Srdce

Srdce
 
Úvod:
Srdce – ten kúsok svalu o veľkosti mužskej päste, chlopne a trubice vháňajúce krv do tela, sa nepodobá tomu symbolu známemu z ľúbostných pohľadníc posielaných ku dňu svätého Valentína a z romantických príbehov. Nemá ani jasnočervenú farbu spájanú s týmto symbolom. A keby ho naozaj prepichol Amorov šíp, namiesto láskou zasiahnutého milenca by sa najskôr dostavila smrť.
 
Dnešná doba pozerá na symbol lásky – srdce pod zorným uhlom vedeckej reality. Podľa starých národov srdce bolo sídlom duševnej podstaty človeka. Egypťania vážili srdce mŕtveho, aby sa o ňom dozvedeli pravdu. Gréci si predstavovali srdce ako kováčsku vyhňu, v ktorej horia nečistoty z krvi. Dnes je tajomstvo srdca odstránené a závoj záhadnosti odhrnutý. Srdce nie je nič viac a nič menej ako čerpadlo – pumpa. Ale aké čerpadlo! Nikdy neodpočíva a prečerpáva krv tempom jedného sťahu za sekundu (často aj rýchlejšie) asi od štvrtého týždňa po počatí až po posledné chvíle pred smrťou. Každým úderom vysiela životodarnú krv do celého tela. Keby sme každý jeden tep chceli vyjadriť v knihe jedným slovom, držali by sme v ruke 10 miliónov strán. A keby sme každú sekundu prečítali jedno z týchto slov, čítanie by nám trvalo celý život.
 
K  všeobecnému prehľadu a vzdelaniu patrí poznať svoje telo, jeho stavbu a funkcie jednotlivých orgánov, a to nás viedlo k výberu témy Srdce, pretože je to jeden z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele. Naším cieľom je rozšíriť obsah nášho i vášho poznania.
 
1 História poznania
Asi 1500 rokov srdce ostávalo zahalené mýtmi a tajomnosťou. Galen, najväčší grécky lekár žijúci v Ríme, mu prisúdil úlohu pece, ktorá do seba vťahuje krv a spaľuje ju, a tak vyrába teplo, ktoré zohrieva celé telo. Leonardo da Vinci správne zistil, že srdce tvorí hlavne svalovina, ale tiež zastával názor, že jeho úlohou je vytvárať teplo takým či iným spôsobom. Ľudia verili, že Galen mal pravdu až do začiatku 17. storočia.

Avšak anglický lekár William Harvey, a po ňom aj ďalší začali vyjadrovať pochybnosti voči „Galenovej viere“. Pozorovaním a pokusmi na zvieratách a ľudských telách prišiel k logickým záverom, že krv sa pohybuje inak, ako to tvrdili v staroveku. Tento orgán nevťahuje krv do seba, ale ju vytláča von. Prúdi von zo srdca cez tepny a vracia sa doň v žilách. Krv sa nedá „spaľovať“ , ani iným spôsobom „spotrebovať“ : jej prietok srdcom by musel byť potom omnoho väčší. Harvey dospel k dnes už samozrejmému poznaniu, že tento obehový systém je v podstate uzavretý okruh. Srdce je čerpadlo, ktoré ženie tú istú krv stále dookola. V roku 1628, po dvanásťročných pokusoch na viac ako osemdesiatich druhoch zvierat a po štúdiách na živých aj mŕtvych ľudských telách, vydal vo Frankfute prácu Exercitatio anatomica de motu cordis et sanguinis in animalibus (Anatomické pozorovania o pohybe srdca a krvi u zvierat). Dielo malo okamžitý a hlboký účinok.

Hlavnou medzerou Harveyových názorov bolo to, že nevedel vysvetliť, ako sa dostáva krv z tepien do žíl. Bolo to obdobie, v ktorom nepoznali mikroskop, a bez neho ostávali drobné vlásočnice, ktoré uskutočňujú toto spojenie, ešte neviditeľné. Význam práce Williama Harveya pre medicínu nemožno doceniť. Tu sa začala vedecká éra medicíny.
 
2 Vývoj srdca v maternici
Význam srdca pre život je naznačený aj rýchlosťou, ako sa tento orgán po počatí vyvíja. Každá bunka v tele potrebuje sústavný prísun kyslíka a živín, ktoré jej dodávajú energiu a suroviny pre bunkový metabolizmus. Platí to práve tak pre drobné embryo, postupne nadobúdajúce ľudské tvary v maternici, ako aj pre maratónskeho bežca. Kyslík a živiny prináša bunkám krv, tekutý dopravník poháňaný v celom tele silou srdca. Preto už v embryonálnom vývoji sa srdce a jeho hlavné cievy formujú a začínajú fungovať dávno pred ostatnými orgánmi. Srdce sa začína tvoriť ako dve malé cievy ležiace blízko seba v prvotnej hrudnej dutine, pospájané ešte menšími cievami a obklopené svalovým puzdrom. Už v treťom týždni po počatí sa tieto trubičky začínajú v prostriedku puzdra spájať. O niekoľko dní sa spoja po celej svojej dĺžke a vytvoria jednu súvislú dutinu. V štvrtom týždni tehotenstva táto malá svalová kapsička, kratšia ako 1 milimeter , sa začína ohýbať , krútiť a biť. Začínajú sa v nej vytvárať jednotlivé dutiny a novo vznikajúci  orgán nadobúda tvar písmena S. Pôvodne jediná srdcová komora (spodná dutina) sa rozdeľuje na dve. Doteraz krv pritekala a odtekala podobne, ako to tvrdili starovekí učenci, ale náhle sa rýchlo prispôsobuje „jednocestnému“ prečerpávaniu v rozvíjajúcom sa obehovom systéme. V piatom týždni nadobúda embryonálne srdce tvar písmena U, charakteristický pre dospelého jedinca. Horná dutina, teda zatiaľ jediná predsieň, sa rozdeľuje na dve časti. Každá predsieň sa spája s príslušnou komorou na tej istej strane a tým vznikajú namiesto jedného čerpadla dve. Tak sa rodí aj dvojaký charakter srdca poháňajúceho pľúcny i systémový (telový) obeh. Počas šiesteho a siedmeho týždňa sa krvné cievy zvinú a spájajú a sformujú sa chlopne, ktoré zabezpečujú jednosmerné prúdenie krvi.

Je koniec druhého mesiaca tehotenstva. Drobný zárodok je dlhý asi 2,5 centimetra a má zreteľnú ľudskú podobu. Prestávame ho nazývať embryo (zárodok) a jeho správny názov je plod (fetus). V hrudníku plodu pravidelne pulzuje srdce. Všetky štyri jeho dutiny, spojené dve a dve tak, že tvoria susediace pravé a ľavé čerpadlo oddelené od seba tuhou deliacou membránou nazývanou priehradka (septum), sú zreteľne odlíšené. Chlopne pracujú, srdcová akcia je v behu.

Krv ktorá by za normálnych okolností tiekla do pľúc, prechádza v tomto štádiu naspäť do placenty, ktorá je zdrojom kyslíka prenikajúceho sem z krvi matky. Je to zapríčinené tým, že dýchací a tráviaci systém plodu ešte nepracujú, plod nedýcha, pretože pľúca naplnené tekutinou nemôžu vstrebať kyslík zo vzduchu. V srdci je preto otvor, ktorý umožňuje komunikáciu, čiže pohyb krvi medzi jeho ľavou a pravou stranou. Po narodení sa otvor v srdcovej priehradke zatvára, začína fungovať pľúcny obeh a dieťa sa stáva fyzicky nezávislé od matky.
 
3 Srdce dospelého človeka
3.1 Hlavná charakteristika
Srdce dospelého človeka umiestnené v strede hrudníka a takmer celé zakryté pľúcami, je svalový dutý orgán o trochu väčší ako mužská päsť a vážiaci 250-350 gramov. Leží na bránici nad pečeňou, medzi druhým až piatym rebrom. Asi 2/3 srdca ležia naľavo od stredovej čiary, 1/3 je napravo. Srdce priemerného dospelého človeka má približne tvar kužeľa alebo hrušky. Je dlhé takmer 12,5 centimetra, široké asi 7,5 centimetra a hlboké asi 6 centimetrov.
Funguje ako pumpa: uvedieme niekoľko štatistických údajov o srdci. V pokoji bije rýchlosťou priemerne 70-80 pulzov za minútu. To značí, že za jeden deň sa uskutoční až 100 000 úderov srdca a za celý život asi 2,5 miliardy. V skutočnosti je však toto číslo ešte väčšie, pretože väčšinu dňa je telo v činnosti a srdce musí prečerpávať krv rýchlejšie, aby zvýšilo jej dodávku a uspokojilo požiadavky svalov.

Organizmus priemernej osoby obsahuje asi 4,5 až 5,5 litra krvi. Srdce vypudí jedným sťahom v pokoji asi 60-80 mililitrov krvi. Toto predstavuje teoretický srdcový výkon od 5 do 10 litrov za minútu v závislosti od okolností, čiže až 12 000 litrov denne – čo stačí na naplnenie malej cisterny. Ale opäť je skutočný objem väčší, nakoľko telo celý deň neodpočíva. Po namáhavom cvičení môže byť výkon srdca dokonca až 45 litrov za minútu.

3.2 Stavba srdca
 
3.2.1 Povrch srdca
Srdce je uložené v trojvrstvovom ochrannom vaku zo spojivového tkaniva, ktorý sa volá osrdcovník (perikard). Na jeho stavbe majú podiel dve zložky: väzivo(vonkajšia vrstva) a mokvavka (seróza- vnútorná vrstva).
Väzivový osrdcovník tvorí väzivová pružná blana. Je pripevnený väzmi k hrudnej kosti, chrbtici a iným častiam hrudnej dutiny a tým pevne ukotvuje srdce na svojom mieste. Má tri základné funkcie: ochrana- je dosť silný, aby poskytoval životne dôležitému orgánu istú ochranu pred úrazom , upevnenie- fixuje srdce k okolitým štruktúram a prevencia preplnenia srdca krvou – nedá sa roztiahnuť, preto bráni rozšíreniu srdca nad určitú hranicu.
Mokvavkový osrdcovník kryje srdce podobne ako pohrudnica kryje pľúca. Tvorí ho tenká blana, ktorá má dva do seba navzájom prechádzajúce listy (nástenný a útrobný list) . Nástenný list pokrýva vnútorný povrch väzivového osrdcovníka. Medzi obidvoma listami mokvavkového osrdcovníka je osrdcovníková dutina vyplnená veľmi malým množstvom tekutiny, bez ktorej by mocné pulzujúce pohyby srdca vyvolávali značné trenie a nárazy. Toto zvlhčovanie umožňuje srdcu biť v akomsi kúpeli bez trenia.
 
Vnútrosrdie (endokard) je ďalšie tkanivo vystielajúce dutiny srdca a pokrývajúce jeho chlopne. Táto lesklá vrstva buniek musí vydržať vysoký vnútorný tlak, ktorý vzniká pri každom údere srdca.
 
Medzi endokardom a perikardom sa nachádza srdcová svalovina (myokard), ktorá tvorí akúsi kostru srdca. Je tvorená špeciálnou svalovinou- zmiešaninou dvoch ďalších svalových typov nášho tela, kostrového a hladkého (útrobného) svalstva. Pod mikroskopom sa srdcový sval javí ako kostrový pruhovaný sval, teda sval umožňujúci pohyb kostí kostry a je z veľkej miery ovládaný vôľou alebo vedomím. Avšak v skutočnosti srdcový sval nie je pod kontrolou nášho vedomia: podlieha časti nervového systému nazývaného autonómny (vegetatívny) nervový systém a takisto  aj vlastným elektrickým impulzom, a z tohto dôvodu sa srdcový sval viac podobá hladkému svalu, ktorý tvorí vnútorné orgány ako napríklad žalúdok. Je tvorený obrovskými bunkami, ktoré sú dlhé asi 2,5 cm.
 
3.2.2 Dutiny srdca
Rozlišujeme 4 dutiny srdca: dve tenkostenné predsiene a dve väčšie, silnostenné komory.
Srdce sa rozdeľuje na dve polovice. Každá polovica srdca je samostatným čerpadlom. Jeho predsieň (horná dutina) má tenké steny a ľahko sa rozťahuje aby mohla prijať krv, ktorá  do nej vteká hlavnými žilami . Krv prechádza z predsiene cez chlopňu do komory (dolná dutina) , ktorá je čerpajúcou časťou srdca s hrubými stenami zo svaloviny. Komora sa sťahuje a vytláča krv cez ďalšiu chlopňu do hlavnej tepny – aorty. Pravá komora je ako pravá ruka – naľavo, keď sa pozeráme na človeka spredu. Vháňa krv do pľúc aby sa tak okysličila. Takáto „občerstvená“ krv sa vracia do ľavého čerpadla, ktoré ju vysiela do celého tela , aby doň rozniesla kyslík. Krv sa nakoniec vracia do pravej polovice srdca.
Steny predsiení majú oveľa menej srdcovej svaloviny ako komory, a preto sú pomerne tenké, pričom stena ľavej predsiene je hrubšia. Tieto dve dutiny nie sú ani také silné čerpadlá ako skôr roztiahnuteľné priestory prijímajúce prichádzajúcu krv (atrium = vstupná hala, teda predsieň). Stena ľavej komory, ktorá vyvíja tlak ženúci krv až k prstom na rukách a nohách a späť, má najviac svalovej hmoty- na niektorých miestach dosahuje hrúbku až 15 milimetrov. Úloha pravej komory, zabezpečovať krvný obeh v pľúcach, je menej namáhavá, preto táto dutina je nasadená na ľavej komore a jej steny sú tenšie ako 8 milimetrov.
 
3.2.3 Srdcové chlopne
Štyri srdcové chlopne pracujú spolu so srdcovými svalmi. Otvárajú sa a zatvárajú v stanovenom poradí vždy pri kontrakcii srdca a zabezpečujú prúdenie krvi v správnom smere, ale aj načerpanie a vypudenie krvi. Tvoria dva páry: predsieňovokomorové a polmesiačikové. Každá je tvorená väzivovým tkanivom.
 
Predsieňovokomorové:
Trojcípa chlopňa - Má tri laloky alebo cípy, ako napovedá jej názov, stráži vchod do pravej komory, dáva pozor na to, aby krv vchádzala dnu z pravej predsiene a zabraňuje, aby sa tou istou cestou vracala späť. To je zabezpečené šľachovými strunami, ktoré spájajú cípy so svalovinou srdca v komorovej dutine, a tým zabraňujú obráteniu cípov naruby .
Dvojcípa chlopňa – vykonáva tú istú úlohu v ľavej komore ale tvoria ju dva cípy .
 
Polmesiačikové : aortálna a pľúcna
Sú to chlopne medzi komorami a hlavnými tepnami. Otvárajú sa vtedy keď sa predsieňovokomorové zatvárajú.
 
3.3 Cievne zásobenie srdca
Všetky tkanivá tela potrebujú zásobovanie krvou, a o to viac aktívne svalstvo. Srdce je takýmto aktívnym svalom a každé z jeho vláken má svoju vlásočnicu, ktorá mu prináša v krvi kyslík a živiny. Je však paradoxné, že tento orgán nemôže použiť krv, ktorá prúdi jeho dutinami. Jej tok je totiž veľmi rýchly a vnútorný tlak priveľký. Roztrhli by jemnú sieť srdcových vlásočníc. Okrem toho je krv v pravej polovici srdca aj tak chudobná na kyslík a nebola by schopná zásobiť touto životodarnou látkou vlákna srdca.

Takže tento dutý srdcový sval si ponecháva iba 5% z krvi ktorú prečerpáva a udržuje svoju vlastnú zásobu zvonku. Z aorty sa hneď nad aortálnou chlopňou oddeľujú dve vencovité tepny. Obopínajú srdce na celom jeho povrchu ako čipková sieť, ktorá pripomína lekárom veniec. Po latinsky slovo coronarius značí veniec a preto sa týmto tepnám hovorí vencovité alebo koronárne. Prinášajú denne asi 580 litrov krvi do srdcového svalu.
 
3.4 Dvojitý obeh (pľúcny a telový obeh)
Tmavá krv zo žíl, ktorá obsahuje málo kyslíka a veľa odpadového oxidu uhličitého, je vytláčaná von z pravej komory cez pľúcnu chlopňu do pľúcnej tepny. Pľúcnica sa vzápätí rozdvojuje na pravú a ľavú pľúcnu tepnu a každá vetva zásobuje jednu polovicu pľúc. V pľúcach sa tepny ďalej niekoľkokrát rozvetvujú, až napokon vznikajú vlásočnice, ktoré obklopujú milióny drobných pľúcnych mechúrikov – alveol. Tu sa krv zbaví oxidu uhličitého, ktorý sa dostáva do vzduchu v alveolách a načerpá kyslík z toho istého vzduchu. V tomto procese sa krv opäť zmení na jasnočervenú. Okysličená krv tečie štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej srdcovej predsiene cez dvojcípu chlopňu do ľavej komory.

Keď sa ľavá komora sťahuje, okysličená krv sa vytlačí cez aortálnu chlopňu do aorty, hlavnej tepny organizmu, ktorej vetvy prechádzajú do celého tela. V obrovskej sieti vlásočníc, ktorá prestupuje všetkými tkanivami, krv konečne odovzdáva prenášaný kyslík a naviaže sa na ňu oxid uhličitý- opäť sa premení na tmavočervenú. Vlásočnice sa spájajú, až napokon vytvoria dve hlavné žily, hornú a dolnú dutú žilu, ktorá vedie krv späť do pravej predsiene, odtiaľ cez trojcípu chlopňu do pravej komory. Toto všetko trvá asi pol minúty a celý okruh je ukončený.
 
3.5 Srdcový cyklus
Srdcový tep nie je nič iné ako pravidelné striedanie kontrakcie a relaxácie čiže zmrštenia a ochabnutia. Hovoríme o srdcovom cykle. Fáza zmrštenia, keď krv tryská zo srdcových komôr do tepien, sa volá systola. Fáza ochabnutia, v ktorej srdce práve odpočíva a vťahuje do seba ďalšiu dávku krvi, sa nazýva diastola. V pokojnom stave sa srdce stiahne 70-80 krát za minútu. Základom pohybov úderov srdca je elektrická aktivita, keďže každú sekundu prebehnú telom milióny elektrických nervových signálov, ktoré koordinujú svalovú činnosť. Srdce má svoj elektrický signalizačný systém, ktorý je založený na svalových bunkách modifikovaných na prenášanie elektrických signálov. Zväzky týchto buniek sú uložené v srdci a výsledkom ich tímovej práce je čerpacia schopnosť srdca.
 
4 Diskusia, vlastná práca
Obyvatelia Slovenska najčastejšie umierajú na choroby srdca a krvného systému. V európskom porovnaní sme medzi krajinami s najväčším podielom takýchto úmrtí. Srdcovo­cievne ochorenia podľa štatistík ohrozujú až deväťdesiat percent ľudí v produktívnom veku. Môžu za to najmä nezdravý životný štýl, zlá životospráva a nedostatok pohybu. Výrazne stúpa aj obezita mládeže.

Srdce je základom nášho života, a preto je dôležité aby sme sa oňho dobre starali. Najlepším spôsobom je zdravý životný štýl, ktorého hlavnou súčasťou je vyvážená a pestrá strava. To znamená dostatočné množstvo ovocia, zeleniny a vlákniny, správne zloženie tukov (prevažovať by mali kvalitné rastlinné tuky, ktoré obsahujú organizmu prospešné mastné kyseliny omega 6 a omega 3) a obmedzený príjem soli a cukrov. Dôležitý je takisto dostatok pohybu - každý deň by sme mu mali venovať aspoň 30 minút, pričom vôbec nemusí ísť o vrcholové športové výkony - stačí, keď vystúpime o niekoľko zastávok skôr a prejdeme sa pešo. Pod zdravým životným štýlom rozumieme aj rovnováhu v myslení. To znamená znížiť stres, dopriať si spánok a oddych (výskumy dokázali, že vysoký tlak sa dá znížiť aj meditáciou- jógou, počúvaním tichej hudby, prípadne ukľudňujúcim kúpeľom alebo pravidelnou masážou). Všeobecne je známe, že zdravé srdce majú hlavne optimisti, pretože je dokázané že úsmev uvoľňuje endorfíny, ktoré majú priaznivý vplyv na naše zdravie.

ZÁVER:
Činnosť srdca je naozaj veľmi zložitá. Vidíme to aj na fakte, že vedcom a lekárom trvalo veľmi dlho, kým dokázali podrobnejšie opísať jeho stavbu a funkcie. Preto by sme mali využiť poznatky týchto vedcov aby sme sa mohli lepšie starať o svoje telo a predchádzať tak rôznym srdcovo-cievnym chorobám. Aby sme mali zdravé srdce, mali by sme žiť zdravým životným štýlom, zdravo sa stravovať, dopriať si dostatok pohybu a žiť bez stresu, fajčenia a alkoholu.