Dýchacia sústava človeka

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 04.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 850 slov
Počet zobrazení: 10 890
Tlačení: 576
Uložení: 621
Dýchacia sústava človeka
  
Úvod
Nádych. Výdych. Tento cyklický dej opakujeme každú minútu svojho života a ani si to neuvedomujeme. Často krát zabúdame, že dýchame. Zistíme to až vtedy, keď ochorieme alebo keď zadržíme dych. Dýchanie ale musí byť zabezpečované určitými orgánmi, ktoré neustále pracujú. Preto som sa v mojej práci rozhodla priblížiť jednotlivé orgány dýchacej sústavy. Sú pre nás veľmi dôležité, preto, by sme sa o ne mali správať ako k najväčšiemu bohatstvu. Samozrejme to platí na celé naše telo.

1 Dýchacia sústava
Dýchacia sústava je súbor orgánov, ktoré umožňujú výmenu dýchacích plynov medzi organizmom a prostredím. Vlastný proces výmeny plynov sa nazýva dýchanie. Dýchanie (respirácia) je súhrn fyziologických procesov spojených s energetickým a látkovým metabolizmom. Dýchanie tvoria 4 čiastkové procesy. Je to ventilácia pľúc (doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne), vonkajšie dýchanie (výmena dýchacích plynov medzi atmosférou a krvou; uskutočňuje sa v pľúcach), vnútorné dýchanie (výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami) a bunkové (celulárne) dýchanie (rozklad živín v bunkách).  Na to, aby mohlo dôjsť k vnútornému dýchaniu, je potrebný prenos dýchacích plynov, ktorý sa uskutočňuje medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív a je zabezpečovaný krvou. Tento proces je obojstranný (recipročný). Dýchanie je reflexný dej. Centrum má v predĺženej mieche v oblasti Varolovho mostu (pons Varoli). Dýchanie môžeme ovládať vlastnou vôľou, ale iba na krátky čas (zadržanie dychu). Vonkajšie dýchanie a spojenie medzi vonkajším dýchaním a pľúcami je zabezpečované dýchacou sústavou, ktorá je tvorená dýchacími cestami, pľúcami a pomocnými dýchacími svalmi.

1.1 Dýchacie cesty

Dýchacie cesty (obr. č. 1 a tab. č. 1) sa delia na horné (nosová dutina a nosohltan) a dolné (hrtan, priedušnica a priedušky) dýchacie cesty.

1.1.1 Nosová dutina (cavum nasi)
Nosová dutina je priestor v tvárovej časti lebky nad ústnou dutinou a pod prednou a strednou lebečnou jamou. Je vystlaná sliznicou, na ktorej rozlišujeme dve oblasti. Čuchová oblasť (strop dutiny) je žltkastej farby s početnými čuchovými bunkami. Dýchacia oblasť (zvyšok dutiny) je červenkastej farby a tvorí ju riasinkový epitel s početnými žľazami, ktoré zabezpečujú vlhkosť dutiny. Týmto priestorom prechádza vzduch, ktorý do tela vstupuje nosom, a pokračuje ďalej nosohltanom. Keď sa vdychovaný vzduch pohybuje nosovou dutinou, ohrieva sa a zvlhčuje. Hlienom obalené chĺpky zachytávajú prach, nečistoty a baktérie. Nosová dutina je spojená s priestormi v niektorých kostiach lebky. Tieto priestory, tzv. prínosové dutiny (sínusy) (sinus paranasales), majú rovnakú stavbu ako nosová dutina a komunikujú s nosovou dutinou. Najväčšie dutiny sa nachádzajú v čeľusti (sinus maxillaris), menšie sú v čelovej kosti (sinus frontalis) ako aj v čuchovej kosti (sinus ethmoidalis) a klinovej kosti (sinus sphenoidalis).

1.1.2 Nosohltan (nasopharynx)
Je horný, lievikovitý úsek hltana. Od nosovej dutiny je oddelený nosovými otvormi choánami. Z oboch strán ústi do nosohltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle, ktoré sú tvorené miazgovým tkanivom. V hltane dochádza ku kríženiu dýchacej (hrtan) a tráviacej rúry (pažerák), ktoré sú od seba oddelené hrtanovou príchlopkou (epiglottis). Jej funkciou je uzatvoriť vchod hrtanu, aby sa nedostal kúsok potravy do dýchacích ciest pri vdychu a opačne. Má tvar hrotu kopije smerujúcim smerom nadol. Opačný koniec je voľný a široký. Tento pri prehĺtaní prekryje vchod do hrtanu.
 
1.1.3 Hrtan (larynx)
Je to 5-6 cm dlhá orgán, ktorý má typický rúrkovitý tvar a nachádza sa na prednej strane krku. Má tvar trojbokého ihlanu, ktorého horné ústie je otvorené do dolnej časti hltana a dolný úsek prechádza plynulo do priedušnice. Dutina hrtana je vystlaná sliznicou tvorenou riasinkovým epitelom. Je spevnený súborom chrupiek, svalov a väzov, ktoré zabezpečujú jeho ohybnosť. Kostru hrtana tvoria početné hrtanové chrupky, ktoré vystužujú a zabezpečujú, aby dýchacie cesty boli stále otvorené. Najväčšia z nich je štítna chrupka (cartilago thyreoidea), tvoriaca vonkajšiu kostru hrtana. Sú to akoby dve strechovito spojené platničky, ktoré sa stretávajú v hrane (prominentia laryngea, ohryzok). Za štítnou chrupkou je uložená štítna žľaza. Pod ňou sa nachádza prstienkovitá chrupka (cartilago cricoides), ktorá tvorí vnútornú kostru hrtana. Ku nej sú na zadnom obvode kĺbovito pripojené dve trojboké hlasivkové chrupky. Od nich sa k štítnej chrupke rozbiehajú dva hlasivkové väzy, ktoré sa pripájajú k okrajom štítnej chrupky. Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). Je tvorená predsieňou (vestibulum laryngis) a hrtanovou komorou (ventriculus laryngis). Medzi nimi sa nachádza zúžená časť tvorená hlasivkami - dva páry hlasivkových rias, medzi ktorými je štrbina predsiene (rima vestibuli). Štrbina medzi hlasivkami sa nazýva ako vlastná hlasivková štrbina (rima glottidis). Táto štrbina má v pokojovom stave tvar písmena V. Hlasivkové riasy sú akoby natiahnuté špagáty, v mieste hlasivkovej štrbiny, čo je zároveň najužšie miesto dýchacích ciest. Hlas vzniká tak, že vzduch pretláčaný medzi hlasivkami ich rozochveje a ich vibrácie sa prenášajú na vzduchový stĺpec nad nimi (pri zápaloch hlasiviek nemôžu vibrovať). Ženské hlasivky sú kratšie a bližšie k sebe, výsledkom je vyšší hlas. Výška zvuku závisí od mnohých faktorov, pri artikulovaní je nevyhnutná spolupráca s perami, jazykom, zubami, a pod.

1.1.4 Priedušnica (trachea)
Tento trubicový orgán sa začína vo výške 6. krčného stavca a končí vo výške 4. hrudného stavca. Je pokračovaním hrtanu, nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom, hneď na začiatku ju obopínajú laloky štítnej žľazy. Je dlhá asi 12 cm a široká 1,5 cm. Vystužená je 15-20 chrupavkami tvaru "C", ktoré bránia jej splošteniu. Celá priedušnica je vystlaná sliznicou s riasinkami a hlienovitými žliazkami. Zmeny na riasinkovom epitely sú reverzibilné, t.j. epitel sa u abstinujúcich fajčiarov obnovuje.  Priedušnica končí rozdvojení na dve priedušky (bronchi) v oblasti 3.–4. hrudníkového stavca.
 
1.1.5 Priedušky (bronchus)
Sú priamym pokračovaním priedušnice, ktorá sa rozvetvuje na dve priedušky pod uhlom 60-90°. Vstupujú do pľúc, kde sa ďalej rozvetvujú na lalokové priedušky (bronchus lobalis), ktoré sa vetvia na segmentálne (úsekové) priedušky (bronchi segmentales), ktoré zásobujú presne ohraničený úsek pľúc. Stavbou a funkciou sú totožné s priedušnicou, teda sú vystužené chrupavkou a vnútro je vystlané riasinkovým epitelom. Ich funkciou je prečistiť vzduch a priviesť ho do pľúc. Segmentálne priedušky sa ďalej rozvetvujú na stále užšie trubičky. Tejto rozvetvenej sieti sa hovorí bronchiálny strom (vyzerá ako strom otočený hore nohami). Bronchiálny strom (obr. č. 2 ) je zakončený pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Alveola je guľovitý útvar tvorený respiračným epitelom, v ktorej dochádza k výmene plynov medzi organizmom a prostredím. Je prestúpená množstvom krvných kapilár. Alveoly niekoľkonásobne zväčšujú povrch pľúc. Dospelý človek má približne 300 miliónov alveol, ktoré spolu zaberajú plochu okolo 140 m2.

1.2 Pľúca (pulmo) 
Pľúca sú párový orgán kužeľovitého tvaru. Slúžia na výmenu kyslíka zo vzduchu a oxidu uhličitého z krvi počas dýchania. Pľúca sú umiestnené v hrudníku a sú chránené hrudným košom. Pľúca vážia 600-700 g a majú pôvodne svetloružovú farbu. S vekom ich farba prechádza do sivastej až šedej v dôsledku usadenia vdychovaných nečistôt. Na povrchu pľúc sa nachádza tenká priľnavá blana, nazývaná popľúcnica (pleura pulmonalis). Na vnútornej strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (pleura parietalis). Medzi týmito blanami sa nachádza malé množstvo (10-15 ml) mazľavej tekutiny - pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie a podtlak (pri narušení podtlaku dochádza k spľasnutiu pľúc – pneumothorax). Pľúca sú rozdelené na ľavú a pravú časť. Ľavá časť sa skladá z dvoch a pravá z troch pľúcnych lalokov. Ľavá strana pľúc je menšia ako pravá, čím vzniká priestor pre srdce.
 
1.3 Pomocné dýchacie svaly a objem pľúc

Ventiláciu pľúc umožňujú dýchacie pohyby hrudníka, pri ktorých sa vzduch nasáva – nadýchnutie (inspirácia) a vypudzuje – vydýchnutie (expirácia). Tieto pohyby zabezpečujú medzirebrové svaly a bránica.  Keď sa medzirebrové svaly kontrahujú, zmenšuje sa vyklenutie bránice, a tým sa zväčšuje objem hrudnej dutiny. V koordinácii s inými svalmi sa súčasne dvíhajú rebrá a tak je vyvolaný vdych. Výdych je aktívna činnosť vytláčania vzduchu z hrudníkovej dutiny. Odohráva sa tak, že svaly sťahujú rebrá smerom dolu, kontrahujú sa svaly brucha a relaxuje bránica. Na to, aby mohol nastať silný výdych, kašeľ, smiech alebo plač, musí tomu predchádzať hlboký vdych. Pri pokojnom nádychu a výdychu sa v pľúcach vymení asi 0,5 l vzduchu. Tento objem označujeme ako respiračný objem pľúc. Po pokojnom nádychu je úsilím možné vdýchnuť ešte približne 2,5 l vzduchu (inspiračný rezervný objem). Maximálnym výdychom možno po maximálnom nádychu z pľúc vydýchnuť približne 4 l vzduchu. Toto množstvo je označované ako vitálna kapacita pľúc a toto množstvo je individuálne. Po maximálnom výdychu v pľúcach a prieduškách ostáva približne 0,5 l vzduchu. Tento objem sa nazýva zvyškový objem pľúc.

1.4 Obranné dýchacie mechanizmy

Ak sa do dýchacej sústavy dostanú látky, ktoré dráždia sliznicu týchto ciest, sú vyvolané obranné dýchacie reflexy, medzi ktoré patrí kýchanie a kašľanie.

1.4.1 Kýchanie

Kýchanie je rýchle a čiastočne nedobrovoľné vylúčenie vzduchu a pevných látok  (niekedy aj hlienu) nosom a ústami. Tento preventívny reflex má chrániť naše telo pred škodlivým látkami. Kýchanie je vyvolané podráždením sliznice v nose. Ale môže ho vyvolať aj iný faktor, ktorý tiež stimuluje nerv zodpovedný za kýchanie. Napríklad, poškriabanie obočia môže spustiť kýchanie, pretože nervy v tejto oblasti sú veľmi blízko nervu, ktorý spôsobuje kýchanie, a synapsie sa môžu prekrývať.

1.4.2 Kašľanie
Kašeľ je obranným reflexom alebo varovným signálom. Vyvoláva ho podráždenie buniek, ktoré sa nachádzajú na sliznici a pokrývajú celé dýchacie cesty. Cudzie čiastočky vyvolajú aktivizáciu nasledovného mechanizmu. Nervy ohlásia podráždenie v centre kašľa. Z tohto centra vyjde impulz na stiahnutie brušného a hrudníkového svalstva, svalov tváre a hrtanu. Hlasivková štrbina sa uzatvorí a vdýchnutý vzduch tak už nemôže uniknúť. Svalstvo sa pripraví na akt vydýchnutia. Vznikne tak vysoký pretlak, ktorý unikne cez náhle otvorený hrtan. Pri rýchlosti 250 až 900 km za hodinu takto človek zo seba vytlačí vzduch spolu s cudzími čiastočkami a hlienom.

1.5 Astma bronchiale
Astma bronchiale alebo priedušková astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Zvýšenou dráždivosťou dochádza prechodne k zúženiu dýchacích ciest najmä na úrovni vetvenia priedušiek v pľúcach, čo pacient pociťuje ako sťaženie dýchania - najmä výdychu. Priedušková astma môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku a príčina vzniku nie je jednoznačná - ide o zložitú súhru dedičných faktorov a vplyvov prostredia ako napríklad alergény, prekonané infekcie, znečistenie ovzdušia, fajčenie, lieky, stres. Typ astmy závisí od vyvolávajúceho podnetu. Stres  alebo i chlad môžu viesť k náhlemu zhoršeniu stavu pacienta nazývanému astmatický záchvat. Uvedené vyvolávacie podnety môžu pre poruchu regulácie napätia hladkých svalov v stene dýchacích ciest v prieduškách spôsobiť ich zúženie. Pacient vtedy pociťuje dýchacie problémy - sťažené dýchanie s pocitom nedostatku vzduchu, na čom sa podieľa aj  zvýšená hlienotvorba. Súčasťou komplexnej astmatickej liečby sú  inhalačné preparáty, ktoré dávkovačmi (sprejmi) vstrekujú do dýchacích ciest. Tým dochádza k maximálnemu účinku v postihnutom tkanive pľúc a zároveň sa znižuje miera nežiaducich účinkov a pôsobenie na celé telo (oproti užívaniu liekov vo forme tabliet).     
 
Záver
Dýchacia sústava je súbor viacerých orgánov. Každý z týchto orgánov je pre dýchanie nevyhnutný. Je jedno, či by chýbala nosová dutina, hltan, hrtan, priedušnica alebo pľúca. Bez jedného z týchto orgánov by nebolo možné dýchanie. Takisto sú dôležité svaly v oblasti pľúc. Tie napomáhajú dýchaniu správnemu dýchaniu. Pre správnosť dýchania sú dôležité aj obranné dýchacie reflexy, ktoré signalizujú napr. znečistené prostredie alebo chorobu. Existuje mnoho ochorení dýchacích ciest. Niektoré sú dlhodobé, iné naopak krátkodobé. Astma je jedna z chorôb, ktorá postihuje množstvo ľudí po celom svete. Je nepríjemná najmä vďaka astmatickým záchvatom, kedy je znemožnené dýchanie človeka. Ako vyplýva z tejto práce, dýchanie a dýchacie cesty sú nesmierne dôležité pre život človeka. Preto by sme si ich mali chrániť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.051 s.
Zavrieť reklamu