Socializácia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: anika
Typ práce: Referát
Dátum: 03.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 715 slov
Počet zobrazení: 3 775
Tlačení: 370
Uložení: 375

Socializácia

/z lat. slova socialis =spoločenský/ je proces, v ktorom sa človek prispôsobuje sociálnemu prostrediu, poznáva ho, posudzuje a kooperuje s ním.

Socializácia je proces zaraďovania jednotlivca do spoločnosti.
Je to celoživotný proces, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje sociálne normy, vzorce správania, postoje, hodnoty zvyky, zručnosti, ktoré sú typické a žiaduce pre  kultúru, v ktorej žije.

Výchova  je hlavným a určujúcim zdrojom socializácie.
 
Myslíme tým výchovu v najširšom zmysle slova, teda ovplyvňovanie človeka človekom a prostredím, v ktorom žije.

Prostredie rozdeľujeme na:
-  sociálne – ľudia, normy, pravidlá,
-  prírodné – živá a neživá príroda,
-  technické – technika, médiá.

Sociabilita – je schopnosť vytvárať a udržiavať medziľudské vzťahy /napr. či sa človek rád stretáva s inými ľuďmi a spolupracuje s nimi, alebo uprednostňuje samotu/.

Prosociálne správanie – sa vyznačuje skutkami a činmi, ktoré sa robia  v prospech iných, bez očakávania akejkoľvek odmeny – materiálnej, morálnej, vecnej a pod.

Prosociálne správanie má blízko k altruizmu. Altruizmus znamená poskytnúť pomoc pri riešení problémov a ťažkostí ľuďom v núdzi. Prejavuje sa charitatívnou činnosťou napr. poskytnutím materiálnych alebo finančných darov  chudobným ľuďom, hladujúcim deťom, či ľuďom, ktorých postihla nejaká katastrofa napr. povodeň. Altruista je človek, ktorý nepočíta so žiadnym ziskom.

Opakom prosociálneho správania je egoistické, násilnícke, agresívne a asociálone správanie. Asociálne správanie sa prejavuje porušovaním noriem, zákonov a pravidiel.

Vývoj sociálnych vzťahov

Sociálne vzťahy a ich vytváranie závisí od veku človeka. Inak sa tvoria sociálne vzťahy v detstve, inak v dospelosti. Sociálne vzťahy sa neustále vyvíjajú v priebehu celého života človeka.

Poznáme:

Primárnu socializáciu – trvá od narodenia do 6 rokov a odohráva sa v rodine a v MŠ, až do nástupu do ZŠ.
Počas tohto obdobia si dieťa osvojuje:
-  základné kultúrne návyky,
-  materinský jazyk a sociálnu komunikáciu,
-  poznatky o prírode, základy orientácie v čase a priestore,
-  sociálne roly,
-  základy morálky,
-  postupne sa vyvíja sebakontrola a sebaregulácia.

Sekundárna socializácia
– prebieha od 6. rokov po dospelosť, do 18-20 rokov života, až po nástup do zamestnania. Významnými medzníkmi pre vývoj sociálnych vzťahov je:
-  nástup do školy,
-  nástup puberty,
-  adolescencia,
-  prechod do zamestnania.

Terciárna socializácia – prebieha do konca života. Sociálne vzťahy sa formujú v rodine, práci, v komunite a širšej spoločnosti. Socializácia je ovplyvnená špecifikami kultúry, v ktorej človek žije. V tomto období môže človek prekonávať rôzne krízy zapríčinené rozpadom rodiny, zmenou či stratou zamestnania, chorobou, zmenou bydliska a pod.  Dôležité je, aby sa človek v dospelom veku naučil prekonávať stres, sklamanie, konflikty, za účelom udržania psychickej vyrovnanosti.

Sociálne učenie

Proces socializácie sa uskutočňuje prostredníctvom sociálneho učenia.
Sociálne učenie je osvojovania si noriem, postojov, hodnôt, vzorcov správania prostredníctvom interakcie s inými ľuďmi.
Sociálne učenie prebieha celý život t.j. od narodenia do konca života.
 Poznáme rôzne formy sociálneho učenia:

učenie podmieňovaním – je to učenie formou sociálnej odmeny /pochvala, úsmev, obdiv a pod./ a trestu /pokarhanie, zamračenie, pohrozenie atď/. Jeho základom je vytváranie podmienených reflexov.

Adaptácia /prispôsobenie/ - znamená podriadenie sa normám a pravidlám skupiny. Rozlišujeme dve podoby adaptácie: autentickú – jednotlivec prijíma normy skupiny za svoje a riadi sa nimi aj vtedy, ak už nie je členom skupiny. Účelovú – táto  je len navonok, lebo jednotlivec sa riadi danými normami len v čase, keď je členom skupiny, ale mimo nej ich nedodržiava.

Imitácia /napodobňovanie – znamená napodobňovanie činnosti iného človeka napr. dieťa napodobňuje svojich rodičov, dieťa v MŠ napodobňuje iné deti napr. opakuje neslušné slová. Ide o napodobňovanie vonkajších prejavov v správaní.

Identifikácia /stotožnenie sa/ - znamená, že osoba sa stotožňuje so svojím vzorom – je to nekritické preberanie myslenia, cítenia a konania vzoru. Pozor na výber negatívnych vzorov napr. hrdinov z rôznych seriálov.  Výchovný pracovník, učiteľ a animátor môže ovplyvniť správny výber vzorov.
Priame usmernenie – je to usmernenie konkrétnej činnosti detí napr. pri cvičení, pri hre, pri stolovaní,  pri záujmových činnostiach, pri rekreačných činnostiach a pod.
Poučenie – dá sa využívať už u detí v predškolskom veku, ale musí byť emocionálne príťažlivé a primerané veku napr. v MŠ môžeme deťom vysvetliť pravidlá hry a zdôrazniť aké majú dôsledky, ak ich nedodržíme, alebo deti poučíme o pravidlách v cestnej premávke a poukáže na dôsledky pri ich nedodržaní.

Demonštrácia – je názorná ukážka určitej činnosti napr. ako si uviazať šnúrky na topánke, utierať nos, zapnúť gombík, urobiť masáž srdca, poskytnúť umelé dýchania a pod.

Sociálne učenie  sa uskutočňuje najprv vlastnou skúsenosťou – napr. ak sa dieťa popáli na horúcej platni, druhý raz si dá pozor. V neskoršom veku vlastnú skúsenosť nahrádzajú symboly /napr. kresby/, jazyk, slová, zákony.
V sociálnom učení má na správanie ľudí veľký vplyv odmena alebo trest. Odmena  slúži na posilnenie správania, trest nám naznačuje, že naše správanie je nevhodné.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu