Endokrinné žľazy - vplyv hormónov na človeka

Endokrinné žľazy - vplyv hormónov na život človeka
 
Úvod
Téma endokrinných žliaz človeka a nimi produkovaných hormónov ma už dlhšiu dobu zaujímala  a bola pre mňa niečím čomu som sa chcel bližšie venovať, podrobnejšie spracovať  a najmä dozvedieť sa niečo nové v oblasti biológie. Jedinečnou príležitosťou ako sa dostať k danej téme bol projektový týždeň na našej škole a tak som neváhal a zvolil si túto tému. Svojou prácou by som chcel oboznámiť o funkcií a činnosti endokrinných žliaz a jednotlivých hormónov najmä poslucháčov, ktorí o danej téme ešte nepočuli, alebo o nej vedia doposiaľ len veľmi málo. Vo svojej práci sa zameriam, podrobnejšie rozpracujem a opíšem endokrinné žľazy a jednotlivé hormóny tak, aby bola téma zrozumiteľná a pochopiteľná aj pre ľudí ktorí o nej ešte nikdy nepočuli.
Informácie s ktorými budem pracovať budú pochádzať s kníh, časopisov, internetu alebo iných informačných nosičov a budem tak môcť poskytnúť čitateľovi lepší prehľad o danej problematike.

1. Endokrinná sústava
Endokrinnú sústavu vytvárajú bunky so špecifickým poslaním. Tieto bunky sú roztrúsené vo forme menších bunkových zoskupení po celom organizme. V niektorých prípadoch tvoria samostatné žľazy bez vývodov produkujúce sekrét – hormón, ktorý sa vylučuje priamo do krvného riečiska. Tieto žľazové orgány nazývame žľazy s vnútornou sekréciou.

Endokrinnú sústavu tvoria:
-podmozgová žľaza (hypophisis cerebri),
-Epyfýza (glandula pinealis),
-štítna žľaza (glandula thyroidea),
-prištítne žľazy(telieska) (glanduae parathyroideae),
-chromafínny systém – difúzny neuroendorkinný systém, nadobličky, paragangliá,
-podžalúdková žľaza (pankreas),
-gastro-entero-pankreatický endokrinný systém, 
-vaječník (ovarium),
-placenta,
-semenník (testis),
-detská žľaza (thymus)

Napriek rôznej polohe endokrinných žliaz v ľudskom tele, rozdielnemu účinku a chemickej štruktúre sekrétov týchto žliaz existuje určitý vzťah a fyziologická závislosť medzi rozličnými endokrinnými žľazami. Tým je zabezpečená ich koordinovaná a  harmonická činnosť.

Endokrinné žlazy s ich hormónami pomáhajú v organizme zaistit:
a) stálosť vnútorného prostredia (homeostázu),
b) odpovede na neočakávané nároky (úraz, námaha, stres a pod.),
c) rast a vývoj jedinca,
d) udržovanie druhu (sexuálny život, oplodnenie, rast zárodku).
2. Podmozgová žľaza (hypophysis cerebri)

Podmozgová žľaza alebo hypofýza má akési nadradené postavenie v riadení endokrinného systému. Jej veľkosť kolísa, stranutím sa zväčšuje, takisto v gravidite. V pozdnej starobe sa naopak zmenšuje, takisto po ukončení fázy kojenia. Hypofýza  uložená v tureckom sedle klinovej kosti(sella turcica) na spodine lebky. Činnosť hypofýzy je priamo regulovaná neurosekrečnou aktivitou hypotalamu. Hypothalamus je basálna časť medzimozgu. Obsahuje mnoho vegetatívnych centier zúčastňujúcich sa regulácie teploty, výmeny vody, metabolizmu glycidov a tukov a vychádzajú stadeto tiež podnety pre sexuálnu sféru.  Podmozgová žľaza sa rozdeluje na  -Adenohypofýzu(predný lalok): vyvinula sa z epitelu mbryonálneho ústneho záhybu (stomadeum) a skladá sa:
-z pars destalis, ktorá tvorí asi 70 % tkaniva predného laloka,
-z pars tuberalis, ktorá prechádza na stopku,
-z pars intermedia, úzkej zóny medzi predným zadným  

Z klinických pozorovaní je známe, že v adenohypofýze sa tvoria tieto hormóny :
-Somatotropín (rastový hormón, STH) - stimuluje rast organizmu zvyšovaním metabolizmu bielkovín.
-Tyreotropín (tyreotropný hormón, TSH) - stimuluje tvorbu hormónu tyroxínu štítnou žľazou.
-Kortikotropín (adrenokortikotropný hormón, ACTH) - stimuluje tvorbu hormónov v kôre nadobličiek.
-Folikulostimulačný hormón (folitropín, FSH) - u žien pôsobí spolu s lutenizačným hormónom pri stimulácii vývoja vajíčok a vylučovania estrogénu pri menštruácii; u mužov vyvoláva tvorbu spermií.
-Luteinizačný hormón (lutropín, LH) - u žien stimuluje ovuláciu, vývoj žltého telieska s tvorbou progesterónu a estrogénu; u mužov spôsobuje tvorbu androgénov; u nižších živočíchov zodpovedá za inštinktívne rodičovské správanie.
 -Prolaktín (luteomammotropný hormón, PRL) - stimuluje vylučovanie hormónov žltého telieska a po pôrode vyvoláva tvorbu materského mlieka.
-Stredný lalok (lat. pars intermedia) je dobre vyvinutý iba pri nižších stavovcoch, u vyšších stavovcov je vyvinutý veľmi slabo až skoro vôbec. Tvorí sa tu melanoforový hormón zodpovedný za sfarbenie tela živočíchov, u človeka sa tento hormón označuje ako melanotropín(melanocyty stimulujúci hormón).
-Neurohyofýzu: je menšia gulovitá, býva zapustená do predného laloku uskladňuje hormóny, ktoré sa vytvárajú v neurosekrečných (neurokrinných) bunkách hyotalamu. Tvoria sa tu 2 dôležité hormóny:
-Vazopresín: (antidiuretický hormón, ADH) - podmieňuje spätné vstrebávanie vody z odvodných kanálikov nefrónov a tak reguluje objem telových tekutín.
-Oxytocín: stimuluje kontrakciu svalov maternice pri pôrode a tvorbu materského mlieka.

3. Epifýza(glandula pinealis)
Epifýza je šedoružová žľaza ležiaca v strope tretej mozgovej komory. Skladá sa z pinealocytov usporiadaných do pruhov a lalôčikov a z neurogliových buniek. Medzi bunkami je hustá sieť ciev a nervových vlákien. V epifýze sa vyskytujú vápenaté konkrementy, označené ako mozgový piesok (acervulus cerebri). Funkcia epifýzy brzdí vývoj pohlavných žliaz.   Hypofunkcií epifýzy sa pričíta predčasná pohlavná dospelosť(macrogenitosomia praecox), často majúca pôvod v nádoroch tohto orgánu u detí, alebo v jeho poranení.
Názory na funkciu epifýzy sa experimentálne odlišujú, ale niesú definitívne. Somenieme aspoň niektoré názory, aj keď sú rozdielne: a)Epifýza je fylogenetický relikt  b)Epifýza je zvyšok dorzálneho tretieho oka (parietálne oko)    c)Epifýza je orgán s veľmi malým funkčným významom  d)Epifýza je endokrinný orgán, ktorý ma veľký význam a dôležitosť, reguluje aktivitu podmozgovej žľazy, Langerhansových ostrovčekov, prištítnych žliaz, kôru a dreň nadobličky a pohlavných žliaz.

V súčasnosti je aktuálny posledný názor a uvažuje sa o tom, že sekréty epifýzy pôsobia inhibične na aktivitu iných žliaz.   Epifýza produkuje dôležitý hormón- melatonín, ktorý je zodpovedný za inhibíciu tvorby pohlavných hormónov. Jeho tvorbu inhibuje predlžovanie svetelnej časti dňa. Nedostatok svetla (napríklad v zime) môže spôsobovať horšiu náladu až depresiu.
 
4. Štítna žľaza (glandula thyroidea)
Štítna žľaza je najväčšou žľazou s vnútornou sekréciou, jej hmotnosť je 20 – 60 g. Skladá sa z dvoch lalokov: Pravého a ľavého laloka (lobus dexter et sinister) ktoré sú uložené po bokoch hrtana a priedušnice. Laloky spojuje v predu mostík (isthmus). Žľaza je pokytá väzvovým púzdrom, pod ktorým sa nachádza bohatá cievna sieť. Dorzálna plocha je úzka a dotýka sa nervou a ciev krku a pažeráka. Prištítne žľazy sa prikladajú k tejto ploche.

Hormóny štítnej žľazy tyroxín a trijódtyronín účinkujú v organizme tak, že pri ich deficite vzniká hypometabolizmus a hypotermia (podchladenie) a neskôr môže nastať kóma a smrť. Nedostatok hormónov v priebehu vývoja môže zapríčiniť vrodený kretenizmus. Znížená produkcia hormónov štítnej žľazy môže nastať pri nedostatku jódu v potrave, pri dodávke prirodzených alebo umelých strumigénov do organizmu alebo autoimúnnym poškodením štítnej žľazy. Pri nedostatku jódu v potrave vzniká nedostatok hormónov štítnej žľazy v krvi. Pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy dochádza k Bassedowmu ochoreniu s týmito príznakmi: zrýchlenie srdcovej činnosti, tras rúk, exoftalmus (vypúlenie očí) a struma. Zvýšená sekrécia štítnej žľazy môže byť zapríčinená toxickým adenómom, ktorý treba chirurgicky odstrániť.
Parafolikulárne bunky produkujú hormón kalcitocín. Kalcitocín znižuje hladinu vápnika a fosforu, zabraňuje vyplavovaniu vápnika s kostí. Ukazuje sa však, že hlavným regulačným faktorom hladiny vápnika v krvi je parathormón prištítnych žliaz.

5. Prištítne telieska (glanduae parathyroideae)
U človeka sa vyskytujú spravidla 4 žľazy. Nachádzajú sa na dorzálnej strane lalokov štítnej žľazy. Žľazy sú žltohnedej farby, šošovicového tvaru o veľkosti 6 x 3 x 2 mm, každá žľaza ma hmotnosť asi 50 mg.

U dospelého človeka sa v prištítnej žľaze vyskytujú 2 druhy buniek: a) Hlavné bunky sú pomerne malé. V cytoplazme sa nachádzajú sekrečné granulá. Medzi trámcami buniek sú krvné sínusy, do ktorých sa vyprázdňuje produkt hlavných buniek – parathormón     b) Oxyfilné bunky sú väčšie ako hlavné, je ich menej a v cytoplazme pozorujeme veľký počet mitochondrií. Niektorý autori usudzujú, že takéto delenie buniek je neopodstatnené. Tvrdia že prištítne telieska obsahujú len 1 druh buniek, a to hlavné bunky a ostatné typy sú len funkčným stavom hlavných buniek
Parathormón: Patrí do skupiny peptidových hormónov, ktorý uvoľňuje vápnik z kostí a jeho sekrécia zvyšuje hladinu vápnika v krvi. Pri jeho nedostatku – mäknutie kostí.

6. Chromafinný systém
Chromafinné bunky alebo feochromocyty sa vyvíjajú z neuroektodermu a sú schopné syntetizovať, vylučovať a uskladňovať katecholamíny – dopamín, adrenalín alebo noradrenalín.   Rozoznávame tri hlavné skupiny buniek:      a) Pravé chromafinné bunky, napr. v dreni nadobličiek, v paragangliách,    b)Enterochromafinné bunky nachádzajúce sa v epitelovej vrstve tráviaceho a dýchacieho systému   c) Bunky uskladňujúce amíny, ktoré sú v spojivovom tkanive čreva, podžalúdkovej žľazy a pečene.
K chromafinnému systému zaraďujeme: difúzny neuroendokrinný systém (DNES), nadobličky a paragangliá

6.1 difúzny neuroendokrinný systém
K difúznemu neuroendorkinnému systému  zaraďujeme bunky, ktoré sú všeobecne označované ako ADUP bunky (amine precursor uptake and decarboxylation).  K ADUP systému zaraďujeme viac ako 40 rôznych bunkových typov napr. chromafínne bunky, SIF bunky, peptidy produkujúce bunky podlôžka, podmozgovej žľazy, nadlôžka, prištítnych žľiaz, placenty a pod.    Difúzny neuroendokrinný systém doplňuje a spojuje nervový a endokrinný systém a všetky tri systémy spolu umožňujú a zabezpečujú senzitívny mechanizmus pre homeostatickú kontrolu organizmu.

6.2 Nadobličky (glandulae suprarenales)
Nadobličky sú párovým orgánom žltkastej farby. Uložené sú za podbrušnicou a na hornom póle každej obličky. Ľavá nadoblička má polmesiačikový tvar a zadnou plochou sa opiera o bránicu. Pravá nadoblička má trojuholníkový tvar so spodinou obrátenou k pravej obličke. Na prednej ploche nadobličiek sa nachádza brána (hilus). Nadobličky sú uložené v tukovom telese obličiek a obaľujú ich obličkové pokrývky, ktoré ich aj fixujú. U športovcov sú dobre vyvinuté, nazývajú sa aj žľazy športovcov.

Povrchová časť nadobličiek sa volá kôra (cortex) a je usporiadaná smerom od povrchu do týchto vrstiev:      -zóna glomerulosa tvorí najtenšiu časť kôry a v nej sa produkujú mineralokortikoidy, hlavne aldosterón –zóna fasciculata je najväčšou časťou kôry a bunky tejto vrstvy produkujú glukokortikoid, kortikosterón.     –zóna reticularis je najhlbšou vrstvou. Tvoria ju trámce buniek s hojným obsahom lipofuscínu. V tejto vrstve sa produkuje kortizol a androgény. Hormóny kôry nadobličky sa chemicky rozdeľujú do troch skupín: 1. Skupina – mineralokortikoidy zasahujú do metabolizmu elektrolytov a vody (aldosterón)    2. Skupina – glukokortikoidy, zapájajú sa do metabolizmu cukrov (kortizol, kortikosterón)   3. Skupina – steroidy, ktoré sa chemickým zložením podobajú pohlavným hormónom (androgény). Táto skupina sa zneužíva pre svoju anabolickú vlastnosť v športe.  Pod kôrou sa nachádza dreň (medulla) ktorá produkuje 2 význačné hormóny :  a) Adrenalín: vyvoláva vazodilatáciu arteriol kostrového svalstva a vazokostrikciu arteriol kože a ciev
b) Noradrenalín: má vazokonstrikčný účinok, zvyšuje periferný odpor a tým aj krv. tlak.
 
6.3 Paragangliá
Paragangliá sú vo všeobecnosti definované ako extra – adrenálne zhluky chromafinného  tkaniva, ktoré sa nachádzajú okolo veľkých ciev, v autonómnom nervovom systéme a v sympatikových gangliách (SIF bunky). Paragangliá obsahujú 2 typy buniek:   a) bunky obsahujúce granulá – v týchto bunkách sa nachádzajú katecholamíny    b) satelitové bunky – majú výbežok ktorým čiastočne alebo úplne obaľujú v su-  sedstve sa nachádzajúce bunky prvého typu. Patria sem:   Krčnicové klbko (glomus caroticum), ktoré sa nachádza na každej strane krku v mieste vetvenia spoločnej krčnice na vonkajšiu a vnútornú krčnicu. Toto miesto sa nazýva sinus caroticus. Krčnicové klbko je arteriálny chemoreceptor. V klbku sa nachádzajú glomerálne bunky, ktoré obsahujú dopamín.   Paraganglium srdcovnice (paraganglion aorticum) sa nachádza v mieste odstupu hornej okružnej tepny (a. mesenterica superior) z brušnej srdcovnice. Obsahuje tiež chromafinné bunky, podobné bunkám drene nadobličiek, ktoré produkujú adrenalín. Paraganglion pred pubertou zanikne.

7. Podžalúdková žľaza (pancreas)
Podžalúdková žľaza je dlhá 16 až 22 cm, hrubá 2 až 3 cm, váži 65 až 80 gramov. je to plochý, žľazovitý orgán, s lalôčikovitou štruktúrou, ktorý má sivoružovú farbu. Endokrinnú časť pankreasu tvoria Langerhansove ostrovčeky, ktoré sú roztrúsené v exosekrečnej časti podžalúdkovej žľazy. Produkujú antagonistické hormóny (hormóny s opačným účinkom) – inzulín a glukagón, ktoré ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi. Inzulín podporuje premenu glukózy na glykogén, a tým znižuje jej množstvo v krvi. Glukagón pôsobí opačne. V Langerhansových ostrovčekoch je možné rozoznať tri skupiny buniek:    a) bunky beta označované ako B, ktorých produktom je inzulín     b) bunky alfa označované ako A, ktoré produkujú glukagón  d) bunky delta označované ako D, produkujú gastrín a somatostatín ktoré  patria medzi gastrointestinálne hormóny
 
8. Gastro – Entero – Pankreatický endokrinný systém
Vytvárajú ho skupiny roztrúsených buniek v žalúdku, v čreve a v podžalúdkovej žľaze, ktoré produkujú hormóny ako sú: gastrín, enkephalín, secretin, cholcystochinín, pancreozymín, pankreatický polipeptid, motilín, substanciu P, vazoaktívny peptid, enteroglucagon, neurotensin a pod.    Jednotlivé hormóny môžu pôsobiť krvnou cestou ako cirkulujúce hormóny, môžu pôsobiť miestne na bunky uložené v tesnej blízkosti, alebo pôsobia ako mediátory na peptidergných nervových zakončeniach.

9. Vaječník (Ovarium)
V čase dozrievania Graafovho folikulu sú folikulárne bunky hlavnými producentmi ovariálnych estrogénov, hlavne estradiolu. Po ovulácií sa prasknutý folikul mení na žlté teliesko (corpus luteum). Keď nenastane oplodnenie, žlté teliesko je aktívne len 10 – 14 dní a po tomto čase zaniká.    V tejto dobe produkuje žlté teliesko tieto hormóny: a) Progesterón: vyvoláva transformáciu sliznice v maternici, a tým pripravuje maternicu na implantáciu (nidáciu) oplodneného vajíčka do sliznice.  V mliečnej žľaze progesterón stimuluje čast žľazového parenchýnu. b) Estrogény: Pôsobia na pošvu, maternicu a mliečnu žľazu. Vyvolávajú rast a diferencáciu týchto orgánov. Vaječníky tvoria aj peptid relaxín ktorý v poslednej fáze gravidity vyvoláva relaxáciu väziva panvy a lonovej spony, čím sa uľahčuje pôrod.

10. Placenta
Placenta je prídavný embrionálny orgán, ktorý svojou endokrinnou funkciou spolu s vaječníkmi, pomozgovou žľazou a fetálnou kôrou nadobličiek plodu ovplyvňuje priebeh gravidity.    Po 4. mesiaci tehotenstva placenta nahrádza v produkcii progesterónu žlté teliesko a produkuje ho až do pôrodu.    Hladina progesterónu a estrogénov až do pôrodu stále stúpa.

11. Semenník (testis)
V iresticiálnych Leydigových bunkách semenníkov sa tvorí mužský pohlavný hormón  -testosterón: Ovplyvňuje vývoj sekundárnych pohlavných znakou muža a vývoj pohlavných orgánov. U športovcov sa zneužíva pre svoj účinok na zvýšenie objemu svalovej hmoty kostrového svalstva.

12. Detská žľaza (Thymus)
Detská žľaza patrí k lymfatickému tkanivu. Je tvorená dvoma lalokmi a uložená v hrudníku pred priedušnicou, zasahujúc až k srdcu. Thymus je zdrojom T – lymfocytov. Okrem toho produkuje proteohormón thymosin, ktorý má účinok na tvorbu lymfocytov. Produkuje aj hormón tymokrescín, ktorý urýchľuje rast a spomaľuje pohlavné dospievanie. Počas tvorenia tymokrescínu semenníky ani vaječníky neprodukujú pohlavné hormóny. V puberte tvorba tymokrescínu prestáva.  V dobe pohlavného dospievania je detská žľaza nahradená tukovým tkanivom.

Záver
Spracovávanie témy endokrinných žliaz bolo poučné a prostredníctvom danej témy som sa dostal k mnohým zaujímavým a pre mňa novým informáciám.   Vypracovanie projektu nebolo najjednoduchšie vzhľadom na veľké množstvo odborných slov s ktorými som pracoval. Po vypracovaní danej témy som si bližšie uvedomil dôležitosť hormónov v ľudskom organizme a ako dokáže endokrinný systém koordinovať viaceré telesné činnosti a taktiež nepríjemnosti ktoré vznikajú pri ich nedostatku. Myslím si, že mnohý ľudia nedbajú o svoj organizmus v takej miere akej je to potrebné, a mali by si svoje zdravie vážiť a nevystavovať ho rôznym nebezpečným vplyvom akými sú napr. drogy, nedostatok spánku a nezdravý životný štýl ako taký. Koniec koncov aj tieto negatíva mnohokrát vedú k nesprávnej činnosti endokrinného systému, ktorý je pre zdravie a celkový rovnovážny stav organizmu veľmi dôležitý. Dúfam, že som svojou prácou oslovil a vniesol nejaké nové informácie z oblasti biológie.