia obidva podnety na organizmus a ak sa toto pôsobenie opakuje, vytvára sa v ústrednej nervovej sústave dočasné spojenie medzi oblasťami. Čím častejšie sa také spojenie podnetov opakuje, tým je vzniknutý podmienený reflex pevnejší a stálejší.
Vytváranie podmienených reflexov u človeka je učenie, pamäť, ktorá zachytáva individuálnu skúsenosť organizmu; zabúdanie je vyhasínanie podmienených reflexov. Pri vytvorení podmieneného reflexu je dôležitý aj stav organizmu, stav ústrednej nervovej sústavy. Ľahšie sa napr. vypracuje podmienený potravový reflex u hladného jedinca ako u sýteho. Dôležitá je aj situácia, pri ktorej podmienený reflex vzniká. Ľahšie a rýchlejšie si niečo zapamätáme, ak je spôsobenie podnetu spojené so silným citovým účinkom, s nejakým zážitkom či radostným, alebo nemilým. Trvalosť pamäťových stôp závisí aj od veku; v starobe sa schopnosť zapamätania zhoršuje; naopak deti a mladí ľudia si zapamätajú ľahšie a viac.

I.Signálová sústava – súbor podmienených reflexov živočíchov aj človeka (podnety sú konkrétne).

II.Signálová sústava - je základom myslenia, reči, práce. Slovo obsahuje mnoho konkrétnych podnetov, je signálom, ktorý pôsobí nie akusticky alebo vizuálne, ale svojím obsahom. Myslením sa odrážajú vonkajšie a vnútorné skutočnosti, formujú sa reakcie, konanie, správanie. Reč umožňuje človeku nielen označenie konkrétnych vecí, varovať, volať o pomoc, ale aj používať pojmy vyjadrujúce všeobecne platné skúsenosti a vlastnosti vecí a dejov. Správanie človeka sa nevyznačuje okamžitým konaním; človek môže predvídať, plánovať, posudzovať veci spolu s ostatnými ľuďmi, môže prijať mnoho možných riešení a predstaviť si účinok ich budúcich uskutočnení.