Endokrinná žľaza

Endokrinná žľaza

ÚVOD
V tejto práci som sa zamerala na endokrinné žľazy a účinky hormónov na život človeka. Vybrala som si túto tému, lebo štúdium Biológie ma baví a aj v budúcnosti by som sa chcela venovať tomuto odboru. Cieľom mojej práce bolo priblížiť čitateľovi niečo o endokrinnom systéme a o vplyve hormónov na naše telo.

ENDOKRINNÝ SYSTÉM
Endokrinný systém sa spolu s nervovým a imunitným systémom podieľa na udržiavaní integrity organizmu a riadi jeho reakcie na meniace sa vonkajšie a vnútorné podnety. Kým imunitný systém disponuje imunitnými bunkami, ktoré rozmanitým spôsobom reagujú na zmeny, a nervový systém zase využíva schopnosť viesť nervový vzruch z jedného vlákna, bunky, na druhé, endokrinný systém svoje regulačné funkcie vykonáva pomocou hormónov.
Nuž, a čo je to hormón? Podľa klasickej definície je to látka produkovaná špecializovaným tkanivom, ktorá sa vylučuje do krvi a pôsobí v minimálnych koncentráciách na cieľové bunky. Tieto sa môžu nachádzať v mieste vzdialenom od miesta svojej produkcie. Na to, aby hormón mohol tie-ktoré bunky ovplyvniť, využíva možnosť naviazať sa na receptory, čo sa nachádzajú na samotných bunkách.
 
HYPOTALAMO – HYPOFÝZOVÝ SYSTÉM
Považuje sa za centrum, riadiacu zložku jednak endokrinného systému a jednak je i miestom, kde endokrinný systém úzko komunikuje s nervovým systémom. Pozostáva z hypotalamu a hypofýzy. Hypotalamus predstavuje časť, zložku, štruktúru centrálnej nervovej sústavy, ktorá svojou činnosťou priamo ovplyvňuje hypofýzu a tým aj riadi endokrinný systém. Hypotalamus je uložený na spodine mozgu, pred ním sa nachádza kríženie optických nervov (chiasma opticum) a po bokoch sú prítomné brázdy temporálnych lalokov. Hypofýza je spojená stopkou s hypotalamom a možno ju rozdeliť na dve časti – adenohypofýzu a neurohypofýzu.

Prečo také komplikované delenie? Každá zložka totiž produkuje iné typy hormónov. V neurohypofýze končia vlákna veľkých nervových buniek hypotalamu a tieto sem privádzajú antidiuretický hormón a oxytocín. Antidiuretický hormón reguluje množstvo vody v organizme, a to tak, že zvyšuje spätné vstrebávanie vody zo zberných kanálikov obličiek. Aby najdôležitejšie orgány nevyhnutné pre život netrpeli nedostatkom vody – antidiuretický hormón aj zužuje cievy v tráviacom systéme a zároveň i na periférii – v koži, svalstve. Zistilo sa ďalej, že pozitívne pôsobí na pamäť. Druhý hormón, oxytocín, vyvoláva kontrakcie maternice na konci gravidity aj sťahy myoepitelových buniek bradaviek, čo spôsobuje vylučovanie mlieka pri dojčení. Oxytocín sa ďalej vyplavuje aj pri orgazme a našu pamäť zastiera. V adenohypofýze sa tvoria jednak hormóny, čo ovplyvňujú ďalšie endokrinné žľazy, a jednak rastový hormón a prolaktín.

Rastový hormón, ako už jeho názov napovedá, má na starosti rast organizmu – kostí, chrupaviek, mäkkých tkanív, orgánov. Vylučuje sa najmä v noci a aj po telesnej aktivite či strese. Vplýva na rozkladanie tukov, čiže znižuje podiel telesného tuku, a zvyšuje ďalej aj podiel svalovej hmoty. Zaujímavý je fakt, že príjem bielkovín stimuluje jeho vylučovanie, zatiaľ čo obezita, vysoký podiel mastných kyselín v krvi jeho sekréciu znižuje.

Prolaktín je hormón, ktorý má v puberte na starosti tvorbu a rast prsných žliaz a počas tehotenstva spolu s estrogénmi a progesterónom podporuje zväčšovanie jej alveol a kanálikov. Tým, že pôsobí aj na tvorbu niektorých látok materského mlieka, je rovnako dôležitý i počas dojčenia. Podobne ako oxytocín aj prolaktín sa vylučuje pri orgazme.

ŠTÍTNA ŽĽAZA
Väčšina z vás pravdepodobne vie, že sa daný orgán nachádza v oblasti krku. Štítna žľaza je uložená pred priedušnicou (tracheou) a pod štítnou chrupkou. Váži približne 20 gramov a tvoria ju dva laloky navzájom spojené mostíkom. Laloky štítnej žľazy akoby z prednej časti „obopínali“ priedušnicu. Štítna žľaza dokáže vychytávať z cirkulujúcej krvi jód a práve touto danosťou je predurčená na to, akoby tvorila hormóny, ktorých dôležitou súčasťou sú molekuly jódu – a to hormóny tyroxín a trijódtyronín. Hormóny štítnej žľazy sú potrebné z hľadiska normálneho metabolizmu organizmu. Podporujú tvorbu kyslíka, tepla, majú vplyv na dýchanie, akciu srdca a u detí v neposlednom rade na tvorbu a rast kostí i vývin nervovej sústavy. Podieľajú sa aj na syntéze enzýmov dôležitých pre tvorbu glukózy, rozkladania tukov a bielkovín. Dôležité sú zároveň aj na správne fungovanie periférnej a centrálnej nervovej sústavy. Na hornom a dolnom póle štítnej žľazy sa ďalej nachádzajú príštitné telieska, ktoré vylučujú parathormón. Daný hormón je dôležitý pre správny metabolizmus vápnika.

NADOBLIČKA
Nadoblička je párový orgán a nachádza sa na hornom póle obličiek. Pozostáva z dvoch častí – kôry a drene, pričom každá z daných častí vzniká počas vnútromaternicového vývinu z iných typov tkanív (mezodermálne a neuroektodermálne). Vzhľadom na to kôra nadobličky produkuje iné hormóny – kortikosteroidy, než dreň nadobličky – katecholamíny. Medzi kortikosteroidy patrí kortizol, ktorý pôsobí na viacerých úrovniach. Čo sa týka imunitného systému, tak potláča zápalové procesy, zabraňuje tvorbe jaziev, znižuje aktivitu imunitných buniek. Ďalej zabraňuje aj vstupu glukózy do buniek (patrí medzi hormóny regulujúce koncentráciu glukózy v krvi) tým, že zvyšuje rezistenciu buniek voči inzulínu. Kortizol ďalej rozkladá bielkoviny a tuky (ale iba na niektorých častiach, na trupe a tvári naopak podporuje ukladanie tuku). V neposlednom rade podporuje osteolýzu (rozklad kostného tkaniva). Kortizol tiež ľahko prechádza do mozgu, kde vyvoláva pocity šťastia a podporuje i chuť do jedenia.

Ďalším predstaviteľom kortikosteroidov je aldosterón. Tento hormón riadi spätné vstrebávanie sodíka v obličkách a vylučovanie draslíka a vodíka do moču. Spolu so sodíkom sa navracia do tela aj voda, takže aldosterón sa spolupodieľa na udržovaní extracelulárneho objemu tekutiny v organizme. V kôre nadobličky sa tiež tvoria mužské a ženské pohlavné hormóny, pričom ich podiel v porovnaní s tvorbou pohlavných hormónov pohlavnými orgánmi je u toho istého pohlavia zanedbateľný. Naopak, tvorba mužských pohlavných hormónov nadobličkou u ženy je významná, predstavuje až polovicu z celkovej tvorby. Syntéza pohlavných hormónov nadobličkou sa ďalej zvyšuje aj po vyhasnutí sekrečnej aktivity pohlavných orgánov. V dreni nadobličky sa tvoria katecholamíny, a to adrenalín, noradrenalín a dopamín. Človek sa teda nemusí zrovna podujať na bungee jumping, aby sa mu vyplavil adrenalín do krvi. Je mu úplne prirodzené, a to pri zvládaní stresu, prekážok, námahy, každodenných starostí či trampôt. Telo akoby vtedy dostalo signál ešte z doby lovcov mamutov, aby sa pripravilo na útok či útek. Vplyvom adrenalínu sa zvyšuje činnosť srdca, zrýchľuje sa i dýchanie, svaly sa napínajú, krvné riečisko tráviaceho či vylučovacieho traktu sa zužuje, krv sa distribuuje viac do mozgu, svalstva. Znižuje sa tvorba moču, spomaľuje sa trávenie, vstrebávanie živín. Práve preto je také veľmi nebezpečné pre človeka dnešných čias, aby sa trvalo vystavoval stresu, neurčil si hranicu medzi tým, čo naozaj potrebuje a čo sú len jeho nenaplnené túžby, ktoré sa jedného dňa môžu obrátiť proti nemu samému v podobe narušeného zdravia.
 
ŠUŠKOVITÉ  TELIESKO/ EPIFÝZA
(lat. glandula pinealis alebo corpus pineale; gr. epi- = pri, fyomai = rásť)
Je žľaza s vnútorným vylučovaním. Je to výrastok medzimozgu.
Vytvára sa v nej hormón melatonín, ktorý je zodpovedný za inhibíciu tvorby pohlavných hormónov. Jeho tvorbu inhibuje predlžovanie svetelnej časti dňa. Nedostatok svetla (napríklad v zime) môže spôsobovať horšiu náladu až depresiu.

Tretie oko/Epifýza/Šuškovité teliesko
krátke zamyslenie o tom, prečo treba v noci spať a v tme.
Tretím okom je vo východnej medicíne označovaná šiesta čakra systému Kundalini, súbor siedmich čakier, energetických centier, ktorá prechádza chrbticou, čím je vlastne miecha. Zároveň sú čakry  zrovnávané so žľazami s vnútorným vylučovaním.

Tretie oko je čakra, ktorá čaká na naše celo-ľudské otvorenie. V jeho funkcii ovládania je zrak, sluch, stres, strach, únava, pamäť, pozitívna nálada, inteligencia, logika, tvorivé myslenie, nadzmyslové vnímanie, intuícia, šiesty zmysel, predstavivosť, odpustenie, kontrola nad egom a zvyklosťami.

Chemickou funkciou epifýzy je tvorba hormónu melatonín, ktorý má vplyv na udržiavanie správneho telesného biorytmu. Vylučuje sa počas spánku, v úplnej tme od 21.00 do 07.30. Ak nie sú splnené obe podmienky (tma, spánok v nočných hodinách) telo nie je zladené s prirodzeným biorytmom a v podstate nedochádza k plnohodnotnému spánku. Chronický stav vedie k poruchám koncentrácie, telesnej koordinácie, stupňovaniu nervozity, oslabeniu imunitného systému. 

Najvážnejším problémom je spanie pri zapnutej televízii, alebo svietiace pouličné osvetlenie do okien, kde nenastáva zatemnenie a tým pádom nedochádza k očakávanému vylučovaniu melatonínu. 
Okrem týchto chemických faktov, Tretie oko v zmysle vnímania vidí poza materiálny svet. Tretie oko obracia náš pohľad do nás, poskytuje nám štvrtý rozmer nášho videnia, pohľad do svedomia. Práve preto otvorenie Tretieho oka je uvedomelý proces, o ktorý sa musíme snažiť, lebo to je výsledkom etiky.

DETSKÁ ŽĽAZA/ TÝMUSOVÁ
sa nachádza v prednej časti hrudníka na v úrovni krku. V tkanive týmusu dozrievajú T lymfocyty (alebo tiež T bunky). Je žľazou s vonkajším aj vnútorným vylučovaním. Vytvára sa v nej pankreatická šťava, ktorá sa vylučuje do tenkého čreva, kde napomáha pri trávení potravy. Nachádzajú sa tu aj skupiny buniek, tzv. Langerhansove ostrovčeky, ktoré majú endokrinnú funkciu. Produkujú antagonistické hormóny (hormóny s opačným účinkom) – inzulín a glukagón, ktoré ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi. Inzulín podporuje premenu glukózy na glykogén, a tým znižuje jej množstvo v krvi. Glukagón pôsobí opačne. Hrá rozhodujúcu úlohu pri spracovaní a trávení potravy. Vylučuje hormón inzulín produkovaný v tzv. Langerhansových ostrovčekoch, ktorý má kľúčový význam pre rovnováhu cukru v krvi a jeho metabolizmus vo svaloch, látkovú výmenu uhľohydrátov. Slinivkou vylučované enzýmy sú dôležité pre látkovú výmenu tukov a proteínov.

SEMENNÍKY
Semenník je párová žľaza uložená v dolnej časti mieška. Patrí k vnútorným pohlavným orgánom. Má sploštený tvar, pri pohľade zboku je oválny. Priemerná dĺžka 4,5 cm, šírka 3 cm a hrúbka 2 cm, váži 25 až 30 gramov.
Semenník je zavesený na semennom povrazci (ľavý semenník je nižšie ako pravý), ktorý prebieha po jeho zadnom okraji. Semenník je tvorený z parenchýmu, ktorý je pokrytý väzivovou blanou - belavým obalom semenníka (tunica albuginea), z ktorého odstupujú k zadnému okraju lúčovito idúce priehradky (septula testis), ktoré rozdeľujú semenník na lalôčiky semenníka (lobuli testis). Počet lalôčikov kolíše od 100 do 250 a ich tvar je kužeľovitý. Lalôčiky obsahujú stočené semenotvorné kanáliky (tubuli seminiferi contorti). Každý lalôčik obsahuje semenotvorný epitel, z ktorého vznikajú spermatozoidy. Pri zadnom obvode semenníka sa 3–4 semennotvorné kanáliky navzájom spájajú a vytvárajú sieť semenníka (rete testis). Z tejto siete vystupuje až 18 vývodov semenníka (ductuli efferens testis), ktoré sa vnárajú do hlavy nadsemenníka. V stenách semenotvorných kanálikov sú nezrelé pohlavné bunky čiže spermie, ktoré sa uvoľňujú a sú zatlačované do nadsemenníkov.

VAJEČNÍKY
Vaječník je párový orgán mandľového tvaru, uložený v malej panve, v plochej prehĺbenine pobrušnice (fossa ovarica) po stranách maternice. Jeho veľkosť tvar a povrch sa menia v závislosti od veku a fázy reprodukčného cyklu. U mladej ženy, ktorá ešte nerodila, je asi 3 cm dlhý, 1,5 cm široký a 1 cm hrubý. Váži okolo 10 g. Až do puberty je povrch vaječníka hladký, potom sa zjazvuje po ovuláciách a vystupujú na povrch tiež dozrievajúce folikuly. Ovárium je fixované v pobrušnicovej krkve pomocou závesného väzu vaječníkov (ligamentum suspensorium ovarii), ktorý ho fixuje k bočnej stene panvy. Od maternice sa tiahne k ováriu väz ligamentum proprium ovarii. Na povrchu sa nachádza zárodočný epitel a pod ním je tenká väzivová vrstva.

V stavbe vaječníka rozlišujeme kôrovú a dreňovú časť. V kôre sú prítomné primárne ovariálne folikuly (=primárne vajíčkonosné telieska vaječníka; folliculi ovarici primari), ktoré postupne dozrievajú na sekundárne ovariálne folikuly (folliculi secundari ovarici). V oboch vaječníkoch je asi 300 - 400 primárnych folikulov. Z nich väčšina zaniká a niektoré sa menia na Graafove folikuly (folliculi ovarici vesiculosi), ktorých folikulárne bunky produkujú hormón estrogén. Primárne folikuly majú priemer 30 - 40 mikrometrov a tvoria ich drobné folikulárne bunky, medzi ktorými je nezrelá ženská pohlavná bunka - oocyt. Graafov folikul má veľkosť približne čerešne a výrazne vystupuje nad povrch ovaria. V čase ovulácie (vypudenia pohlavnej bunky) praskajú obaly folikulu a vystreknutou folikulárnou tekutinou je oocyt 1. radu vyplavený do pobrušnicovej dutiny. Je zachytený prstovými výbežkami vajíčkovodu a transportovaný smerom k maternici. Z prasknutého folikulu vzniká žlté teliesko (corpus luteum), ktoré pôsobí ako dočasná endokrinná žľaza produkujúca progesteron. Dreňová časť vaječníka je tvorená väzivom a hladkými svalovými bunkami. Je bohato cievne zásobená. Zatiaľ nie sú zistené jej špecifické funkcie. Vo vaječníku sa produkujú hormóny estrogény (estriol, estradiol, estrón).
 
ZÁVER
V tejto práci sú najprv stručne popísané endokrinné žľazy, väčšiu pozornosť som potom venovala charakteristike ich hlavných hormónov. Pri každom hormóne sú uvedené jeho funkcie a účinky, v niektorých prípadoch sú spomenuté aj dôsledky hypofunkcie či hyperfunkcie danej žľazy.