Endokrinné žľazy a účinky ich hormónov na život človeka

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 07.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 235 slov
Počet zobrazení: 11 022
Tlačení: 530
Uložení: 512
Endokrinné žľazy a účinky ich hormónov na život človeka
 
1. ÚVOD
„ V tele sa Ti búria hormóny“, tak vetu v podobnom znení počul už isto každý z nás. Hormóny sú v tele každého z nás, no nie každý si uvedomuje ich prítomnosť a význam. V našom tele zohrávajú tieto látky veľkú rolu.
Ste podráždení, máte zlú náladu a najradšej by ste tresli dverami a ostali sami v izbe? Nevstali ste práve tou správnou nohou z postele? Prežívate momentálne lásku? Sršíte šťastím a máte dobrú náladu? Máte nenormálnu chuť do jedla? Nedarí sa vám schudnúť? Prečo chlapci mutujú? Tak pod tieto otázniky by sa mohli podpísať práve hormóny. Hormóny majú veľký význam , no  dokážu v našom tele spôsobiť veľkú „šarapatu“. Stačí, ak žľaza začne produkovať viac alebo menej hormónu a problém je na svete. Takýto problém sa objavil aj v mojej rodine. Na otcovom krku sme spozorovali hrču, ktorá sa zväčšovala stále viac a viac. Čo ju spôsobilo a mnoho ďalších zaujímavých faktov  sa dozvieme v nasledujúcich stranách. 

2. Prehľad endokrinných žliaz v ľudskom tele a ich hormóny
 
2.1 Hypofýza
Podmozgová žľaza je centrom hormonálnej sústavy. Ma fazuľovitý tvar a je uložená v tureckom sedle v klinovej kosti . Riadi iné žľazy s vnútorným vylučovaním ( štítna žľaza alebo nadobličky). Skladá sa z dvoch lalokov – predný (adenohypofýza) a zadný (neurohypofýza).
 
2.1.1 Adenohypofýza
Predný lalok podmozgovej žľazy vylučuje hormóny bielkovinovej povahy, ktoré ovplyvňujú činnosť iných žliaz. Jej činnosť je ovplyvnená podlôžkom , ktoré s ňou spájajú krvné cievy . V ňom sa tvoria regulačné hormóny a je riadené nervovými dráhami z CNS. Adenohypofýza produkuje hormóny, ktoré môžeme rozdeliť do troch skupín.
 
1. SOMATOTROPÍN – rastový hormón (STH)
- funkcia : podporuje tvorbu bielkovín v bunkách
reguluje transport a využitie aminokyselín z krvi
stimuluje rastové chrupavky a prostredníctvom toho rast dlhých kostí
- jeho koncentrácia počas života človeka klesá
- nadbytok STH v čase rastu ––> gigantizmus – nadmerný rast
- nadbytok STH v čase dospelosti ––> akromegalia (obr.2) – ochorenie, ktoré spôsobuje neproporčný rast vrcholových častí ako napr. nos alebo prsty
- nedostatok STH v čase rastu ––> nanizmus  - trpaslíctvo

2. GLANDOTROPNÉ HORMÓNY
A) TYREOTROPÍN
- funkcia : riadi činnosť štítnej žľazy
 
B) ADRENOKORTIKOTROPNÝ HORMÓN
- funkcia : riadi činnosť nadobličiek, najmä tvorbu glukokortidov
 
3. GONÁDOTROPNÉ HORMÓNY
A) PROLAKTÍN
- funkcia : vyvoláva u ženy na konci gravidity rozvoj mliečnej žľazy a vylučovanie mlieka
B) HORMÓN STIMULUJÚCI FOLIKULY
-funkcia : riadi činnosť vaječníkov a riadenie činnosti semenníkov (tvorba spermií).
C) LUTEINIZAČNÝ HORMÓN
- funkcia : urýchľuje dozrievanie vajíčka a pôsobí tlmivo na produkciu testosterónu
 
2.1.2 Neurohypofýza
Neurohypofýza nie je skutočná žľaza , pretože jej hormóny sú vytvárané v jadrách podlôžka a transportované sú nervovými vláknami .
 
1. OXYTOCÍN
- funkcia : podnecuje sťahy maternice pri pôrode a sťahy buniek v mliečnej žľaze (vystrekovanie mlieka pri dojčení).

2. ADIURETÍN – VAZOPRESÍN
- funkcia : tento hormón riadi hospodárenie s  vodou. Vylučuje sa, ak má telo nedostatok vody. Hormón  vtedy  zabezpečí  vstrebávanie vody do  krvi a bráni  vylučovaniu  vody močom. Moč hustne.
Ak sa viac napijeme, dochádza naopak k utlmeniu vylučovania hormónu.

2.2 Epifýzašuškovité teliesko
Táto endokrinná žľaza produkuje hormón MELATONÍN , ktorý pôsobí na sekréciu pohlavných žliaz , ovplyvňuje režim spánku a bdenia , jeho sekrécia  je  ovplyvnená svetelným režimom . Epifýza je tiež nazývaná ako „tretie oko“. Najviac hormónu sa vylučuje v noci a v zime.
 
2.3 Štítna žľaza 
Skladá sa z dvoch lalokov, ktoré sú spojené úzkym pásom . Zo strán prilieha k priedušnici a štítnej chrupke a je chránená väzivovým puzdrom na povrchu a svalmi krku .
 
Produkuje hormón TYROXÍN.
- funkcia : obsahuje jód, zvyšuje metabolizmus, podporuje rast, reguluje teplotu, ovplyvňuje duševný stav človeka a tiež činnosť srdca a ciev, zvyšuje využívanie kyslíka tkanivami , podporuje tvorbu tepla.
- nedostatok jódu ––> hypotyreóza ––> struma (obr. 3)– zväčšenie štítnej žľazy
- nedostatok hormónov v detstve ––> kretenizmus – spavosť, zmeny na koži, malý vzrast
- prevencia : jodidovanie kuchynskej soli
- nadbytok hormónov ––> hypertyreóza ––> Basedowova choroba (obr.4) – podráždenie, vystupujúce oči, chudnutie, zrýchlená činnosť srdca
 
2.4 Prištítne telieska
Sú 4 a nachádzajú sa na póloch štítnej žľazy na zadnej strane . Produkujú hormón PARATHORMÓN.
- funkcia : riadi premenu vápnika v organizme, udržuje  stálu hladinu vápnika v krvi, jeho uvoľňovanie z kostí. Do premeny vápnika zasahuje aj vitamín D. Vylučovanie parathormónu je riadené hladinou vápnika v krvi.
- nedostatok hormónu ––> vyplavovanie Ca zo zubov a kostí  - tetanické kŕče – hrozí zadusenie sa
 
2.5 Nadobličky
Nachádzajú sa nad obličkami , je to párová endokrinná žľaza . Skladá sa z kôry, ktorá je veľmi významná a ničím nenahraditeľná, a z drene, ktorá je nahraditeľná inými orgánmi.
 
2.5.1 Kôra nadobličky
 
1. MINERALOKORTIKOIDY  - ALDOSTERÓN
- funkcia : riadi hospodárenie s minerálnymi látkami a to so sodíkom a draslíkom. Podnecuje zadržiavanie sodíka a vylučovanie draslíka.
 
2. GLUKOKORTIKOIDY  - KORTIZOL
- funkcia : zabezpečuje rozpad bielkovín a uvoľňovanie tukov zo zásobární,
: je užitočný hlavne, ak sú na organizmus kladené vyššie nároky, kedy mobilizuje vnútorné  zdroje energie,
:  pôsobí protizápalovo.
2.5.2 Dreň nadobličky

ADRENALÍN A NORADRENALÍN  
- funkcia : oba hormóny povzbudzujú činnosť obehovej sústavy,
  zvyšujú činnosť srdca,
  zväčšujú prietok krvi v činných svaloch,
 zvyšujú hladinu krvného cukru a rozklad tukov,
  zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu (mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú činnosť  obehovej sústavy a mozgu a zlepšujú dýchanie).
 
2.6 Pankreas – podžalúdková žľaza
Je to zmiešaná žľaza , pretože vylučuje tráviace enzýmy do tráviacej sústavy a obsahuje Langerhansove ostrovčeky (zhluky buniek ) . Produkuje 2 hormóny.
 
1. INZULÍN
- funkcia : pôsobí na prenikanie glukózy do buniek a tým znižuje jej hladinu v krvi.
: stupňuje vytváranie tukov zo sacharidov a podporuje tvorbu bielkovín.
- nedostatok hormónu – nedostatok inzulínu sa prejavuje ochorením cukrovka (diabetes mellitus). Ide o ochorenie látkovej premeny a prejavuje sa vysokou hladinou glukózy v krvi a jej výskytom v moči. Cukrovka sa lieči diétou a podávaním inzulínu alebo špeciálnych liekov .
 
2.GLUKAGÓN
- funkcia : štiepi glykogén v pečeni
: tvorba glukózy z AK
- zvýšená sekrécia hormónu ––> zhoršenie cukrovky
 
2.7 Pohlavné žľazy
Pohlavné žľazy produkujú hormóny na zachovanie druhu, ale nie sú nevyhnutné.
 
2.7.1 Vaječníky
 
1. ESTROGÉN
- funkcia : zabezpečuje krásne ženské tvary, pokožku a správnu hladinu cholesterolu,
:  je nevyhnutný pre ženský reprodukčný systém, zdravé kosti a srdce,
:  ovplyvňuje kľúčové funkcie mozgu – pozornosť, priestorovú a krátkodobú pamäť

- nedostatok hormónu ––> depresívne stavy, rednutie kostí, únik moču.
 
2. PROGESTERÓN
- tvorba : žlté teliesko
- funkcia : v sekrečnej fáze menštruácie po ovulácii, zabezpečuje podmienky pre udržanie vajíčka v  maternici a pre rozvoj mliečnej žľazy

2.7.2 Semenníky
 
TESTOSTERÓN A ANDROSTERÓN
- tvoria sa čiastočne aj v kôre nadobličiek
- funkcia : mohutnenie svalov
: rozširovanie pliec
: zmena hlasu
- pred pubertou sa prudko zvýši produkcia testosterónu ––> rýchly rast pohlavného orgánu  a ukončenie rastu do výšky ( uzavrú sa epifýzové štrbiny) . 
 
3. Klimaktérium  
 
Klimaktérium je prirodzené obdobie v živote ženy, kedy dochádza k vyhasínaniu funkcii vaječníkov. Toto vedie k postupným zmenám v rovnováhe pohlavných hormónov zodpovedných za menštruačný cyklus. Menopauza je označenie pre posledné menštruačné krvácanie v živote ženy. Biologicky podmienený vek pre menopauzu je v súčasnosti medzi 45. - 54. rokom života ženy. Rok po menopauze nastáva ďalšie obdobie, ktoré označujeme ako postmenopauza. To znamená, že v postmenopauze prežije žena takmer tretinu svojho života.

Nedostatok estrogénov vedie k výskytu rôznych príznakov, ktoré možno pozorovať v klimaktériu a nazývajú sa syndróm z nedostatku estrogénov. V posledných rokoch vzrástol záujem o klimakterické príznaky, nakoľko počet žien v období "prechodu" s predlžovaním priemernej dĺžky života pribúda. Životný štýl v súčasnosti je nezlučiteľný s klimakterickým syndrómom, v dôsledku čoho vznikol nový pohľad na tento syndróm, ako aj nové názory na jeho liečbu.
 
Rast a funkcia vnútorných pohlavných orgánov ženy závisí od stimulácie estrogénov a progesterónu, ktoré sa tvoria vo vaječníkoch. Prirodzený alebo umelý /chirurgický/ útlm tvorby vaječníkových hormónov vedie k zmenám vo fyziologickej rovnováhe sexuálnych hormónov zodpovedných za menštruačný cyklus. Estrogény klesajú na hodnoty, kedy sliznica maternice je nedostatočne stimulovaná, čo má za následok menopauzu.
 
Okrem týchto zmien v období klimaktéria vystúpia u žien do popredia ďalšie fyzické a psychické zmeny. U dvoch tretín žien sa nedostatok estrogénov prejaví ako tzv. klimakterický syndróm.

Klimakterické ťažkosti delíme do troch skupín: tzv. krátko trvajúce, kam patria návaly tepla, nočné potenie, kolísavé nálady, neschopnosť koncentrácie, poruchy menštruačného cyklu. Návaly a nočné potenie majú cievny pôvod a vyskytujú sa u väčšiny žien. Častokrát sú spojené so zvýšenou pulzovou frekvenciou a pocitom búšenia srdca. Predpokladá sa, že sú dôsledkom nedostatku estrogénov pôsobiacich na špecifické centrá v mozgu. Tieto klimakterické ťažkosti sa objavia v prvých mesiacoch po menopauze.
 
Neskôr k nim pribudnú ďalšie a postihujú pošvovú sliznicu, čo sa prejaví pocitom suchosti a pálenia. Ďalej bývajú postihnuté dolné časti močových ciest, s čím súvisia opakované infekcie, neschopnosť udržať moč.
 
Ako poslednú, tretiu skupinu tvoria najvýznamnejšie príznaky z dlhodobého nedostatku estrogénov, a to sú poruchy srdcovocievneho systému so zvýšeným rizikom infarktu, náhlej mozgovej cievnej príhody a v neposlednom rade osteoporóza. Toto závažné ochorenie je spôsobené nadmerným úbytkom kostnej hmoty, čo má za následok zvýšenú lámavosť kostí, najmä stehennej, zápästia a stavcov.

Návaly sa vyskytujú u 82% žien v priebehu prvého roku po menopauze a 25% žien nimi trpí 5 a viac rokov. Mnoho žien považuje tieto zmeny za nezlúčiteľné s požiadavkami na kvalitný život a hľadajú liečbu, ktorá by potlačila tieto symptómy. 

4. Láska a vášeň
Áno, aj láska , ku ktorej nepochybne patrí vášeň sú spojené s hormónmi. Ako, to sa dozvieme v nasledujúcich riadkoch .
 
4.1 Láska  môže mať aj jedovatý charakter
Láska je v skutočnosti len chemický vzorec C8H11N (FEA). Ide o štruktúrne jednoduchý a účinný fenylethylamin, hormón skupiny amfetamínov. Je produkovaný časťou mozgu zodpovedného za emócie. Vo väčšej miere ( niekoľko gramov) je jedovatý.  Keď sa k sebe priblíži muž a žena dochádza k zvýšenému uvoľňovaniu FEA do krvi. V skutočnosti sa stane oveľa viac.

Môžeme to rozdeliť do etáp:
V prvej fáze prichádza k slovu genetické vlohy každého jedinca. Obraz nového objektu sa zobrazí na sietnicu, kde pomocou 30 miliónov tyčiniek a 7 miliónov čapíkov vyšle impulz do mozgu rýchlosťou 432km/h. V mozgu sa vyhodnotí a porovná s informáciami, ktoré máme geneticky zapísané v mozgu o tom, čo by mal náš partner mať. Všetko toto trvá zhruba 3 sekundy. Zároveň sa aktivuje ucho, ktoré vníma hlas a smiech.. Zapína sa nos. Každý človek má svoj špecifický pach. Kožou a potnými žľazami sú vylučované charakteristické látky...

Druhou etapou  je štádium príťažlivosti. Veľký mozog porovnáva všetky informácie - akustické, optické, vôňu. Porovnáva ich aj s informáciami, ktoré získal počas života. Keď sú vyvolané negatívne spomienky, nenastane žiadna reakcia. Keď sú vyhodnotené pozitívne, má hlava poplach. 14 miliárd nervových buniek prikáže hypotalamu (podlôžku), aby signál poslal do kôry nadobličiek a vyplavil sa tak adrenalín a ďalšie hormóny. Hneď ako sa vyplaví adrenalín, zapojí sa ďalších milión buniek, ktoré posielajú ostatné informácie do celého tela. Toto všetko prebehlo len za 4 sekundy. Mozog je silne ovplyvnený až omámený biologicky veľmi účinnou látkou - fenylethylaminom (FEA). Každý dotyk pôsobí ako elektrický šok. Chrbtové svaly sa napínajú. Žalúdok pracuje na 120 %. Dochádza k pocitu slabosti v kolenách, červenaniu, srdcový tep sa zvyšuje o 30 až 60 %. Návyk na FEA sa hneď dostavuje. Ak je zamilovaný vzdialený od predmetu svojej lásky, je celý nesvoj, stráca chuť do jedla, nespí, neustále myslí na milovanú osobu. Avšak na rozdiel od narkomanov nepociťuje únavu, lebo od okamžiku vzniku závislosti sa v tele vylučuje látka dopamín, ktorý pôsobí proti stresovo. Ak nie je  zamilovanosť obojstranná, dochádza u nemilovaného k vážnym mozgovým poruchám. Postihnutý  jedinec potom nedokáže správnym spôsobom užívať základné hormóny upravujúce náladu a nespavosť (adrenalín, dopamín, serotonin). Objavujú sa symptómy, ktoré sa objavujú pri odvykaní u drog: poruchy srdečnej činnosti a krvného obehu, strach, depresia, strnulosť svalov. Ako prvá pomoc môže poslúžiť plač, pretože slzením sa vylučuje adrenalín, ktorý zaraďujeme medzi stresové hormóny. A doporučuje sa aj čokoláda, lebo obsahuje isté množstvo FEA. Pokiaľ sa dá pár dokopy, po určitom čase sa FEA prestáva tvoriť a v organizme ho nahradí endorfín, čo je hormón šťastia. Väčšinou tento prechod nastáva okolo druhého a tretieho roku chodenia popr. manželstva. Zo vzťahu sa tiež vytráca vášeň, za čo môžu tiež hormóny. Toto potvrdzuje aj výskum vedcov. Výskum uskutočnili na pároch, ktoré boli v rozličnom štádiu vzťahov, niektorí práve začínali a ďalší v ňom zotrvali už dlhšie. Ochladnutú vášeň u dlhšie fungujúcich vzťahov prezradili odlišné hladiny hormónov krvi. Výsledky ukázali, že rozhodujúcou látkou zodpovednou za vášeň je neurotrofín. Jeho zvýšené hodnoty namerali u párov, ktoré nadviazali nový vzťah. Naopak, jeho nedostatok v krvi mali páry zotrvávajúce vo zväzku už nejaký ten čas. Ak vo vzťahu nie je naďalej láska a vášeň, je nerozumné vo vzťahu ďalej pokračovať. Dochádza k rozchodu a partneri sa usilujú o nové známosti. Pokiaľ vydržia spolu hovoríme o skutočnej, pokojnej láske, kde sa partneri poznajú a rozumejú si.
 
5. Diabetická noha
 
Diabetická noha (obr.5)  je častou komplikáciou cukrovky. Mnoho prípadov tohto ochorenia končí amputáciou.
 
Príčiny diabetickej nohy:
 
1. Vysoká hladina cukru v krvi poškodzuje cievy a napomáha pri zužovaní tepien, čo postihuje najmä tepny dolných končatín. Tkanivá nie sú dobre vyživované a okysličené.
 
2. Vysoká hladina cukru v krvi vedie k poškodzovaniu nervov. Prejaví sa to brnením nôh a poruchami citlivosti. Človek začne zle našľapovať a postupne stráca klenbu nohy.
 
3. Baktérie majú radi cukor, a preto je diabetik lákavým cieľom. Akékoľvek poranenie sa u diabetika ľahko infikuje.
 
4. Diabetici majú pomalšie hojenie rán a horšiu funkciu imunitného systému.
 

7. Záver
Telo je jeden veľmi dokonalý a zložitý mechanizmus , ktorý berieme ako prirodzenú a neodmysliteľnú súčasť ľudskej existencie. Bežný človek jeho úplnú podstatu nikdy  nepochopí. Všetko je v ňom presne naprogramované, všetky sústavy počnúc dýchacou, cez tráviacu, vylučovaciu, rozmnožovaciu, nervovú  až po hormonálnu, ktorej som sa v mojej práci venovala, sú dokonale pospájané , no keď zlyhá jedna, zlyhávajú aj ostatné. Malo by nám na tom záležať a snažiť sa, aby sme tomuto zlyhaniu predišli. Niekedy je príroda silnejšia ako my a nedokážeme vzdorovať , no ak nám nadelí zdravie, treba si ho vážiť a nehazardovať s ním. Stres, zlá životospráva a žiadna fyzická aktivita nám k lepšiemu životu  určite nepomôžu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Endokrinné žľazy a účinky ich hormónov na život človeka

Pridať nový komentár


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu