Endokrinné žľazy – účinky hormónov na život človeka

Endokrinné žľazy – účinky hormónov na život človeka
 
ÚVOD :
Hormóny ovplyvňujú život každého z nás už od malička. Spôsobujú našu dobrú náladu, ale stoja aj za dňami, keď sme mrzutí alebo nervózni. Hormóny nás sprevádzajú pri puberte, zažívame vďaka ním pocity lásky, ale taktiež sú zodpovedné za pocity v našom žalúdku pri hlade. Veľa krát ani netušíme, aké procesy sa v našom tele odohrávajú, čo vlastne všetky vyššie spomenuté situácie spôsobuje. Povieme si, že za to môžu hormóny. Ale čo to vlastne znamená? To by som chcela vo svojej práci všetkým priblížiť. Aké endokrinné žľazy sú v našom tele, ako fungujú a čo nám spôsobujú. Myslím si a dúfam, že táto téma by mohla mojich spolužiakov zaujať a že sa mi podarí priblížiť a vysvetliť im niektoré pojmy, ktoré už určite počuli, ale zatiaľ sú im neznáme.
 
1. ENDOKRINNÁ SÚSTAVA
Endokrinná sústava alebo endokrinný systém je sústava žliaz s vnútorným vylučovaním. Skladá sa z deviatich hlavných žliaz rozmiestnených po celom tele. Dohromady tieto žľazy tvoria desiatky chemických látok, nazývaných hormóny, ktoré uvoľňujú priamo do krvi. Hormóny obyčajne pracujú pomalšie ako nervy, ale môžu mať dlhodobejší účinok. Endokrinná sústava hrá dôležitú úlohu v homeostáze. Pomocou chemickej spätnej väzby reguluje rýchlosť mnohých procesov v tele a hrá rozhodujúcu úlohu pre rast a rozmnožovanie.
 
1.1 ŽĽAZY S VNÚTORNÝM VYLUČOVANÍM
Medzi žľazy s vnútorným vylučovaním patria:
1.  Podmozgová žľaza - hypofýza
2.  Šuškovité teliesko - epifýza
3.  Štítna žľaza
4.  Prištítne žľazy
5.  Nadobličky
6.  Týmus – detská žľaza
7.  Podžalúdková žľaza
8.  Pohlavné žľazy – vaječníky, placenta, semenníky
 
1.1.1 PODMOZGOVÁ ŽĽAZA – HYPOFÝZA
Má nadradenú, koordinačnú funkciu voči ostatným endokrinným žľazám. Je prepojená s časťou medzimozgu a spolu s ním vytvára hypotalamo-hypofýzový komplex. Hypofýza je nepárový, valcovitý útvar oblého tvaru sivoružovej farby. U žien je o niečo ťažšia a počas tehotenstva sa jej veľkosť mierne zväčšuje. Je uložená v takzvanom tureckom sedle, ktoré vytvára klinová kosť. Hypofýza sa skladá z dvoch častí, časť žľazná (adenohypofýza) a časť nervová (neurohypofýza). Adenohypofýza je najobjemnejšou časťou hypofýzy. Vďaka veľkému množstvu drobných ciev má hnedočervenú farbu. Adenohypofýza produkuje tieto hormóny – somatotropín (STH, stimuluje rast organizmu zvyšovaním metabolizmu bielkovín), tyreotropín (TSH, stimuluje tvorbu hormónu tyroxínu štítnou žľazou), kortikotropín (ACTH, stimuluje tvorbu hormónov v kôre nadobličiek), folikulostimulačný hormón (FSH, u žien pôsobí pri stimulácií vývoja vajíčok a vylučovania estrogénu pri menštruácií a u mužov vyvoláva tvorbu spermií), luteinizačný hormón (LH, u žien stimuluje ovuláciu, u mužov spôsobuje tvorbu androgénov) a prolaktín (PRL, po pôrode vyvoláva tvorbu mat. mlieka).

Neurofypofýza je neuroektodermového pôvodu. Je sivožltej farby, ktorého príčinou je bunkový pigment. Nemá žľazový charakter. Tvorí ju veľké množstvo gliových buniek a malé množstvo ependýmových buniek. Neurohypofýza uskladňuje  hormóny vytvárajúce sa v neurosekrečných bunkách hypotalamu – vazopresín (ADH, spätné vstrebávanie vody z odvodných kanálikov nefrónov a reguluje objem telových tekutín) a oxytocín (stimuluje tvorbu mlieka a kontrakcie svalov maternice pri pôrode)
 
1.1.2 ŠUŠKOVITÉ TELIESKO
Šuškovité teliesko alebo epifýza je výrastok medzimozgu. Tvorí sa v nej hormón melatonín. Ten je zodpovedný za tvorbu pohlavných hormónov. Jeho tvorbu inhibuje predlžovanie svetelnej časti dňa. Nedostatok svetla dokonca dokáže spôsobiť zlú náladu, v horších prípadoch aj depresiu.
 
1.1.3 ŠTÍTNA ŽĽAZA
Štítna žľaza kontroluje rýchlosť metabolizmu a hladinu vápnika v tele. Tvorí dva hormóny – tyroxín a kalcitonín. Tyroxín produkujú folikulárne bunky z voľného tyrozínu a tyrozínových zvyškov. Obsahuje jód a v tele má funkciu plynového pedálu. Zrýchľuje metabolickú rýchlosť tela, zvyšuje rýchlosť delenia buniek, zlepšuje výkonnosť nervovej sústavy, zrýchľuje pulz srdca a zvyšuje krvný tlak. Tvorbu tyroxínu reguluje tyreotropný hormón (TSH) vylučovaný v prednom laloku hypofýzy. Kalcitonín sa zapája do regulácie hladiny vápnika v krvi. Spomaľuje rýchlosť využívania vápnika z kostí. Kalcitonín sa používa aj na liečenie hyperkalcémie alebo osteoporózy.
 
1.1.4 PRIŠTÍTNE TELIESKA
Sú to dva páry malých žliaz. Sú umiestnené na zadnej strane štítnej žľazy. Produkujú parathohormón (PTH), ktorý zvyšuje rýchlosť využívania vápnika z kostí. Jeho výsledkom je vyššia kocentrácia vápnika v krvi. Účinok parathohormónu je spojený s kalcitonínom zo štítnej žľazy. Tieto dva hormóny majú protichodný účinok. Pomocou negatívnej spätnej väzby udržiavajú vyrovnanú hladinu vápnika v krvi.
 
1.1.5 NADOBLIČKY
Nadoblička je žľaza, ktorá zvyšuje rýchlosť metabolizmu a pripravuje telo na stres. Je tvorená dreňou a kôrou. V dreňovej časti sa tvoria antagonistické hormóny – epinefrín (adrenalín) a norepinefrín (noradrenalín). V kôre nadobličiek sa tvoria hormóny kortikosteroidy, ktoré menia koncentráciu iónov v krvi a pomáhajú kontrolovať metabolizmus.  Hormóny v kôre sú napríklad aldosterón (zvyšuje množstvo sodíka a vody v krvi), kortizón (zvyšuje odolnosť voči stresu, zmierňujú zápalové procesy) a glukokortikoidy (tlmia alergické procesy, zasahujú do metabolickej premeny tukov,...)
 
1.1.6 PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA
V podžalúdkovej žľaze sa vytvára pankreatická šťava, ktorá sa vylučuje do tenkého čreva, kde pomáha pri trávení potravy. Bunky podžalúdkovej žľazy tvoriace hormóny sú endokrinné žľazy, nazývané Langerhansove ostrovčeky. Tvoria hormón inzulín a glukagón, ktoré kontrolujú hladinu cukru v krvi. Inzulín podporuje premenu glukózy na glykogén, a tým zmenšuje jej množstvo v krvi. Glukagón pôsobí presne naopak. Obr. 2.: Tráviaca sústava, podžalúdková žľaza

1.1.7 VAJEČNÍKY
U žien sa pohlavné hormóny tvoria vo vaječníkových folikuloch a žltom teliesku, vo vaječníkoch. Počas tehotenstva sa tieto hormóny tvoria v plodovom koláči. Sú to hormóny – estrogén, je to hormón zodpovedný za vznik sekundárnych pohlavných znakov počas puberty, napríklad zväčšenie poprsia, a hormón progesterón, jeho hladina sa zvyšuje najmä počas menštruácie, pri tehotenstve zabezpečujú pripravenosť sliznice maternice a prsných žliaz. Oba hormóny pripravujú prsné žľazy na produkciu mlieka a spolu s luteinizačným hormónom vyvolávajú hrubnutie maternice.
 
1.1.8 PLACENTA
Placenta spája krvnú sústavu dieťaťa a matky. Slúži na zabezpečenie života plodu. Kyslík a živiny sa dostávajú difúziou z krvi matky do krvi dieťaťa a odpady, vznikajúce v tele dieťaťa, putujú opačným smerom. V placente vznikajú aj hormóny, ktoré pomáhajú matkinmu telu, aby sa prispôsobilo tehotenstvu a pripravilo sa na tvorbu mlieka.
Obr. 3.: Maternica, vaječníky
 
1.1.9 SEMENNÍKY
U mužov sú pohlavnými žľazami semenníky, ktoré zodpovedajú za tvorbu mužských pohlavných hormónov – androgénov, z nich najdôležitejší je testosterón. Podporujú pohlavnú aktivitu, rast pohlavných orgánov, vývin a udržiavanie sekundárnych pohlavných znakov. U dospelého muža sú semenníky uložené mimo brušnej dutiny, v miešku, kde zostupujú až koncom vnútromaternicového vývinu. O produkciu testosterónu sa starajú tzv. Leydigové buky umiestnené vo väzive medzi semenotvornými kanálikmi.

2. ÚČINKY HORMÓNOV NA ČLOVEKA
Hormóny sú chemické látky, ktoré využíva endokrinná sústava na kontrolovanie telesných procesov. Po tele sa šíria krvou. Keď hormón dosiahne svoj cieľ nazývaný cieľová bunka alebo cieľové tkanivo, zapojí sa na špecifické miesto plazmatickej membrány cieľa, nazývanej receptorové miesto. Vyvoláva tak chemickú zmenu vo vnútri bunky a spúšťa špecifický proces, napríklad kontrakciu hladkých svalov. Hormón môže mať jeden alebo niekoľko cieľov. Hormóny pôsobia vo veľkej miere na našu psychiku, napríklad môžu za náš pocit radosti, rozkoše, smútku,... Taktiež kontrolujú rast, energetickú výkonnosť, trávenie a tiež sexuálny vývin a jeho fungovanie. Bojujú aj so stresom, nebezpečenstvom a únavou.
 
2.1 PUBERTA
Pubertou si prešiel alebo práve prechádza každý z nás. U každého je tiež individuálna, avšak zmeny sú rovnaké. Začína vtedy, keď hypofýza vyšle signál telu, aby začalo produkovať špeciálne chemické látky, ženské pohlavné hormóny, estrogén, progesterón. Puberta začína u dievčat okolo 11. roku a u chlapcov začína o 2 roky neskôr, ale nie vždy musí nastať práve v tomto čase. Počas puberty stúpa hladina testosterónu (viac u mužov) a ten vyvoláva rast pohlavných orgánov a vývoj sekundárnych pohlavných znakov. V dospelosti je testosterón potrebný k udržaniu funkcie pohlavných orgánov. Zmeny u dievčat sú iné ako u chlapcov. Sú to najmä začiatok rastu pŕs, rozširujú sa bedrá, zoštíhľuje pás, rast do výšky, začína rásť ochlpenie, pokožka sa stane mastnejšou a v niektorých prípadoch sa môže objaviť aj akné a začína menštruačný cyklus. Chlapci taktiež vyrastú do výšky, mení sa im hlas, rastie ochlpenie, začnú im masnieť vlasy a tiež pokožka a telá zmohutnejú.
 
2.2 LÁSKA
Láska na prvý pohľad. Každý to už zažil alebo o tom minimálne počul. Ale existuje niečo také v skutočnosti? Láska má totižto svoj vlastný vzorec, C8H11N. Keď sa nám nejaký človek zapáči, znamená to že náš mozog na základe nejakých znakov dostal signál, že sa v našom okolí ukázal niekto sympatický. Vo svojom vnútri pravdepodobne máme zapísané charakteristické rysy, ktoré nám vyhovujú. Ale všetko je to v chémií. Keď teda stretneme niekoho zaujímavého, naše telo prenesie vzruchy do nadobličiek a dávajú mu pokyn, aby začal produkovať adrenalín. Uvoľní sa fenylethylamín, ktorý vyvoláva eufóriu. Ďalej sa uvoľňujú aj dopamín a noradrenalín. Tiež prenášajú vzruchy do mozgu. Postupom času človek začne byť od fenylethylamínu závislý. Potrebuje pravidelný prísun a ak nemá svoju dostatočnú dávku, neje, nespí, nepracuje. Postupom času sa fenylethylamín zmení na endorfín. Rozhodujúcou látkou zodpovednou za vášeň je neurotrofín. Pri novom vzťahu je hladina dosť vysoká. Po čase vyprcháva a preto páry, ktoré sú spolu už dlhšie takú vášeň neprežívajú. Zamilovanosť trvá v priemere dva roky. Ďalší hormón prítomný pri zamilovanosti je oxytocín. Je hlavne u žien. Vyvoláva nežnosť, žiadostivosť, dokonca podporuje imunitný systém. Nedostatok tohto hormónu sa objaví len málo krát a to len keď sa žene nedostane absolútne žiadnej nežnosti.
 
2.3 HORMÓN HLADU
Pocit, keď nás prepadne hlad pozná asi každý z nás. Za tento pocit môže práve hormón grelín, ktorý vzniká v žalúdku. Najvyššia je hladina grelínu pred jedlom, po jedle opäť klesá. Ľudia s nedostatkom spánku, majú hladinu grelínu takmer o tretinu väčšiu ako ľudia, ktorí spávajú klasických osem hodín.
 
ZÁVER :
Týmto by som chcela svoju prácu ukončiť. Dúfam, že sa mi podarilo priblížiť všetko, čo ste o endokrinných žľazách nevedeli a taktiež o hormónoch, ktoré ste pravdepodobne nepoznali. Myslím si, že táto téma bola vcelku zaujímavá a mňa samú najviac zaujalo dozvedieť sa niečo o hormóne hladu a že lásku a vášeň ovplyvňuje naše telo. V obrázkoch môžete nájsť kde sa aké žľazy nachádzajú, aby ste si ich dokázali lepšie predstaviť. Informácie sa mi hľadali celkom ľahko a to najmä vďaka internetu a knihám, ktoré som našla či už doma, alebo som k nim prišla v knižnici. Dúfam, že sa vám moja práca páčila a že ste si z nej odniesli čo najviac.