Tráviaca sústava

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 07.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 460 slov
Počet zobrazení: 6 661
Tlačení: 418
Uložení: 438
Tráviaca sústava
 
Úvod
Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili - každý organizmus musí prijímať potravu, aby prežil. Potravou prijíma tuky, cukry, bielkoviny, vitamíny a ďalšie látky, ktoré mu majú dodať energiu a silu na pohyb a ďalšie aktivity. Tieto látky, ktoré prijímajú živočíchy, rastliny a aj my, ľudia, sa musia spracovať, rozložiť, vstrebať sa, a keď sú už nepotrebné, tak vylúčiť von z tela, aby sa nestali pre telo škodlivé.  Úlohou tráviaceho systému organizmov je chemická úprava, rozklad pomocou chemických látok - enzýmov, vstrebanie živín cez sliznice orgánov a vylúčenie z tela von. Je to veľmi zložitý proces, ktorý bližšie opíšem v tejto mojej práci, ktorá je zameraná nielen na funkcie a orgány tráviacej sústavy, ale aj enzýmy, ktoré napomáhajú rozloženiu potravy a žľazy, ktoré ich produkujú.
 
1 O tráviacej sústave
Tráviaca sústava je dutý rúrovitý orgán vystlaný sliznicou. Tento orgán má na starosti trávenie, čiže rozklad potravy a vstrebávanie živín pomocou sliznice, aby ich mohli využiť telesné tkanivá a bunky. Sliznica slúži na vstrebávanie, potravy, je dobre prekrvená a živiny sa dostávajú cez krvné vlásočnice do tela. Pretože je sliznica tak dobre prekrvená, má sfarbenie do ružova. Môže byť buď hladká alebo zvrásnená. Zvrásnená je tvorená klkmi alebo krkmi, napríklad v hrubom čreve. Potrava prechádza cez jednotlivé orgány tráviacej sústavy peristaltickými pohybmi. Peristaltické pohyby sú vlnovité pohyby svalov. Potrava sa dostáva do tráviaceho traktu, na miesto, kde sú svaly uvoľnené, na inom mieste zovreté svaly povolia a medzičasom sa uvoľnené
 svaly stiahnu. Peristaltickými pohybmi sa potrava, chýmus, v tráviacej sústave posúva dole do  jednotlivých orgánov. Tráviaci systém závisí od množstva orgánov, žliaz a ich enzýmov, ktoré premieňajú potravu prijímanú ústami na samostatné zložky. V tejto podobe sa ľahko vstrebávajú do krvi a telo ich buď okamžite využíva alebo uskladňuje. Tráviacu sústavu tvorí  ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo a análny otvor (príloha č.1, obr.3).

Podrobnejšie sa delí na

1.) hlavová časť – ústna dutina 
2.) hrudná časť – hltan, pažerák
3.) brušná časť – žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo  
 
Celková dĺžka tráviacej sústavy je 5-10 metrov (u živého človeka je to približne 5 metrov).  Do tráviacej sústavy patria taktiež aj žľazy tráviaceho systému, ktoré produkujú enzýmy, čiže pomocné látky napomáhajúce k rozkladu potravy. Medzi tráviace žľazy patrí pečeň, podžalúdková žľaza, slinné žľazy a žlčník.
 
1.1 Funkcie tráviacej sústavy
Funkcie sústavy sú premena látok, príjem látok a energie, príjem sa spracovanie potravy, prehltnutie, premena tuhej potravy na tekutú, trávenie, vstrebávanie živín na vytvorenie a rast buniek, odstraňovanie nestráviteľných a nadbytočných látok von z tela prostredníctvom stolice, sekrécia hormónov riadiacich činnosť tráviacej sústavy a regeneračná schopnosť – obnova buniek, napríklad pečeň a jej bunkový cyklus, ktorá má vynikajúcu schopnosť regenerácie. Všetky tieto procesy sú riadené hormónmi, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave. 
 
2 Členenie tráviacej sústavy
 
2.1 Ústna dutina
Ústna dutina bežne nazývaná aj ústa, siaha od pier k hltanovej úžine, ktorá siaha do hltana. Tvoria ju ústa, jazyk, horné a dolné zuboradie. Prostredníctvom ústnej dutiny sa prijíma potrava, ktorá je mechanicky – zubami a jazykom a chemicky – slinami a enzýmom fernetom rozdrobená na menšie časti.
 
Vo vrchnej časti ústnej dutiny sa nachádza podnebie. Sú to dva viditeľné rozličné útvary : zubový oblúk, ktorý sa nazýva aj horné zuboradie a patrí k zakrivenej časti – oblúku ústnej dutiny. Taktiež sa tam nachádza podnebie, ktoré oddeľuje ústnu dutinu od nosovej. Predné dve tretiny podnebia sú kostené, tvrdé a tvorí ich čeľusť. Tvrdé podnebie pokrýva sliznica, popod ktorú vedú tepny, žily a nervy, ktoré vyživujú podnebie a jeho hlienovité žliazky, ktoré vylučujú hlien a tým zvlhčujú potravu a uľahčujú prehĺtanie. Zadná tretina podnebia je zložená zo svalov, ich šliach a slinných žliazok a kryje ju sliznica. Hlavnými svalmi sú napínač podnebnej opony a zdvíhač podnebnej opony. Napínaním a zdvíhaním mäkkého podnebia svaly uzatvárajú pri prehĺtaní nosovú dutinu voči ústnej dutine. Zuby sú tvrdé kostné štruktúry, zasadené do lôžok v čeľustiach. Nachádzajú sa v hornej a dolnej časti ústnej dutiny a sú usporiadané do poloblúka.
 
Každý zub sa skladá z dvoch častí a to z korunky, ktorú môžeme vidieť a z koreňa, ktorý sa nachádza v čeľusti. Korene nevidíme, ale sú väčšinou dlhšie ako korunky. Predné zuby majú po jednom koreni a zadné zuby mávajú dva až tri korene. Zuby sa skladajú z dentínu, zuboviny, čo je  kalcifikované tkanivo. Je to tvrdý materiál, podobný kosti, ktoré pri dráždení tepelnými alebo chemickými podnetmi vyvoláva pocit bolesti. Dentín na korunke pokrýva ochranná vrstva mimoriadne tvrdého a necitlivého tkaniva, skloviny. Koreň pokrýva zubný cement, ktorý pomáha spevňovať zub v zubnom lôžku, alveole, kde je zub umiestnený a upevnený. Vnútro zuba tvorí dreň, ktorá obsahuje jemné väzivo, cievy a nervy. Siaha z vnútra korunky po koniec koreňa, ktorý je na svojej najspodnejšej časti otvorený (príloha č.3, obr.5). Cez tento otvor vstupujú do dreňovej dutiny drobné nervy a cievy, na výživu a pre citlivosť zuba. Zuby sa odlišujú tvarom, špecializáciou a funkciou. Poznáme štyri typy zubov: rezáky (na obr.2 incisors), očné (na obr.2 canine), črenové ( na obr.2 premolars) a stoličky (na obr.2 molare na predchádzajúcej strane).  
Ľudský chrup rozdeľujeme na mliečny a trvalý. Mliečny, dočasný chrup má 20 zubov začína sa tvoriť približne v piatom až ôsmom mesiaci po narodení. Prvé sa začnú prerezávať dolné vnútorné rezáky, po nich horné vnútorné  rezáky a napokon ostatné (príloha č. 5, obr. 7). V dočasnom chrupe nie sú črenové  zuby. Trvalý chrup má 32 zubov, vždy po 8 v každej polovici  čeľuste. Vymieňa sa za mliečny od piatich do siedmych rokov, zuby trvalého chrupu sa začnú prerezávať. V dvadsiatich rokoch  má už väčšina ľudí trvalý chrup.   
 
Jazyk je v zadnej časti ústnej dutiny zrastený so sánkou a jazylkou, po stranách sa pripája k stenám hltana. Má tvar trojuholníka – na báze je široký a smerom k špičke sa zužuje. Stredná časť má preliačený povrch a jeho spodná plocha je spojená so spodinou úst tenkým prúžkom tkaniva- uzdičkou. Jazyk je dôležitý svalový orgán. Pohyb jazyka ovláda priečne pruhované svalstvo. Sliznica jazyka obsahuje nitkovité bradavky, ktoré sú na povrchu drsné. Ďalej sa tam nachádzajú hubovité bradavky a ohradené bradavky, na ich bočných častiach sa nachádzajú chuťové poháriky, ktorými vnímame štyri základné chute: horkú, kyslú, slanú a sladkú (príloha č.2 obr.4). Jednou z hlavných činností jazyka pri jedení je posúvanie potravy k zubom pri jedení, ktoré ju potom požujú a sformovanie zmäknutej potravy do sústa pripraveného na prehltnutie. Potom sústo tlačí do hltana, do zadnej časti dutiny, odkiaľ sa po prehltnutí dostane do pažeráka a žalúdka. Zadná časť jazyka má bradavkovitý vzhľad - obsahuje 40 až 100 uzlíkov miazgového tkaniva, ktorých súbor tvorí jazykovú mandľu.
 
2.2 Hltan
Hltan je 15 cm dlhá väzozovo-svalová trubica, ktorá je vystlaná sliznicou. Delí sa na hornú (nosovú), strednú (ústnu) a spodnú (hrtanovú) časť. Horná časť hltana, nosohltan, slúži na dýchanie a v jeho zadnej časti je otvor, ktorý je spojnicou medzi hltanom a Eustachovou trubicou. Stredná časť sa nachádza za ústnou dutinou a je ohraničená mäkkým podnebím a koreňom jazyka. Spodná časť siaha od hornej časti príchlopky do výšky dolného okraja prstencovej chrupky hrtana, kde potom pokračuje do pažeráka. Stredná a spodná časť slúži tiež na dýchanie a trávenie. Stenu hltana tvorí sliznica a vrstva svaloviny, ktorá vykonáva sťahy ( kontrakcie) a tým navodzuje zužovanie hltana. Po prežutí na prehltnutí potravy nasleduje fáza, ktorá prebieha nezávisle od našej vôle a je usmerňovaná reflexom hltacieho centra v predĺženej mieche, ktorý zaktivizuje svalstvo jazyka, podnebia, hltana a jazylky, nadvihne hrtan a prekryje ho spodinou jazyka, takže sa sústo dostane do hltana. Paralelne sa uzatvorí nosohltan prostredníctvom príchlopky, epiglotisu. Z hltana sa sústo dostáva ďalej so pažeráka.
 
2.3 Pažerák
Pažerák je približne 25 cm dlhá svalová trubica s priemerom 1 až 2 cm, je prispôsobená na posun potravy do žalúdka. Stena pažeráka je mäkká a ohybná a ja na ňom niekoľko zakrivení, spôsobujú ich pevnejšie útvary ako ľavá prieduška alebo oblúk srdcovnice. Horná, krčná časť pažeráka je uložená za priedušnicou. Jeho spodná časť otvorom prechádza do vnútra bránice a ústi do žalúdka. Pažerák pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich vrstiev: vnútornej sliznice, podsliznice, svalovej vrstvy a prípojky. Vnútorná sliznica je mechanicky odolná, viacvrstvová dlaždicovitá výstelka.  Sliznica vystielajúca vnútro pažeráka slúži na ľahšie posúvania potravy. Podsliznica, vrstva spojivového tkaniva, je tvorená riedkym väzivom a obsahuje hlienovité žliazky, ktoré napomáhajú pri posúvaní stravy. Svalová vrstva v hornej časti pažeráka je priečne pruhovaná svalovina, ktorú postupne nahrádza hladká svalovina. Prípojka, obaľujúca vrstva spojivového tkaniva, je vonkajšia vrstva riedkeho kolagénneho väziva. Jeho vnútorná časť pozostáva z prstencovito usporiadaných tkanív - rias, ktoré sa stiahnu a posúvajú peristaltickým pohybom potravu nižšie do žalúdka. Medzi pažerákom a žalúdkom nie je viditeľný prechod, ako napr. v konečníku.
 
2.4 Žalúdok
Žalúdok je svalový vak  uložený v hornej brušnej dutine pod bránicou. Ohraničuje ho pažerák z hora a dvanástnik, časť tenkého čreva, zdola. Má zakrivený tvar a má schopnosť rozťahovať sa a sťahovať, podľa toho, či je plný alebo prázdny (príloha č.6, obr.8). Na žalúdku rozlišujeme štyri časti a dve zakrivenia: žalúdkový vchod, klenba žalúdka, telo žalúdka, vrátniková časť, malé a veľké zakrivenie žalúdka. Funkciou žalúdka je zásoba potravy. Jeho vonkajšiu časť pokrýva klzká hladká vrstva. Vnútrajšok tvorí hrubá svalová zriasená výstelka, ktorá produkuje špeciálnu šťavu obsahujúcu 0.5% kyslinu chlorovodíkovú a ďalšie enzýmy, ktoré napomáhajú rozkladu potravín. Táto výstelka je chránená pred týmito látkami vrstvou hlienu, mucínu. Vchod do žalúdka, tzv. vchod cardia, nikdy nie je celkom uzavretý.  Tráviace šťavy rozkladajú chýmus, tráveninu, až kým sa nevytvorí kašovitá hmota, ktorá sa potom po malých častiach vytláča do dvanástnika, prvej časti tenkého čreva.
 
2.5 Tenké črevo
Tenké črevo je dlhé 3-5 metrov u živého človeka a 7 metrov u mŕtveho človeka. Tu prebieha štiepenie a vstrebávanie potravy. Nadväzuje na žalúdok a končí na prechode do hrubého čreva (príloha č.7, obr.9). Delí sa na tri časti, a to na dvanástnik, lačník a bedrovník.
 
Dvanástnik je prvou časťou tenkého čreva, ústi do neho žalúdok. Taktiež je aj najkratšou časťou tenkého čreva, meria približne 25-30 cm. Je nehybný a má tvar podkovovitej trubice stočenej okolo podžalúdkovej žľazy. Sliznica dvanástnika je silná, obsahuje hlien proti narušeniu steny šťavami. V prvej časti dvanástnika je sliznica hladká, ale v ďalších častiach obsahuje krkvy.  Tu sa dostáva natrávená potrava zo žalúdka vo veľmi malých častiach a premiešava sa s výlučkami žliaz dvanástnika, podžalúdkovej žľazy a so žlčou. Tu sa kyselina zo žalúdka neutralizuje a pôsobením ďalších štiav sa chýmus ďalej natravuje.   
 
Lačník a bedrovník sú najdlhšou časťou tenkého čreva. Sú pohyblivé, na rozdiel od dvanástnika. K zadnej stene ich pripája 15 cm dlhý vejárovitý záves, okružie, ktorý je zodpovedný aj za ich pohyblivosť. Lačník je približne 2,5m dlhý a spája sa s bedrovníkom postupným prechodom. V tejto časti sa vstrebávajú potrebné výživové zložky, voda a odpadové látky pokračuje ďalej do bedrovníka.  Je vystlaný klkmi, jemnými prstovitými výbežkami, a mikroklkmi, pričom 1 klk meria 1mm. Bedrovník je dolná časť tenkého čreva. Meria asi 3,5m a pripája sa k hrubému črevu. Vystielajú ho klky, ktoré zväčšujú absorpčný povrch a tak urýchľujú vstrebávanie chýmusu do kapilár.

2.6 Hrubé črevo

Hrubé črevo je dlhé 1,5m. Delí sa na časti: slepé črevo, červovitý výbežok- apendix, vzostupná časť, priečna časť, esovitá a konečníková časť. Kašovitý obsah z tenkého čreva sa v tejto časti tráviaceho systému zahusťuje, vstrebáva vodu a formuje stolicu, ktorá odchádza z tela cez konečník a análny kanál. Slepé črevo je prvá časť hrubého čreva. Hraničí s tenkým črevom, z ktorého sa trávenina dostáva sem cez chlopňu tenkého čreva, a s vzostupnou časťou. Slepé črevo je približne 7,5cm dlhé. Zo slepého čreva odstupuje tenká časť, nazývaná apendix alebo červovitý výbežok.
 
Červovitý výbežok, apendix, je slepý výbežok, ktorý je súčasťou slepého čreva. Môže byť dlhý 6-10 cm a jeho koniec je voľný a pohyblivý. Je to lymfatický orgán, ktorý často podlieha zápalom. Jeho stena obsahuje miazgové tkanivo, ktoré spolu s tenkým črevom chráni organizmus pred mikroorganizmami v potrave.
 
Hlavnou časťou hrubého čreva je jeho vzostupná časť, ktorá smeruje od slepého čreva hore k pravému ohybu a z tade prechádza do priečnej časti. Vzostupná časť je dlhá asi 12 cm a leží priamo na zadnej stene v brušnej dutine. Spredu ho pokrýva pobrušnica. Priečna časť je najdlhšia a najpohyblivejšia časť hrubého čreva, meria 45cm. Na zadnej brušnej stene je uchytená podbrušnicovým závesom. Začína v pravom ohybe pod pečeňovým lalokom a vedie naprieč brušnou dutinou do ľavej strany brušnej dutiny k ľavému ohybu pri slezine.
 
Zostupná časť klesá od jeho ľavého ohybu smerom nadol k okraju panvy. Kde prechádza do esovitej časti . Táto časť je dlhšia ako vzostupná časť, pretože ľavý ohyb leží vyššie ako pravý.
 
Konečníkom pokračuje esovitá časť od úrovne tretieho krížového stavca. Je zakrivený pozdĺž krížovej kosti a kostrče. Dolný koniec konečníka je pripojený k análnemu kanálu, medzi ktorými je uhol 80-90stupňov, ktorý bráni úniku stolice do análneho kanála, V stene konečníka sú tri priečne krkvy, a to horná, stredná a dolná. Pod dolnou priečnou krkvou sa konečník rozširuje do análneho kanála.
 
3 Žľazy tráviacej sústavy
Žľazy tráviacej sústavy produkujú šťavy, enzýmy, ktoré sú nápomocné pri rozkladaní a vstrebávaní potravy. Medzi tieto žľazy patrí slinné žľazy, pečeň, podžalúdková žľaza a žlčník.  
 
3.1Slinné žľazy
Sliny v ľudskom tele produkujú tri slinné žľazy: podjazyková, podsánková a príušná. Príušné žľazy sú po bokoch líc, pri ušiach, sú najväčšie slinné žľazy. Každý deň sa vytvorí 1,7l slín – vodnatý sekrét obsahujúci hlien, mucín, a tekutiny. Sliny obsahujú enzým ptyalín a lyzozým. Úloha slín spočíva v zvlhčovaní úst pri jedení a zvlhčovaní jedla, čím uľahčujú prehĺtanie, napomáhajú pri trávení, chemicky štiepia škrob na jednoduchší cukor, a dráždia chuťové poháriky, čím vyvolávajú chuťový vnem.
 
3.2 Pečeň
Pečeň je  najväčšia žľaza v ľudskom tele, ktorá váži 1,5 kilogramov, nazýva sa aj chemickou továrňou tela. Má červenohnedú farbu. Je umiestnená v hornej časti brušnej dutiny pod bránicou a kryje ju hrudný kôš (pozri prílohu č.8, obr.10). Má nespočetne veľa funkcií v tele : premena bielkovín, uhľovodíkov, tukov; detoxikácia, tvorí sa v nej žlč, zásobáreň živín, podieľa sa na udržiavaní stálej hladiny živín, tvorba fibrinogénu a heparínu,  degradácia- likvidovanie hormónov, tvorba tepla, podieľa sa na krvotvorbe a taktiež je najväčší rezervoár krvi.
 
3.3 Podžalúdková žľaza
Sa nachádza za žalúdkom, vo výške 2. driekového stavca a jeho koniec siaha po slezinu. Má dĺžku 15-20cm a váži 80-90g. Úloha podžalúdkovej žľazy, pankreasu, je produkcia šťavy, enzýmov ktoré štiepia bielkoviny a podieľajú sa na trávení uhľovodíkov a tukov. Tieto šťavy sa aktivizujú až v dvanástniku.
 
3.4 Žlčník
Žlčník je vačok, ktorý tvorí hladká svalovina a má tvar hrušky, umiestnený je v pravej spodnej časti pečeňového laloka (príloha č.9, obr.11) Úloha žlčníka spočíva v hromadení žlče, ktorej sa tam zmestí približne 100ml. Tu sa žlč zahusťuje vstrebávaním vody a neskôr zahustená žlč putuje žlčovodom do dvanástnika.

4 Enzýmy tráviacej sústavy
Tráviaci systém závisí aj od pôsobenia štiav, enzýmov, na požité látky. Enzýmy produkujú orgány, ktoré sú pripojené k tráviacemu traktu a sú zodpovedné za mnohé chemické reakcie prebiehajúce počas trávenia. Množstvo uvoľnených štiav riadia nervové impulzy, prítomnosť potravy a sekrécia hormónov. Jednotlivé enzýmy , ich umiestnenie a látky, ktoré štiepia sú v prílohe č.10, obr12.
 
Záver
Význam tráviaceho traktu je pre človeka rovnako dôležitý ako význam iných systémov a orgánov. Tráviaca sústava a správne fungovanie tráviacej sústavy sú veľmi dôležité pre každý organizmus na svete. Tento veľmi komplikovaný systém má na starosti spracovanie látok, ktoré prijmeme v strave pomocou enzýmov na jednoduchšie látky, ktoré potom sliznica orgánov vstrebáva do tela, aby tieto vzniknuté živiny boli užitočné a dodávali nám energiu na pohyb, na ďalšie procesy v organizme a na výživu organizmu. Taktiež je veľmi významnou časťou endokrinného a imunitného systému. Človek by nemal podceňovať správnu životosprávu, aby sa vyhol problém s nielen s tráviacim ústrojenstvom, ale aj s inými orgánmi, ktoré sú s ním úzko späté.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu