HIV a AIDS

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 07.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 292 slov
Počet zobrazení: 6 934
Tlačení: 425
Uložení: 473
HIV a AIDS
 
1 Úvod
„Nikto by nevedel vymyslieť strašnejšiu chorobu aj keby sa o to snažil. Keby sme mali možnosť na chvíľu prevziať rolu diabla, ktorý zoslal na ľudstvo epidémiu, aby zamorila vyspelé i rozvojové krajiny koncom dvadsiateho storočia, potom by táto epidémia mala rysy AIDS.“

Vírus spôsobujúci AIDS napáda a ničí imunitný systém, ktorý je zodpovedný za boj s infekciami. Bez imunitného systému sa ľudské telo nespamätá ani z najľahších ochorení a stáva sa terčom pre stovky potenciálnych smrteľných mikroorganizmov. AIDS je dôsledkom neschopnosti tela brániť sa fatálnym infekciám.

Novodobý mor má väčšie možnosti sa šíriť, pokiaľ sa prenáša najintímnejšou a najpudovejšou činnosťou – pohlavným stykom. V histórii existuje len málo prípadov, kedy sa prostredníctvom zákonov podarilo úspešne zabrániť ľuďom v sexuálnych vzťahoch. A v modernej spoločnosti sa sex stal medzinárodným. 
I keď zemepisný pôvod nie je s určitosťou dokázaný, isté je, že k svetovému rozšíreniu došlo v posledných desaťročiach. V polovici 70. rokov bolo vírusom HIV infikovaných 700 000 ľudí. Začiatkom 21. storočia je ich až neuveriteľných 33,4 milióna. AIDS by mal byť preto pre nás ponaučením, že kdekoľvek na svete sa  infekcia môže rýchlo stať nebezpečenstvom pre mnoho ľudí alebo aj pre všetkých. Cieľom našej práce je upozorniť najmä mladých ľudí  na hrozby dnešnej doby. Pretože nie je nič jednoduchšie ako sa stať ďalšou obeťou.
 
2 História
V dejinách ľudstva sa náhle a opakovane zjavujú rozličné epidémie nákazlivých infekčných ochorení. Prvé správy o výskyte záhadného ochorenia v USA, priniesli noviny na konci roku 1981 a začiatkom roku 1982. Obrázky ukazovali, ako sa zdravotnícky personál chránil celými oblekmi, maskami, šatkami a pod. Keďže sa príznaky choroby zjavovali u homosexuálov, hemofilikov, heroínomanov (tak označovali v USA narkomanov, ktorí si pichali heroín) a väčšina chorých pochádzala z Haiti, odborníci označovali toto ochorenie krátky čas ako choroba 4H. V histórii žiadna choroba a jej neočakávané rýchle šírenie do prakticky všetkých krajín sveta nevyvolala toľko diskusií a názorov, sporov a rozporuplných záverov v radoch nielen u odborníkoch, ale i lakov, ako to bolo a je pri chorobe, ktorú v roku 1982 odborníci pomenovali syndróm získaného zlyhania imunity, známeho pod skratkou AIDS. Táto skratka je utvorená z anglického názvu choroby Acquired Immunodeficiency Syndrom (frankofónne krajiny používajú skratku SIDA  a v ruštine sa choroba označuje skratkou SPID ) Až v roku 1983 objavil vírus, neskoršie označený ako HIV francúzsky vedec prof. Monta quier so svojimi spolupracovníkmi ( z anglického Human Immunodeficiency Virus = ľudský vírus zlyhania imunity)

V júni 1984 sa začala komerčná výroba testovacích súprav na zisťovanie pôvodcu AIDS – HIV.Teda 3 roky po prvej správe o chorobe sa začal systematický boj proti AIDS. Na celom svete sa doň zapojilo viac ako 200 000 vedcov: tisíce vedeckých pracovísk začalo pracovať na vývoji liekov a očkovacích látok. Prechodne zavládol určitý optimizmus. Dodnes nie je celkom jasné, odkiaľ pôvodca choroby – vírus HIV pochádza a ako prišlo k takému ochoreniu. Ale jestvuje niekoľko hypotéz. Ide o tzv. Pôvod od opíc. Jeho zástancovia sú toho názoru, že niektoré kmene v strednej Afrike používali čerstvú krv opíc na posilňovanie pohlavnej výkonnosti. Krv opíc si členovia vtierali do hlboko rozškriabanej kože. Verili, že tým na nich prejde výkonnosť. Odborníci predpokladajú, že takto sa mohol preniesť SIV ( vírus zlyhania imunity opíc) do krvi človeka a nastať jeho premena na HIV v dnešnej podobe a účinnosti.

Jednou z ďalších hypotéz bol názor vedcov bývalej NDR. Tí vypracovali absurdnú štúdiu, v ktorej sa usilovali dokázaž, že vírus HIV bol pripravovaný v USA ako biologická zbraň a skúšaný na väzňoch dobrovoľníkoch, ktorí po prepustení na slobodu rozšírili vírus medzi americkú populáciu. Po preskúmaní všetkých faktov odborníci došli k záveru, že šlo o vykonštruované tvrdenie. Tretí názor pokladá AIDS za následok Božieho trestu na ľudstve za amorálny promiskuitný život a za sexuálnu revolúciu, ktorá sa začala v 60. rokoch 20. storočia.

3 Vírus nazývaný HIV
Tento vírus napáda v organizme určitú skupinu bielych krvinek, T lymfocytov, v ktorých sa množí, neskôr ich aj zabíja a znižuje tak ich počet v tele napadnutého človeka. Výrazný pokles počtu bielych krvinek, ktoré hrajú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu, vedie k zlyhávaniu imunity a rozvíja sa v ochorenie AIDS. Tým, že je imunitný systém slabší, človek ľahšie podľahne iným
ochoreniam, baktériám a vírusom.
 
3. 1 Rozdelenie
Známe sú dva typy HIV, typ 1 (HIV-1) a typ 2 (HIV-2).
 
3.1.1 HIV-1
HIV 1 v epidemii AIDS najdôležitejším vírusom. Jeho genetický kód sa tak liší od genetického kódu HIV 2, že sa nedá predpokladať, že by vznikol iba jeho mutáciou. Je však možné, že pochádza z vírusu vyskytujúceho sa u šimpanza. HIV 1 sa už  dlhú dobu vyskytoval u niektorých izolovane žijúcich ludských populacií, ktorými bol relatívne dobre tolerovaný.
 
3.1.2 HIV-2
HIV 2 je relatívne  blízkym príbuzným vírusu africkej opice (mangbey, rod Cercocebus). Nejpravdepodobnejšia hypotéza naznačuje, že niekedy v blízkej či vzdialenejšej minulosti došlo k prenosu tohoto vírusu z opice, ktorá bola jeho rezervoárom s relatívne dobrou toleranciou k nemu, na človeka, který se stal novým hostiteľom tohoto vírusu a nebol na neho pripravrný. HIV 2 rovnako ako HIV 1 môže u človeka spôsobiť AIDS, jeho prenos je však obtiažnejší. Ak  k nemu dôjde, prejeví sa rozvinuté onemocnenie menej často a za dlhšiu dobu.

3.2 Retrovírusy
V taxonomickom systéme vírusov patrí HIV do veľkej čeľade Retroviriadae. Na rozdiel od iných foriem života majú svoju genetickú informáciu kódovanú v RNA. Životný cyklus určitého retrovírusu závisí v prvom rade od toku genetických informácii z RNA do DNA. Tento tok teda smeruje opačne (smerovanie retro), ako je obvyklý tok informácii z DNA do RNA. Označenie týchto vírusov ako retrovírusy vystihuje základný biologický rozdiel.
Čeľaď Retroviriadae má sedem radov. Väčšina z nich je onkogénnych. Vírus HIV patrí do rodu Lentivirus (lat. lentus- pomalý). Tieto vírusy nie sú onkogénne. Klinické prejavy ochorenie po infekcii týmto radom sa dostavujú až po veľmi dlhej dobe. Ochorenie sa rozvíja pomaly, ale nezvratne.
 
3.3 štruktúra
Morfológia a štruktúra HIV-1 a HIV-2 sú skoro totožné. Dospelé virálne častice sú sférické, majú priemer 80-100 nm. Virióny majú hustotu 1,16-1,18 g.cm-3 a sú citlivé na zvýšenú teplotu, detergenty a formaldehyd a sú relatívne rezistentné proti UV žiareniu.
 Na virióne rozlišujeme:
· obal je tvorený lipidickou dvojvrstvou pochádzajúcou z cytoplazmatickej membrány hostiteľskej bunky a obsahuje výbežky, ktoré pozostávajú z povrchového glykoproteínu tvoreného dvomi podjednotkami:
•  gp120 sa fixuje na bunkový receptor (SU gp120: SU ako surface) a zároveň je dominantným antigénom, ktorý vyvoláva tvorbu neutralizačných protilátok
•  gp41, je asociovaný na gp120 a zodpovedá za splynutie obalu s bunkovou membránou tým, že ukotvuje glykoproteín k membráne (TM gp41: TM ako transmembránový).
Vnútornú časť vírusového obalu lemuje matrixový proteín (MA p17)
· nukleokapsid (kapsida) uzavretý v jadre viriónu má kónický (kužeľovitý) tvar a tvorí ho kapsidový proteín CA p24 (CA ako capside a p ako protein).
  Kapsida obsahuje virálny genóm a enzýmy:
 
· genóm
•  genóm je diploidný, pozostáva z dvoch identických, nekovalentne viazaných molekúl ssRNA („ss“ ako single-strand)
•  tieto RNA sú úzko spojené s NC proteínmi (NC ako nucleocapsid), ktoré RNA držia pohromade a chránia pred aktivitou bunkových enzýmov
•  genómová RNA je asociovaná so špecifickou t-RNA, ktorá má kľúčovú úlohu v replikácii ako primer pre reverznú transkripciu.
· enzýmy
•  retrotranskriptáza (reverzná transkriptáza) je enzým charakteristický iba pre retrovírusy. Jeho funkciou je prepis gen. informácie z genómu RNA do formy dvojvláknovej DNA.
•  integráza
•  proteáza
•  V každom virióne sa nachádza zhruba 50 molekúl každého enzýmu.
 
3. 4 Replikačný cyklus HIV
Pri infekcii bunky vírusom HIV splynie jeho vonkajší obal s membránou bunky. Tým sa uvoľní vírusová RNA spolu s enzýmom, ktorý prikáže bunke, aby vyrobila DNA Z RNA. Vírusová DNA sa potom dostane do jadra a začlení sa do kyseliny deoxyribonukleovej hostiteľskej bunky. V jadre zostáva vírusová DNA spať. To je latentné štádium infekcie, inkubačné obdobie. Môže trvať mesiace alebo roky. Keď nejaký popud aktivuje bunku, začne vírusová DNA riadiť výrobu bielkovín a vírusovej RNA, hlavných súčastí vírusu.
Vírusové proteíny putujú na povrch hostiteľskej bunky, kde vyčnievajú skrz vonkajšiu membránu. Potom v procese známom ako pučanie sa oddelí množstvo nových vírusov a sú roznášané  krvným obehom, aby napadli iné bunky. Pri pučaní vírus so sebou berie časť vonkajšieho lipidickej bunkovej membrány. Replikačný cyklus trvá približne 1,5 – 2 dni, čo znamená približne 180 generácii ročne.

3. 5 Imunitný systém
Funkciou imunitného systému je rozpoznať a eliminovať cudzie látky (antigény), ktoré sa dostanú do tela. Ako antigén môže pôsobiť akýkoľvek cudzí materiál, či už je to rakovinová bunka alebo bielkovinový obal vírusu.
  Medzi bunky a molekuly podieľajúce sa na imunitnej reakcii organizmu patria makrofágy (pohlcujú častice) a lymfocyty – biele krvinky. Sú dva druhy lymfocytov, T a B. B lymfocyty sa pri kontakte s antigénom transformujú do plazmatickej bunky, ktorá produkuje množsvo protilátok. Ďalším druhom sú T lymfocyty, z ktorých rozlišujeme 2 druhy podľa prítomnosti špecifických receptorov v membráne. Lymfocyty CD4 (T4) – sú charakteristické prítomnosťou proteínu CD4. Majú veľmi významnú strategickú a riadiacu úlohu pri procese celej imunitnej reakcie. Nanešťastie práve tento druh buniek je napádaný vírusom HIV. Pri ich redukcii dochádza k stavu označovanému ako imunodeficiencia.
· Lymfocyty CD8 (T8) – sú charakteristické prítomnosťou proteínu CD8. Dokážu špecificky rozoznať vírusom napadnuté bunky a zničiť ich. Na ich aktiváciu sú potrebné T4 lymfocyty, ktorých ničenie oslabuje imunitnú odpoveď.
 
3. 6 Prejavy infekcie HIV
Prvé prejavy infekcie HIV sú nešpecifické, podobné akémukoľvek infekčnému ochoreniu. Medzi ne patria: zvýšená teplota, malátnosť, bolesti hlavy, zväčšené lymfatické uzliny. Tieto príznaky sa objavujú tesne po infikovaní, ale u mnohých infikovaných osôb aj skoré štádium infekcie prebieha bez viditeľných príznakov. Potom nasleduje dlhé obdobie, počas ktorého infikovaná osoba nepociťuje žiadne príznaky infekcie a často ani netuší, že je infikovaná. Človek dokonca nemusí mať žiadne príznaky aj viac ako 10 rokov od preniknutia nákazy do organizmu. Bezpríznakové obdobie infekcie trvá od 7 do 10 až 12 rokov po infekcii v závislosti od spôsobu prenosu, infekčnej dávky, typu vírusu, spôsobu života a terapie. Nástupom špecifických klinických príznakov sa pacient dostáva do štádia ARC/AIDS. Medzi klinické symptómy AIDS patria: Kaposiho syndróm, pneumocystová pneumónia, neurologické a autoimunitné ochorenia a oportúnne infekcie. V ojedinelých prípadoch bezpríznakové obdobie trvá dlhšie ako 10-12 rokov. Ide o pacientov, ktorí sú v súčasnosti v centre pozornosti odborníkov. Sleduje sa, ktoré faktory prispievajú k tomu, že sa u HIV-pozitívnych pacientov nerozvinie ochorenie AIDS.
 
4 Choroba AIDS
Skratka AIDS znamená Syndróm Získanej Imunitnej Nedostatočnosti (z anglického prekladu Acquired ImmunoDeficiency Syndrome). Infekcia vyvolaná vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV) má široké spektrum klinických obrezov, ktoré charakterizujú jednotlivé štádia ochorenia. Keď sa HIV dostane do organizmu, napadá alebo zabíja časť nášho imunitného t.j. obranného systému, ktorý nás chráni pred najrozličnejšími infekciami. Mnohé z týchto infekcií nás za normálnych okolností neohrozujú, ale keď HIV oslabí našu schopnosť brániť sa, aj tieto infekcie sa môžu stať smrteľnými. Vieme, že HIV môže v našom organizme istý čas prežívať bez toho, že by vyvolal príznaky ochorenia. Podľa dĺžky pôsobenia vírusu na ľudský organizmus môžeme toto infekčné ochorenie rozdeliť na :
· štádium asymptomatické - bezpríznakové
· štádium symptomatické – charakterizované určitými klinickými príznakmi
 
4.1 štádiá
Klasický priebeh ochorenia vyvolaného vírusom HIV môžeme rozdeliťna niekoľko etáp:
- Prvé štádium – akútna infekcia
- Druhé štádium – HIV infekcia bez symptómov
- Tretie štádium – HIV infekcia so symptómami
- Štvrté štádium – AIDS

4. 1. 1 Prvé štádium
Prvé štádium sa objavuje poväčšine 2 až 3 týždne po preniknutí infekcie do tela. Asi u 20% nakazených ľudí sa v tomto štádiu objavia príznaky typické skôr pre chrípkové ochorenie alebo mononukleózu. Najčastejšie sa ľudia sťažujú na nechutenstvo, zväčšenie lymfatických uzlín na krku alebo v slabinách. Za necelý mesiac aj bez liečby tieto príznaky sami ustúpia.
 
4. 1. 2 Druhé štádium
Druhé štádium alebo aj asymptomatické (bezpríznakové) štádium môže trvať 2 až 10 rokov, či dokonca aj viac rokov. Počas tohto štádia sa vírus pomaly množí v telesných bunkách. Svojou prítomnosťou nespôsobuje žiadne viditeľné znaky ani symptómy, ale postupne oslabuje imunitný systém, a tým oslabuje odolnosť voči bežným mikroorganizmom.

4. 1. 3 Tretie štádium
Tretie štádium, alebo HIV infekcia so symptómami predstavuje skutočnosť, že už dlho pred vypuknutím samotnej choroby AIDS sa objavujú rôzne symptómy a opakujúce sa infekcie. Medzi také najvýraznejšie príznaky patrí asi zväčšenie sa lymfatických uzlín na krku, alebo v oblasti slabín, či podpazuší. Tieto príznaky môžu byť prítomné 3 mesiace aj dlhšie. K spomínaným príznakom sa časom pridáva výrazný úbytok na váhe, únava, horúčky alebo potenie, opakujúce sa kvasinkové ochorenie vo vagíne, ústach a pažeráku. Objavujú sa časté a akútne výsevy genitálneho herpesu a výrazné zníženie odolnosti proti infekciám.

4. 1. 4 Štvrté štádium
Najhoršie a najťažšie štádium tejto zákernej infekcie je posledné, štvrté štádium. Ide už o vlastné ochorenie AIDS. Oslabený imunitný systém úplne zlyháva a takto oslabený organizmus podlieha rade pridružených ochorení. Tieto ochorenia sú sprevádzané vysokými horúčkami, výraznej strate na váhe, slabosťou, únavou, poklesom celkovej aktivity a dlhotrvajúcou hnačkou. V tomto štádiu je už dosť výrazne poškodená centrálna nervová sústava (CNS) spolu s periférnymi nervami, čo naznačuje už blížiacu sa smrť. Ženy často trpia na rakovinu krčka maternice a táto sama o sebe zákerná choroba, ešte rýchlejšie napreduje. Ľudia pozitívni na HIV a chorí na AIDS často trpia zápalmi pľúc, ktoré nazývame Pneumocystis carinii.

5 Prenos infekcie
Sú známe iba 3 cesty prenosu HIV:
 
5. 1  Sexuálnym stykom
V minulosti sa infekcia HIV spájala predovšetkým s mužskou homosexualitou. V súčasnosti je známe, že akýkoľvek nechránený sexuálny styk s osobou, ktorej zdravotný stav nie je známy, je rizikový.
Prenos vírusu HIV pri análnom styku dvoch mužov je rizikovejší než klasický styk heterosexuálnej dvojice, lebo pri ňom často dochádza k drobným krvácaniam spôsobeným trhlinkami a ranami. Tak sa môže vírus HIV dostať priamo do krvi a zvyšuje sa riziko jeho prenosu. Pri nechránenom heterosexuálnom pohlavnom styku sú v riziku infekcie obidvaja partneri. Žena je však väčšinou exponovaná vyššou dávkou vírusu. Zistilo sa tiež, že mladý ženský organizmus je citlivejší voči infekcii HIV než mužský. Žena je navyše, ako budúca matka, nositeľkou života. Z uvedených skutočností vyplýva, že je preto vo vyššom riziku infekcie ako muž.

Pri lesbickom vzťahu je pravdepodobnosť prenosu infekcie HIV minimálna, hoci v ojedinelých prípadoch sa v literatúre popisuje. Ide najmä o prípady prenosu infekcie spoločnými sexuálnymi pomôckami, či nedostatočnou hygienou.
Pokiaľ ide o orálny sex, riziko infekcie HIV je o niečo menšie, než pri klasickom pohlavnom styku, ale nie je zanedbateľné. Vírus sa môže dostať na sliznice ústnej dutiny či priamo do krvi druhej osoby /v prípade drobného krvácania v ústach/, a tak spôsobiť infekciu. Rovnako môže ojedinele dôjsť k prenosu infekcie HIV aj pri náruživejšom bozkávaní /v prípade drobných trhliniek v ústach/ , t.j. prenosu krvou, nie slinami.

5. 2  Krvou a krvnými derivátmi
Pokiaľ ide o darcovstvo krvi, cesta prenosu HIV krvou a krvnými derivátmi je znížená na minimum vzhľadom na povinné testovanie všetkých darcov, vysokú citlivosť diagnostických súprav ako aj dobré predtestovacie poradenstvo. Skupinu s menším rizikom infekcie HIV /najmä v krajinách s vysokou prevalenciou infekcie/ predstavujú ľudia, ktorí sú odkázaní na príjem niektorých krvných derivátov. Sú to predovšetkým hemofilici, t.j. ľudia s vrodenou krvácavosťou v dôsledku zníženej zrážanlivosti krvi. Títo sú odkázaní na príjem plazmových derivátov, ktoré obsahujú antihemofilické faktory VIII alebo IX.

Doteraz sa neobjavil prípad infekcie HIV v SR u príjemcu krvi a krvných derivátov podaných na Slovensku. Vo svete sú popísané ojedinelé prípady infekcie u príjemcov krvi a krvných derivátov, predovšetkým však u ľudí, ktorým bola podaná krv odobratá v čase, keď sa testovanie anti-HIV protilátok ešte nevykonávalo alebo nebolo vykonané správne. V prípade potreby môže každý človek využiť možnosť tzv. autotransfúzie, t.j. príjmu vlastnej krvi, ktorú si dal za týmto účelom cielene odobrať a v podobe derivátov uchovať zmrazenú na transfúznej stanici.

Osobitnú skupinu ľudí, ktorí sú v riziku infekcie HIV krvnou cestou, predstavujú vnútrožiloví užívatelia drog. Najmä v prípade, že si vymieňajú za účelom pichania si drogy ihlu a striekačku so svojim kamarátom alebo naberajú drogu spolu so svojimi kamarátmi síce každý vlastnou striekačkou, ale z tej istej nádoby. V rovnakom nebezpečenstve je aj okolie, kde sa užívatelia drog pohybujú. Sú to predovšetkým deti, ktoré môžu nájsť pohodené použité striekačky na ulici, či v parku a z neopatrnosti sa nimi pichnúť. Z uvedených dôvodov je jedným z preventívnych opatrení prenosu infekcie HIV /ale aj hepatitídy a i. krvou prenosných ochorení/ program výmeny ihiel a striekačiek u vnútrožilových užívateľov drog. Znižuje sa tým možnosť prenosu infekčných ochorení nielen v tejto skupine ľudí s vysoko rizikovým správaním, ale aj medzi ňou a okolím. Rizikové sú tiež krvavé zákroky - tetovanie, piercing, prepichovanie uší a akupunktúra.

5. 3  Z matky na plod
K prenosu infekcie HIV z matky na dieťa môže dôjsť počas tehotenstva, počas pôrodu alebo pri dojčení. Najčastejšie dochádza k infekcii novorodencov počas pôrodu, keď sa krv infikovanej matky môže dostať na sliznice očí, úst, pohlavných orgánov dieťaťa. V minulosti približne 30% detí HIV-pozitívnych matiek priviedlo na svet infikované dieťa. V súčasnosti vďaka kombinovanej terapii, ktorá sa podáva budúcim mamičkám počas tehotenstva a novorodencom šesť týždňov po pôrode, sa prenos infekcie HIV z matky na dieťa zredukoval na 7-8%. HIV-pozitívnym matkám sa po pôrode neodporúča dojčiť svoje dieťa, nakoľko sa potvrdil prenos infekcie HIV aj materským mliekom. Testovanie anti-HIV protilátok u tehotných žien nie je na Slovensku povinné. Všetky budúce mamičky sa však môžu dať testovať na prítomnosť anti-HIV protilátok na vlastnú žiadosť alebo môžu byť poslané na vyšetrenie prostredníctvom svojho ošetrujúceho lekára.
Iné cesty prenosu – nie sú známe

5. 4 HIV sa neprenáša
- bodavým hmyzom, ako sú komáre, kliešte, muchy
- pri bežnom spoločenskom styku - napríklad podaním ruky, používaním telefónneho slúchadla
- používaním spoločných toaletných zariadení, kuchynských riadov, uterákov
- pobytom vo vode na plavárni, v sprchách alebo saune
- nikdy neboli infikovaní tí členovia domácnosti, ktorí s HIV pozitívnym bývali, ale nemali s ním pohlavný styk alebo neužívali drogy
- bozkom - sliny HIV pozitívneho síce môžu obsahovať vírus, ale vo veľmi malom množstve. Naviac v slinách sú obsiahnuté látky, ktoré vírus ničia.
- kašľaním, kýchaním
- sexuálnymi praktikami (petting), ktoré možno označiť z hľadiska možností prenosu HIV ako nerizikové, sem patria objímanie, maznanie, dráždenie pohlavných orgánov rukou partnera či partnerky bez kontaktu s jeho spermou či s pošvovým sekrétom.
 
6 Rizikové skupiny
Na základe doterajších informácii o výskyte AIDS vo svete a s prihliadnutím k spôsobom prenosu boli vytipované populačné skupiny, ktoré sú v najväčšom riziku infekcie. Patria k nim:
· homosexuálni a bisexuálni muži
· intravenózni narkomani
· prostitútky
· osoby pochádzajúce z oblastí centrálnej Afriky a Haiti, event. ďalších miest  sveta so zvýšeným výskytom AIDS
· hemofilici
· sexuálni partneri všetkých vyššie uvedených skupín
 
V súčasnosti sa týka každého človeka, aj nenarodených detí. Donedávna sa u nás hovorilo, že je to choroba homosexuálov, narkomanov, prostitútok a promiskuitne sa správajúcich ľudí. V skutočnosti sa nákaza na celom svete šíri čoraz viac medzi heterosexuálmi. Vírusy nepoznajú morálku. Nie je dôležitá sexuálna orientácia ľudí, ale ich rizikové správanie. Najviac sú ohrození tí, ktorí infekciu HIV/AIDS podceňujú.
 
7 Diagnóza
Prítomnosť vírusu HIV v organizme je možné diagnostikovať pomocou krvných testov. Najčastejšie sa zisťuje prítomnosť protilátok proti vírusu HIV v krvi. Pozítívny výsledok testu znamená, že organizmus proti vírusu vyrába protilátky a bol ním infikovaný. Protilátky sa však v dostatočnom množstve vytvoria až určitú dobu po nákaze. Počas tejto doby, tzv. imunologického okna dlhého 2-3 mesiacov, nie je možné uvedeným spôsobom prítomnosť vírusu v tele zistiť.

8 Liečba
Možnosti liečby infekcie HIV sa stále viac zdokonaľujú. Svedčí o tom aj fakt, že sa značne zredukovala možnosť prenosu infekcie z matky na dieťa.
V súčasnosti existuje liečba, ktorá značne skvalitňuje a predlžuje život pacienta tým, že brzdí množenie vírusu a dáva imunitnému systému šancu na jeho regeneráciu. Tieto lieky však nevedia zničiť vírus v tele pacienta. Infekcia HIV sa teda dá liečiť, ale nie úplne vyliečiť! Dôležité je, aby pacienti dodržiavali pokyny lekárov a chodili na pravidelné preventívne prehliadky, vyhýbali sa iným infekciám a zdravou životosprávou chránili svoje zdravie. Týmto spôsobom môžu do značnej miery predísť samotnému ochoreniu AIDS, príp. smrti. Napríklad, niektorí ľudia mali chorobu na základe ktorej im bol diagnostikovaný AIDS, a potom sa z tejto choroby úplne uzdravili a dlhé roky, dokonca celé desaťročia žili s HIV a boli zdraví. Navyše mnohí ľudia, ktorí žijú s HIV veľa rokov, nikdy neboli chorí kvôli HIV.

8. 1 Hľadanie vakcíny
Vzhľadom na vysokú variabilitu vírusu HIV nebolo doteraz možné pripraviť takú očkovaciu látku, ktorá by bola účinná voči všetkým variantom kolujúcim v ľudskej populácii. Vedci však ohlásili, že vakcína proti AIDS bude na svete do piatich alebo dokonca troch rokov. Ich nádeje nedávno schla­dil David Baltimore, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1975, ktorého výskum bol pre nájdenie vírusu HIV kľúčový. Vyhlásil, že sú teraz v situácii, keď sa zúfalo snažia skórovať v závere zápasu z posledného voľného kopu. „Pokúšame sa skombinovať génovú terapiu, imunoterapiu a liečbu kmeňovými bunkami, čo sú všetko najmodernejšie, no veľmi zložité postupy,“ povedal. HIV je však stále o krok vpredu a nachádza cesty, ako trvalými mutáciami totálne popliesť imunitný systém. Víťaz­stvo je podľa Baltimora v hmle. Odvtedy sa lieky proti AIDS veľmi zdokonalili, no chorobu možno stále iba liečbou potlačiť, nie vyliečiť. Optimistické je, že rok 2007 bol prelomový, lebo prvý raz v histórii sa zastavil nárast počtu smrteľných prípadov AIDS (2,1 milióna oproti 2,3 miliónom v roku 2006).
 
8. 2 Rezistencia voči HIV
Vo vysoko rizikových skupinách (homosexuáli, ktorých partneri zomreli na AIDS, hemofilici, ktorí obdržali infikovanú krv...) boli objavení jedinci, ktorí nejavili klinické príznaky. Po vyšetrení sa zistilo, že nie sú vírusom vôbec infikovaní. Títo jedinci nesú mutáciu na géne, ktorý kóduje membránovú oblasť. Táto anomália postihuje okolo 1% bielej populácie. 
 
9 Prevencia
- Vzájomné poznanie zdravotného stavu partnerov. Odporúča sa na začiatku intímneho vzťahu – ešte pred vstupom doň urobiť krvné vyšetrenia.

- Najlepšia ochrana je celkom obyčajný trvalý vzťah dvojice založený na vernosti - mať jedného stáleho sexuálneho partnera

- Múdre je byť počas styku opatrný a realizovať tzv. „bezpečný sex“ - používanie kondómu. Antikoncepcia na ochranu nestačí! Každý človek nosí istotu v sebe! V zodpovednosti za to, ako sa správa. Nechránený sexuálny styk s osobou, ktorej zdravotný stav nepoznáme, je vždy rizikový!

- Vyhýbať sa spoločnému užívaniu hygienických potrieb, ako kefky na zuby a žiletkám, rovnako ako nedostatočne sterilizovaným nástrojom pri prevádzaní niektorých kozmetických úkonov (tetovanie, prepichovanie uší a pod.).
- Zdravotnícki pracovníci sa chránia používaním rukavíc. Ak dôjde k poraneniu s možným infikovaním, dostávajú profylaktickú liečbu. Spracovanie biologického materiálu HIV infikovaných pacientov podlieha špeciálnym predpisom.
- Drogám je najlepšie sa vyhnúť, hlavne ich injekčnému užitiu, ak už, tak mať vždy len svoju ihlu, striekačku a roztok drogy.

· Represívnou prevenciou sú hlásenia HIV pozitivity, ochorení na AIDS a úmrtí referenčnými laboratóriami. Pre výstrahu i pre pomoc.

- Pôrod infikovanej matky sa vždy vykonáva cisárskym rezom, pričom matka dostáva infúziu s liekmi proti HIV. Novorodenec dostáva ešte mesiac po pôrode profylaktické lieky proti HIV v podobe sirupu. Infikovaná matka svoje dieťa nedojčí.

10 Výskyt AIDS
Od začiatku osemdesiatych rokov sa infekcia HIV rozšírila, možno povedať, po celom svete. Postihla všetky kontinenty a vyvolala tak skutočnú pandémiu, celosvetovú epidémiu.
 
10. 1 Vo svete
· na svete žije 33,4 milióna ľudí s HIV. Z toho 67% žije v Afrike, kde je AIDS stále hlavnou príčinou úmrtí. Väčšina ľudí žijúcich s HIV v Afrike sú ženy.
· veľký výskyt tiež v Latinskej Amerike ( 1,5 milióna) a Severnej Amerike ( 1 milión)
· počet nových prípadov HIV rýchlo rastie najmä v južnej a juhovýchodnej Ázii (okolo 1,5 milióna) , v Rusku, Ukrajine, Vietname, taktiež vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku a Nemecku.
· každý deň sa infikuje približne 7500 ľudí
 
10. 2 Na Slovensku
- V SR bol HIV od roku 1985 k 31. 12. 2009 diagnostikovaný u 318 občanov SR a u 55 sa vyvinuli klinické príznaky AIDS. ( Z tohto počtu bolo 267 mužov a 51 žien.)
- 85 % ľudí s HIV sú muži, ktorí sa nakazili prevažne homosexuálnym stykom
- Najvyšší počet ľudí žijúcich s HIV je vo väčších mestách. Najvyššia kumulatívna incidencia HIV je v Bratislavskom kraji, kde ku koncu roka 2009 dosiahla hodnotu 239,4 na milión obyvateľov.
- Od roku 2003 bol zaznamenaný každoročný nárast počtu potvrdených prípadov HIV infekcie. V roku 2009 došlo k miernemu poklesu v počte nových prípadov HIV. V roku 2009 bolo laboratórne potvrdených 45 nových prípadov HIV u občanov SR, čo predstavuje druhý najvyšší výskyt v jednom kalendárnom roku od začiatku monitorovania HIV/AIDS v SR.
- Od začiatku monitorovania prípadov HIV/AIDS v SR bolo zaznamenaných spolu 42 úmrtí u osôb s HIV. Úmrtia sa vyskytli u 36 mužov a 6 žien. Z tohto počtu sa u 35 osôb rozvinuli klinické príznaky AIDS.
- Od začiatku monitorovania výskytu HIV/AIIDS bola k 31. 12. 2009 zistená HIV pozitivita u 111-tich cudzincov (v roku 2009 pribudlo 8 nových prípadov). Ochorenia sa vyskytli u 97 mužov a 14 žien. U troch cudzincov bol zaznamenaný rozvoj klinických príznakov AIDS. Vo všetkých troch prípadoch to boli muži.
- V SR sa zatiaľ nezaznamenal vertikálny prenos z matky s HIV na dieťa
- V SR bolozaznamenaných 6 prípadov prenosu infekcie pri intravenóznej aplikácii drogy
- Ku dňu 30. 9. 2008 bolo na území Slovenskej republiky vykonaných viac ako 4,4milióna vyšetrení
 
Deň boja proti HIV/AIDS
1. december je známy ako deň boja proti HIV/AIDS. Počas tohto dňa sa väčšinou rozdávajú symbolické červené stužky, a tiež sa organizuje tzv. Sviečkový pochod. Organizátorom tejto akcie na Slovensku je Slovenský červený kríž.
 
Linka pomoci, poradenstvo pre AIDS v Banskej Bystrici:
Špecializovaný ústav hygieny a epidemológie
Cesta k nemocnici 1, 975 56 Banská Bystrica
 
11 Záver
Cieľom našej práce bolo priblížiť a dozvedieť sa niečo viac o ochorení, ktoré zasiahlo takmer celý svet. V súčasnosti AIDS alebo tiež „novodobý mor“ predstavuje jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktoré ohrozuje zdravie človeka. Veľa ľudí sa ešte stále domnieva, že tento problém sa ich netýka, avšak práve tí, ktorí ho podceňujú patria medzi najčastejšie obete tohto zákerného vírusu. Historických skúseností s celosvetovými epidémiami je dosť no nie sú povzbudzujúce. Zakaždým sa opakovali rovnaké chyby. Najskôr sa choroba pokladala za bezvýznamnú, potom za neinfekčnú, potom sa pred ňou zatvárali oči v domnienke, že sa týka iných krajín alebo iných ľudí. Akcie sa začali, až keď zomierali ľudia v najbližšom okolí a to už bolo pravdaže neskoro. Zásadný význam má prevencia. V boji s touto chorobou je nenahraditeľná. Iné choroby v histórii mohli byť prekonané liečbou, ale pri AIDS zatiaľ táto možnosť nie je. Preto by sme sa mali o svoje zdravie dobre starať a ceniť si ho. Veď je to ten najcennejší dar, ktorý človek má. Nemali by sme sa s ním zahrávať a zbytočne pokúšať osud. Až vtedy, keď je človek naozaj chorý, spozná, aké šťastie je byť zdravý.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.033 s.
Zavrieť reklamu