Endokrinné žľazy - vplyv hormónov na život človeka

Endokrinné žľazy - vplyv hormónov na život človeka
 
Úvod
,,Hormóny nás k sebe pritiahnu, ale pohromade nás neudržia."
(William Glasser)
Aj takéto sú mnohé citáty o láske. Čo to tie  hormóny však  v skutočnosti sú? Akú majú funkciu ? Načo nám slúžia ? Skade sa hormóny berú ? Mnohí sa nad významom tohto slova nikdy nezamýšľali a ani naň nekládli príliš veľký dôraz. Otázky tohto druhu si však treba zodpovedať hneď, pretože tak lepšie pochopíme pôsobenie hormónov na sebe navzájom i na našom zdraví.
Snáď každý z nás už vie, že určujú rozdiely medzi mužom a ženou. Tak isto určujú či je niekto nízky, alebo vysoký, či dospievame skôr, alebo neskôr. Niektoré hormóny akoby si s nami robili, čo chcú. Majú na svedomí naše bláznivé nálady, nadbytočné kilá, neplodnosť či vrásky. Nečakaný plač strieda smiech a zmeny nálad sú na dennom poriadku u žien v tehotenstve.  
V puberte majú vplyv na každého z nás. To je obdobie kedy si rodičia nevedia dať rady so svojimi dospievajúcimi deťmi.Je to obdobie, v ktorom sa nám v tele búria všetky hormóny, ktoré podmieňujú časté zmeny nálad, správania či výzoru. Tiež nám signalizujú či sme hladní, alebo sýti a takisto aj to, že nás bolí hlava a mnoho ďalších príznakov.  Hormóny nie sú v tele len tak do počtu. Majú veľa vlastností, účinkov a efektov, ako sa spočiatku môže zdať.  V našom tele sa nachádza veľké množstvo hormónov, o ktorých nemáme ani páru. Ovplyvňujú prakticky všetky životné funkcie, čo pociťujú obzvlášť ženy. Hormóny sú životne dôležité ,, stavebné kameneˮ nášho života, ktoré zaisťujú fungovanie nášho organizmu.  Z tohto dôvodu by sme mali mať o nich aspoň pár poznatkov.

1 Hormóny
Pojem,, hormón " má svoje korene v gréckom slove ,, hormaó ,˝ ktoré znamená poháňam, ale aj povzbudzujem. Sú to organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou: v hypofýze, nadobličkách, semenníkoch, vaječníkoch, štítnej žľaze, pankrease a prištítnych telieskach. Hormóny sa vylučujú do krvi, miechy mozgovomiechového moku. Sú látkami a nositeľmi informácií pre tkanivá a cieľové orgány. V tele majú účinok ako chemické regulátory a biokatalyzátory. Hormóny sú v tele transportované krvou k rôznym orgánom, na ktoré potom špecificky účinkujú. Umožňujú reguláciu látkovej premeny. Hormóny majú v našom tele na starosti veľké množstvo funkcií, okrem metabolizmu aj fyzický a psychický vývoj. Kontrolujú biochemickú činnosť tela, napríklad trávenie, rast, energetickú výkonnosť, a sexuálny vývin  a jeho fungovanie. Taktiež pomáhajú telu vyrovnať sa s únavou, nebezpečenstvom či stresom. Porušenie činnosti v tvorbe hormónov môže poznačiť tak fyzický , ako aj psychicky vývin.
 
1.1 Rozdelenie hormónov podľa miesta vzniku
Hormóny delíme na :
· Žľazové hormóny- tvoria sa v špeciálnych orgánoch- žľazách s vnútornou sekréciou- v endokrinných žľazách
· Tkanivové hormóny- vytvárajú ich bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú inú ako len vnútorne sekretorickú funkciu ( hormóny sliznice žalúdka alebo tenkého čreva majúce vplyv na časť tráviacej sústavy, hormóny na nervových zakončeniach)

2 Endokrinná sústava
Je to sústava žliaz s vnútorným vylučovaním,  ktoré majú na starosti produkciu hormónov ovplyvňujúcich činnosť rôznych orgánov a prenášajúcich informácií vo vnútri tela. Tieto biologicky aktívne látky majú za úlohu udržiavať v organizme prirodzenú rovnováhu vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy s vnútorným vylučovaním  spolupracujú aj s nervovým systémom organizmu. Niektoré časti nervového systému majú však aj funkciu endokrinných žliaz, napr. hypotalamus a dreň nadobličiek.
 
2.1 Endokrinné žľazy 
2.1.1  Hypofýza (glandula pituitaria)
Hypofýza- podmozgová žľaza má akúsi nadradenú úlohu v regulácií endokrinného  systému.  Malé oválne teliesko (asi 1 cm), ktoré je uložené na lebečnej spodine za nosnými  dutinami a pod hypotalamom (podlôžko-   súčasť medzimozgu). Má hmotnosť asi okolo 0,5 gramu, ale i napriek jej malej veľkosti rozlišujeme predný lalok hypofýzy a zadný lalok hypofýzy. Obidva tieto laloky sa vývojovo, štruktúrne aj funkčne od seba odlišujú. Podmozgová žľaza produkuje okolo 20 hormónov, ktoré ovplyvňujú mnohé funkcie organizmu. Predný lalok hypofýzy (adenohypofýza) je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Umiestňujú sa tu hormóny a na rozkaz sa vylučujú do krvného obehu. Adenohypofýza vylučuje  6 dôležitých  hormónov. Väčšina z nich riadi činnosť ostatných žliaz s vnútornou sekréciou. Má hlavné postavenie v hormonálnych reguláciách. Podlieha riadiacemu vplyvu hypotalamu. 

Medzi hormóny adenohypofýzy prináleží:
· Rastový hormón ( somatotropný hormón, STH), ktorý podporuje rast kostry a mäkkých orgánov, čo má  súvis s jeho metabolickými účinkami. Nadmerné množstvo rastového hormónu v mladosti spôsobuje nadmerný vzrast- gigantizmus. Pri jeho nedostatku naopak vzniká trpasličí vzrast- nanizmus. Nadbytok STH v dospelosti zapríčiňujeakromegáliu- rast okrajových častí tela.
· Adrenokortikotropný hormón ( ACTH) organizuje činnosť kôry nadobličiek, produkciu hormónov kôry nadobličiek (kortikoidov ).
· Tyreotropný hormón (tyreotropín, TSH) organizuje činnosť štítnej žľazy. Vyvoláva delenie buniek a rast štítnej žľazy.
· Folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH) riadi tvorbu estrogénu, ktorý vzniká vo vaječníkoch,má vplyv na dozrievanie folikulov vo vaječníkoch. U mužov podporuje rast semenotvorných kanálikov v semenníkoch.
· Luteinizačný hormón (luteotropín, LH) vyvoláva prasknutie Graafovho folikulu a vyplavenie zrelého vajíčka- ovuláciu. Ovplyvňuje vznik žltého telieska vo vaječníku, ktoré sa tvorí na mieste prasknutého folikulu. V žltom teliesku potom vzniká hormón progesterón.
· Prolaktín (laktogénny hormón, PRL) u žien po pôrode spúšťa tvorbu materského mlieka (laktáciu), čiže podporuje rast mliečnej žľazy u žien v tehotenstve. Pri mužoch má vplyv na rast predstojnice.
 
Zadný lalok hypofýzy- neurohypofýza nie je pravá žľaza s vnútornou sekréciou. Zrastená je s hypotalamom a vytvára s ním hypotalamovo- hypofýzový komplex. Vylučuje dva hormóny tvoriace sa v hypotalame a do neurohypofýzy sa premiestňujú nervovými vláknami. Ukladajú sa v neurohypofýze a z nej sa dostávajú do krvi.
· Antidiuretický hormón ( vazopresín, ADH) umožňuje opätovné vstrebávanie vody z primárneho moču. Zvyšuje priepustnosť bunkových membrán pre vodu v distálnom kanáliku obličiek.Jeho úlohou je tiež udržiavanie stáleho objemu telových tekutín v organizme.
· Oxytocín zabezpečuje vyvolávanie sťahov hladkého svalstva maternice pri pôrode a sťahov svalových buniek v mliečnej žľaze, a tak vystrekovanie mlieka do vývodov, čo má význam pri dojčení.
 
2.1.2  Štítna žľaza (glandula thyreoidea)
Štítna žľaza je zložená z dvoch lalokov priložených k hrtanu a začiatku priedušnice. Nevyhnutne dôležité pre látkovú premenu sú jej hormóny. Ak štítna žľaza zlyhá, je tým postihnutý prakticky každý orgán a orgánový systém v tele. K produkcii hormónov v štítnej žľaze je potrebný životne dôležitý stopový prvok jód, ktorý je získavaný z tenkého čreva. Štítna žľaza produkuje hormóny ,najmä tyroxín, ktoré vo svojej molekuly obsahujú jód.
Tyroxín je potrebný pre normálny priebeh premeny látok. Z predného laloka hypofýzy je riadená činnosť štítnej žľazy. 

Nedostatočné množstvo jódu vo vode a v potrave má za následok zníženú tvorbu hormónov štítnej žľazy a prejavy ich nedostatku. U novorodencov a malých detí nedostatočná činnosť štítnej žľazy spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu, až kreténizmus. U dospelého človeka sa to odzrkadlí znížením premeny látok, útlmom mnohých telesných funkcií. Nadmerná sekrečná aktivita štítnej žľazy vedie k opačným prejavom: dráždivosť, nepokoj, zrýchlenie srdcovej činnosti, chudnutie a podobne. Nadbytkom tyroxínu dochádza k hypertyreóze- Basedovej chorobe- prejavujúcej sa navonok zväčšenou štítnou žľazou a vystúpenými očnými guľami. 

Okrem tyroxínu skrátene T4, štítna žľaza ešte zabezpečuje tvorbutrijodtyronínu, nazývaného skrátene T3, a kalcitonínu. Hormóny T3 a T4 riadia látkovú premenu, majú vplyv na rast, vývoj mozgu, svalov a kostí. Kalcitonín  má veľký význam pri metabolizme vápnika a ten má zase vplyv na krvný tlak a výstavbu kostí.
 
2.1.3 Prištítne telieska (glandulaeparathyreoideae)
Prištítne telieska sú veľké asi ako hrášok. Patria ku štítnej žľaze a obvykle sú lokalizované vzadu a po stranách lalokov štítnej žľazy. Väčšina ľudí má štyri tieto drobné kotúčovité útvary. Ich počet môže byť však aj iný. Prištítne telieska vytvárajú parathormon (PTH). Parathormon riadi premenu vápnika v organizme. Prejavuje sa to hlavne udržiavaním stálej hladiny vápnika v krvi a v mimobunkovej tekutine. Zvyšuje vstrebávanie vápnika a znižuje spätné vstrebávanie fosforu. Bráni ukladaniu vápnika v šošovke oka. Kalcitonín je vylučovaný štítnou žľazou a znižuje množstvo vápnikacirkulujúceho v krvi, parathormon, ktorý pochádza z prištítnych teliesok ho zvyšuje. To značí, keď hladina vápnika v krvi z nejakých dôvodov príliš poklesne, prištítne telieska vylučujú parathormon, ktorý signalizuje kostiam, aby odovzdali vápnik zo svojich zásob. Ak však koncentrácia parathormonu príliš stúpne, je z kostí odvádzané neobyčajne veľké množstvo vápniku a kosti strácajú svoju substanciu. Zároveň však stúpa hladina vápnika a fosfátu v krvi, čo zase signalizuje prištítnym telieskam, aby zakončili vylučovanie parathormonu. Pre štítnu žľazu to znamená, že musí začať vylučovať kalcitonín, aby sa spomalila produkcia parathormonu.
 
2.1.4 Podžalúdková žľaza (pankreas)
Pankreas je plochý, žľazovitý orgán s lalôčkovitou štruktúrou, ktorý má sivoružovú farbu. Je jednou z najväčších žliaz v tele. Je to žľaza s vonkajším aj s vnútorným vylučovaním. Tvorí sa v nej pankreatická šťava, ktorá sa vylučuje do tenkého čreva, kde pomáha pri trávení
potravy. Podžalúdková žľaza je uložená priečne v hornej časti brucha za žalúdkom. Je to 13 až 18 centimetrov dlhý, až 9 centimetrov široký a asi 3 centimetre hrubý orgán, ktorý váži okolo 80 až 100 gramov. Po celom pankrease sú rozptýlené skupiny špecializovaných buniek. Tieto skupiny buniek popísal prvýkrát v roku 1869 nemecký histológ a patológ Paul Langerhans. Na jeho počesť boli po ňom pomenované ,,Langerhansove ostrovčekyˮ. V týchto ostrovčekoch sa vytvárajú rôzne hormóny: inzulín, glukagón a somatostatín. Glukagón štiepi základné uhľohydráty, ktoré sú uložené v pečeni. Somatostatín znižuje hladinu cukru v krvi a sekréciu glukagónu a inzulínu. Jeho úlohou je teda vykonávať  kontrolnú funkciu. 
  Hlavná úloha inzulínu sa zakladá na kontrole hospodárenia tela s cukrom. Okrem toho istí dopravu hroznového cukru (glukózy) do svalových a tukových buniek za účelom nadobudnutia energie. Zároveň inzulín stimuluje produkciu glykogénu, škrobu zo živočíšnej stravy. Inzulín okrem toho zabraňuje tvorbe novej glukózy v pečeni. Skoro všetky uhľohydráty a 50% až 60%  proteínov sa premení na glukózu.To, čo z nej telo nezužitkuje, ihneď ukladá predovšetkým do pečene ako glykogén, ktorý sa v prípade potreby zase premieňa na glukózu. Keď sa zvýši  hladina glukózy v krvi, je to pre B- bunky signálom k vylučovaniu veľkého množstva inzulínu, ktorý  má využiť toto telesné ,,palivoˮ. Ak však nie je produkovaný dostatok inzulínu, dochádza k hyperglykémií, čiže k zvýšenej hladine cukru v krvi. Telo nie je schopné spracovávať glukózu. Okrem toho je inzulín nevyhnutný aj pre správny metabolizmus tukov. Nedostatočné množstvo inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku ( diabetes mellitus). Protihráčom inzulínu je hormónglukagón, tvorený A-bunkami, ktorý pri silnom poklese hladiny cukru v krvi –hypoglykémii zaisťuje udržiavanie jeho dostatočnej koncentrácie. Zvyšuje hladinu glukózy v krvi.
 
2.1.5  Nadobličky (glandulae suprarenalia)
Sú to párové žľazy, ktoré sú uložené na hornom póle obličiek. Každá váži okolo 10 až 15 gramov. Zabezpečujú produkciu viac ako 150 hormónov. Každá z týchto žliaz má dve časti, vonkajšiu ,,kôruˮ a ,,dreňˮ vo vnútri.  

Kôra nadobličiek (cortex) tvorí skupinu hormónov, ktoré sú označované ako steroidy. Kôra nadobličiek je zložená z troch vrstiev, pričom každá vrstva má inú funkciu. Steroidy, ktoré sa tu produkujú, sú rozdelené do troch kategórií podľa svojich úloh:
· minerálkortikoidy, ktoré zabezpečujú kontrolu metabolizmu minerálov a hospodárenie tela s vodou, 
· glukokortikoidy- riadia metabolizmus uhľohydrátov a hospodárenie tela s cukrom, okrem toho vnímajú obranné funkcie v imunitnom systéme a metabolizme,
· sexuálkortikoidy alebo pohlavné hormóny (androgény a estrogény) pôsobia podobne ako hormóny, ktoré sú tvorené v semenníkoch a vaječníkoch. 
Najdôležitejší minerálkortikoid je aldosteron. Spolu s inými hormónmi kôry nadobličiek riadi metabolizmus minerálov v tele, zvyšuje vstrebávanie sodíka v obličkách, a tým zvyšuje krvný tlak, okrem toho vplýva na vylučovanie vápnika.Keď kôra nadobličiek vytvára nadmerné množstvo aldosteronu, bunky vylučujú príliš veľa draslíka, čo má za dôsledok nepravidelný rytmus srdca, svalovú slabosť a niekedy aj prejavy ochrnutia. 
Najdôležitejším glukokortikoidom strednej vrstvy kôry nadobličiek je kortizol. Podporuje tvorbu uhľohydrátov z bielkovín, zaisťuje ukladanie cukru v pečeni, môže tiež zvyšovať hladinu cukru v krvi. Nadmerná tvorba kortizolu vedie k hyperkorticizmu, čo je vážna porucha metabolizmu. Spôsobuje chorobu ,, Cushingovsyndróm˝. Typické príznaky sú začervenaná zaokrúhlená tvár- nahromadenie tuku v lícach, obezita, naopak nohy a ruky sú chudé, na koži brucha vznikajú strie, zvýšený krvný tlak, znižuje sa hustota kostnej hmoty- vznik osteoporózy, únava, nedostatočná funkcia pohlavných žliaz. 
Pohlavné hormóny dopĺňajú mužské či ženské pohlavné hormóny tvoriace sa v semenníkoch a vaječníkoch. Výnimku tvoria androgény, pohlavné hormóny mužov, ktoré u žien vytvárajú nadobličky. Riadia u nich rast ochlpenia na ohanbí a takisto aj na iných častiach tela a majú vplyv na pohlavný pud. Nadmerná tvorba androgénu u žien zapríčiňuje : silný rast ochlpenia na tvári a na tele, hrubší hlas a silný vývoj svalov. 
Dreň nadobličiek (medulla) produkuje katecholamíny. K nim patria stresové hormóny adrenalín, noradrenalín a dopamín. Majú silné povzbudzujúce účinky, zrýchľujú rytmus srdca a zvyšujú krvný tlak. Človek by sa teoreticky mohol zaobísť aj bez drene nadobličiek, pretože katecholamíny sú produkované aj inými tkanivami v tele.
 
2.1.6  Epifýza ( glandula pinealis )
Epifýza- šuškovité teliesko je to šedoružová žľaza uložená na zadnej strane medzimozgu. Má žľaznatú štruktúru a rôznu veľkosť. Produkuje hormón melatonín, ktorého funkcia  zbrzďuje vývoj pohlavných žliaz. Pôsobí aj ako sedatívum a jeho úlohou je riadiť spánkový cyklus. Teliesko je senzibilné na slnko a reaguje na uhol slnka či intenzitu prirodzeného svetla. Obr. 6: Epifýza
 
2.1.7  Detská žľaza ( thymus)
Je uložená za hrudnou kosťou  a je zložená z pravého a ľavého laloku, ktoré sú oddelené prepážkami. Týmus u kojencov, detí a v puberte sa podieľa na regulácií rastu. Deti sa rodia s veľkým týmusom, ktorý behom detstva stále rastie a v puberte je najväčší. Vekom sa neskôr mení na nefunkčné tkanivo.
Týmus, alebo teda jeho hormóny, nazývané tiež thymusfaktory a thymuspeptidy hrajú veľmi dôležitú úlohu v imunitnom systéme a v obranných funkciách tela.
 
2.1.8  Pohlavné žľazy ( gonády)
Vaječníky (ovaria)sú to ženské pohlavné žľazy, kde sa vo vaječníkových folikuloch a žltom teliesku tvoria pohlavné hormóny. Pohlavné hormóny žien sú estrogény a gestagény. V ženskom organizme sa vytvárajú aj androgény, ale v oveľa menšom množstve.

· Estrogény (estradiol, estrón) produkujú sa prevažne vo vaječníkoch, v placente a v menšom množstve i v nadobličkách. Ich úlohou je rozvoj a udržiavanie ženských pohlavných organov. Ich účinkom sa v puberte zväčšuje maternica, vajíčkovody a pošva. Taktiež začínajú rásť prsníky. Majú zodpovednosť aj za ukladanie tuku v oblasti zadku a stehnách.
· Gestagény (progesterón) produkujú sa hlavne v žltom teliesku vaječníka a minimálne množstvo vzniká v nadobličkách. Po otehotnení vo veľkom množstve vznikajú v placente. Základnou úlohou je príprava organizmu na tehotnosť a jej udržiavanie.
· Androgény ( testosterón, andosterón) podieľajú sa na vývoji vonkajších pohlavných orgánov, pôsobia na libido. Majú vplyv na rast podpazušného a pubického ochlpenia.
 
Semenníky (testes) sú to mužské pohlavné žľazy, ktoré sú zodpovedné za tvorbu mužských pohlavných hormónov- androgénov ( najdôležitejší je testosterón). Podporujú rast pohlavných orgánov, pohlavnú aktivitu, vývin a udržiavanie sekundárnych pohlavných znakov, napríklad ochlpenie.
 
3 Vlastná práca
3.1 Dotazník
Som študentkou tretieho ročníka Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Vo svojej vlastnej práci som sa rozhodla urobiť prieskum vo forme dotazníka. Tento dotazník je použitý čisto len pre účely svojej projektovej práce, ktorej téma je z hľadiska biológie. Téma znie : ,, Endokrinné žľazy a vplyv hormónov na život človeka˝. Dotazník je vytvorený s cieľom zistiť, aká je informovanosť a aké poznatky majú študenti ohľadom tejto témy. Dotazník je anonymný, preto sa nikam nepodpisujte. Postup pri vyplňovaní dotazníka je jednoduchý. Zakrúžkujte vždy jednu odpoveď. Tam, kde sú otázky otvorené, Vás prosím o stručnú a jasnú odpoveď. Za Vašu ochotu pri vyplňovaní dotazníka Vám vopred ďakujem.
 
3.2 Vyhodnotenie
Dotazník je zložený z jedenástich otázok, na ktoréodpovedalo 20 respondentov. Z nich 12 zastupovalo ženské pohlavie a 8 mužské. 
Čo sa týka prvej otázky ôsmi ľudia odpovedali možnosťou prvou, čiže áno patrí biológia medzi ich obľúbené predmety. Dvaja respondenti odpovedali možnosťou druhou, čiže neviem. Štyria zvolili možnosť tretiu- skôr nie ako áno a šesť z nich uprednostnilo poslednú možnosť- rozhodne nie. Z toho vyplýva, že 40% respondentov považuje biológiu za obľúbený predmet. Na druhú otázku , ktorá sa týkala záujmu o ľudské telo siedmi odpovedali áno, traja- trochu a desiati zvolili tretiu možnosť- nie. Pri tretej otázke sme sa dozvedeli, že 17 respondentov pozná vetu ,,Búria sa ti hormóny ˝ a traja o nej nemajú poňatia. Štvrtá otázka bola otvorená, kde respondenti mali vyjadriť svoj názor vlastnými slovami, kedy alebo v akých obdobiach sa nám búria hormóny v tele. Väčšina z nich odpovedala: v pubertálnom období alebo u žien v období menštruácie, či tehotenstve. Vyskytli sa aj odpovede typu: keď sme nahnevaný, šťastný, keď pociťujeme stres alebo šťastie. Túto otázku celkom  úspešne zvládli.

Čo sa týka piatej otázky, ktorá bola tiež otvorená nás zaujímalo či študenti vedia načo nám v tele slúžia hormóny a aká je ich funkcia. Niektorí odpovedali: nachádzajú sa v tele len tak, do počtu, nemajú žiadne špecifické funkcie. Iní odpovedali: zabezpečujú vývin rôznych orgánov v tele, podporujú rast niektorých orgánov a tkanív v tele, prenášajú informácie. Musím povedať, že túto otázku nezvládli tak, ako by mali. Šiesta otázka bola s výberom možnosti, kde sme sa pýtali či sú hormóny v našom tele nevyhnutné. Z toho ôsmi odpovedali áno, siedmi zvolili možnosť neviem a piati odpovedali možnosťou nie. V siedmej otázke mali študenti reagovať na to, či poznajú nejaké hormóny, a ak aj áno, mali uviesť príklad. Z toho 16 respondentov reagovalo odpoveďou- áno poznajú a štyria zvolili možnosť nie. Najčastejšími uvádzanými príkladmi boli hormóny: testosterón, estrogén, adrenalín a noradrenalín. Ôsma otázka bola založená opäť na otvorenej odpovedi, v ktorej sme sa pýtali, kde všade v našom tele sa môžu tvoriť hormóny. Odpoveďami študentov boli: neviem, v nejakých orgánoch, v žľazách, v bunkách. V deviatej otázke sme sa pýtali, čo všetko môžu hormóny ovplyvniť na našom tele. Mnohí z respondentov odpovedali: rast vlasov, ochlpenie, akné, svaly, menštruáciu. V desiatej otázke nás zaujímalo či študenti poznajú nejaké ochorenia týkajúce sa porúch hormonálnej činnosti. Siedmi z nich odpovedali možnosťou áno a 13 respondentov si vybralo možnosť nie. Najčastejšie označovanými ochoreniami bola cukrovka, zvýšená alebo znížená činnosť štítnej žľazy. V poslednej jedenastej otázke sme sa zamerali na to, či niektorí z našich respondentov trpí, alebo niekto v ich okolí má problémy s poruchami hormonálnej činnosti. Piati odpovedali áno a zvyšní pätnásti zakrúžkovali možnosť nie. Najčastejšími odpoveďami boli, že ich príbuzní alebo spolužiaci trpia cukrovkou či poruchou štítnej žľazy. Tento dotazník by som celkovo vyhodnotila tak, že študenti majú veľmi slabé vedomosti o tejto tematike, čo je chyba. Každý človek by mal vedieť o svojom tele, čo najviac a zaujímať sa oň. 

Záver
Spracovaním tejto témy som si prehĺbila vedomosti z biológie. Dozvedela som sa veľa zaujímavostí, informácií a faktov, na ktorých je naše telo založené. 
V  tele existuje množstvo rôznych hormónov, ktoré riadia naše telo. Bez hormónov by sme dokonca nemohli kvalitne zaspať.  Riadia priebeh všetkých životných procesov, látkovú výmenu, starajú sa o zdravie a našu dobrú náladu. Pracujú často bez prestania, nonstop cez deň aj v noci. Záležitosti okolo hormónov sú stále predmetom bádania vedcov a určite sa ešte dozvieme veľa o tom ako hormóny v našom tele fungujú, a za čo všetko sú zodpovedné.