Príroda ako taká inšpirovala celé ľudstvo od nepamäti. Počnúc starovekými filozofmi a dnešnou mládežou končiac, mnohí odhaľovali, alebo aj odhaľujú neuveriteľné zázraky, ktorých je schopná. Azda najväčším z nich je život sám a práve preto Vám prinášame pohľad na skupinu živočíchov, ktorá je na našej planéte Zemi najpočetnejšia. Je to trieda hmyzu. Naším cieľom v tejto práci je hlavne oboznámiť širšiu verejnosť o týchto síce malých, no veľmi zaujímavých a dôležitých živočíchoch. Rozhodli sme sa priblížiť Vám, čo to hmyz vlastne je, ako funguje tento drobný, napriek tomu zložitý organizmus, jeho životný cyklus od vývinu cez rozmnožovanie až po jeho smrť, ako aj jeho správanie vo svojom prostredí.
Vzhľadom na obrovskú druhovú rozmanitosť tejto triedy je nemožné popísať všetkých zástupcov, preto sme rozhodli, že Vám
bližšie predstavíme len vybrané druhy a to, zástupcov sociálneho hmyzu mravce, včelu medonosnú.
Každý určite rozozná mravca od
včely, ale cieľom našej práce je, aby publikum vnímalo hmyz hlbšie, nie ako otravnú nevyhnutnosť pri prechádzke prírodou, ale ako jednu
veľmi podstatnú súčasť ekosystému, bez ktorej by život človeka ani iných evolučne vyspelejších organizmov nebol možný. Veríme, že po
prečítaní tejto práce, už nebudete rozmýšľať nad tým, či chrobáka lezúceho po Vašej ruke zabijete, ale ho radšej položíte do
trávy...
Hmyz (Insecta) je najpočetnejšou a najúspešnejšou živočíšnou skupinou na Zemi, tvorí až 80% známych druhov živočíchov. Veda, ktorá skúma hmyz sa nazýva entomológia a doposiaľ popísala vyše milióna druhov. Odhaduje sa, že počet hmyzích jedincov žijúcich v jednom okamihu na Zemi je 10 triliónov (1018). Najstaršie známe formy hmyzu sa našli v horninách starých 300 miliónov rokov, išlo o pravážky z obdobia permu, ktoré dosahovali v rozpätí krídel až 76 centimetrov a taktiež aj o šváby, ktoré sú takmer totožné s ich dnešnými potomkami.
Vďaka tejto mnohomiliónročnej existencií sa prispôsobili takmer všetkým typom životného prostredia a dnes ich nájdeme na miestach, ktoré sa zdajú nevhodné pre život. Nájdeme ich napríklad v juhoamerických Andách vo výške 4800 metrov, taktiež aj v jaskyniach 100 metrov pod povrchom i v termálnych prameňoch s teplotou 50°C. Tento fantastický úspech v obsadzovaní Zeme je podmienený schopnosťou prispôsobiť sa, rýchlo sa rozmnožovať, lietať či veľmi odolným chitínovým exoskeletom.
Zástupcovia hmyzu sa vyznačujú okrem pevnej vonkajšej kostry aj článkovaným telom a šiestimi končatinami, čím sa odlišuje od pavúkovcov. Keďže trieda hmyzu zahrňuje také enormné množstvo jedincov, je samozrejmé, že ich tvar a veľkosť sa rôznia – dosahujú veľkosť od niekoľko milimetrov až po desiatky centimetrov.
Hmyz zaraďujeme do ríše živočíchov (Animalia), podríše mnohobunkovcov (Metazoa), patrí do skupiny prvoústovcov (Protostomia), kde sa zaraďuje do kmeňa článkonožcov (Arthropoda), v ktorom tvorí už svoju samostatnú skupinu – podkmeň: Hmyz. Samotný hmyz sa ďalej delí na 29 radov
Latinský názov Insecta znamená vnútorne rozdeliť, čo poukazuje na rozdelenie hmyzieho tela na hlavu (caput), hruď (thorax) a bruško (abdomen). Ich telo obaľuje pevná vonkajšia vrstva z chitínu, ktorá predstavuje vonkajšiu kostru – exoskelet. Exoskelet obsahuje mnoho stvrdnutých častí – článkov, ktoré sú pospájané mäkkými blanami, čo umožňuje pohyb a taktiež obsahuje aj viaceré výrastky, ktoré buď spevňujú telo, alebo sa na ne upínajú svaly. Na hlave sa nachádzajú tykadlá, oči a ústne ústroje. Tykadlá sú tvorené párom článkových prívesov pozostávajúcich z minimálne troch článkov, aj keď obyčajne ich býva viac. Hmyz ich nepoužíva len ako hmatové orgány, ale aj ako čuchové ústroje. Majú rôzne tvary.
Hmyz má dva typy očí – najvýraznejšie sú veľké zložené oči pozostávajúce z veľkého množstva omatídií (šošoviek jednotlivých optických telies), niekedy dosahuje ich počet až 20 tisíc. Sú vynikajúco prispôsobené na vnímanie pohybu, dokážu rozlišovať farby a slúžia na orientáciu v prírode. Väčšina hmyzu má okrem toho aj jednoduché očká (ocelly), ktoré ležia spravidla na vrchu medzi zloženými očami. Ústne ústroje hmyzu sú rozmanité, najrozšírenejším typom sú hryzacie s malými zúbkami, ktoré sa pohybujú zľava doprava, čím potravu rozomieľajú. Vo všeobecnosti rozlišujeme tieto typy ústnych ústrojov hmyzu: hryzavé, hryzavo-lízavé, bodavo-cicavé, cicavé, trhavo-cicavé, lízavo-cicavé (viď. prílohu č. 3). Niektoré druhy hmyzu používajú osobitne upravené a zväčšené hryzadlá na boj.
Hruď hmyzu sa člení na tri časti – predohruď, stredohruď a zadohruď a každá z nich pozostáva zo štyroch platničiek (chrbtovej, brušnej a dvoch bočných). Nachádzajú sa na nej aj krídla a nohy.
Telo hmyzu má tri páry nôh zreteľne rozdelených na tri články. V závislosti od druhu hmyzu majú špecifickú funkciu. Rozlišujeme hrabavé, skákavé, plávacie, kráčavé, šplhavé, zbieracie alebo uspôsobené na lov koristi ako v prípade modliviek. Zaujímavosťou je, že pri pohybe, pohybuje hmyz súčasne prostrednou nohou na jednej strane tela a prednou a zadnou na druhej strane, pričom sa vždy dotýka podložky aspoň tromi nohami, čím má zabezpečenú dobrú stabilitu.
Pre hmyz sú typické dva páry krídel, najčastejšie sú blanité s množstvo drobných žiliek
(nervatúra), a ďalej sa vyskytujú hladké, porastené jemnými chĺpkami alebo, ako v prípade motýľov, pokryté farebnými
šupinkami.
Každý článok hmyzieho bruška pozostáva z dvoch chitínizovaných platničiek – chrbtovej a brušnej, boky bruška sú
blanité. Nachádzajú sa v ňom najdôležitejšie vnútorné orgány.
Hmyz má podobné vnútorné ústroje ako väčšina iných živočíchov. Aj
keď je jeho telo malé, obsahuje niekoľko
sto až tisíc veľmi silných výkonných svalov. Mnohé druhy hmyzu sa vďaka tomu schopné zdvihnúť hmotnosť niekoľkonásobne väčšiu ako je
ich vlastná a iné zas mávnuť krídlami viac než tisíckrát za sekundu. Ich tráviaca sústava sa začína ústnym ústrojenstvom, pomocou
ktorého sa potrava spracúva a cez ústa posúva dovnútra tela. Nasleduje pažerák, kde začína čiastočné trávenie, v ďalšej časti –
žalúdku sa trávenie dokončuje a živiny sa vstrebávajú do krvi. V čreve sa voda vstrebáva a nestrávené zvyšky potravy sú vylúčené
z organizmu. Exkrečná (vylučovacia) sústava je veľmi jednoduchá, pozostáva s tenkých Malpighiho trubíc, ktoré zbierajú odpadové látky
z krvi a vylučujú ich do čreva, kde sú následne vylúčené.
Cievna sústava pozostáva s jedinej cievy ležiacej na chrbtovej časti tela, jej predná časť je aorta a zadná segmentovaná predstavuje srdce, čiže môžeme povedať, že srdce je rúrkovité. Srdce pumpuje krv do aorty, z ktorej sa šíri krv voľne do celého tela a opätovne sa vracia do srdca cez ostiami (otvory v srdci). Tekutina prúdiaca v tele hmyzu je bezfarebná, je zmesou krvi a lymfy a teda sa nazýva hemolymfa.
Dýchacia sústava hmyzu neobsahuje pľúca, ale je vlastne sústavou trubíc (tracheí), ktoré privádzajú vzduch priamo k telovým tkanivám a bunkám. Vzduch vstupuje do tela hmyzu cez prieduchy(1-10 párov po boku tela) a v tele sa vzdušnice spevnené chitínom rozvetvujú až do mnohopočetných priedušničiek. Vodný hmyz má lístočkové žiabre namiesto vzdušníc, kde dochádza k výmene plynov. Nervová sústava pozostáva s mozgovej uzliny a nervového pásu na brušnej strane tela. Mozog vznikol spojením šiestich nervových uzlov (ganglií) a nervový pás tvoria dva povrazce, ktoré spájajú párne nervové centrá jednotlivých článkov, čo vytvára obraz povrazového rebríka, z toho je aj odvodený názov rebríčková nervová sústava. Mozgová uzlina riadi činnosť zmyslových orgánov v oblasti hlavy a úkony iných častí tela riadia gangliá nervového pásu v príslušnej časti tela.
Proces, ktorým sa hmyz vyvíja počnúc od vajíčka po dospelého
jedinca sa nazýva premena – metamorfóza. Všetky druhy hmyzu sa vyvíjajú z vajíčka. Vo všeobecnosti existujú dva spôsoby kladenia vajíčok
a to, buď vo veľkých množstvách, kde sú bezprostredne po nakladení zanechané bez starostlivosti, alebo v menších množstvách, či
jednotlivo, s následnou starostlivosťou a prísunom potravy. Zvyčajne hmyz kladie vajíčka do miest, kde majú novovyliahnuté jedince dostatok
potravy (napríklad na listy).
Po vyliahnutí sa mladý hmyz nazýva larva a podstupuje jednu z dvoch možných typov dospievania a to, buď
neúplnou premenou (hemimetabolia), alebo úplnou (holometabolia).
Nedospelé štádiá hmyzu s neúplnou premenou sa nazývajú nymfy. Nymfy sa podobajú imágam (dospelým jedincom), avšak nemajú vyvinuté krídla a pohlavné orgány. Krídla sa nachádzajú v krídlových pošvách a dorastajú postupne počas viacerých nymfálnych štádií. Po určitom počte zvliekaní (počet je druhovo špecifický) dochádza k poslednému na dospelého jedinca, ktoré je spojené s rozvinutím krídel. Počas zvliekania, hmyz prestane prijímať potravu, znehybnie. V tom čase sa pod starým exoskeletom začne tvoriť nový – väčší. Starý pancier potom pukne a hmyz sa z neho vyvlečie von. Do 24 hodín mäkký a bledý exoskelet postupne stvrdne a nadobudne svoju prirodzenú farbu.
Štádia nasledujúce po vyliahnutí hmyzu s úplnou premenou majú červovitý vzhľad a nazývame ich larvy. Larválne štádium sa vôbec nepodobá na dospelého jedinca. Larvy skoro nepretržite žerú a niekoľkokrát sa zvliekajú. Keď dospejú do posledného larválneho štádia, prestanú prijímať potravu a hľadajú vhodné miesto na zakuklenie. Štádium kukly, označované za pokojové, je posledné pred dosiahnutím imága. V štádiu kukly dochádza k prestavbe tela larvy na dospelého jedinca, tkanivá larvy sa rozložia a imaginálne disky (malé skupiny buniek prítomné od vyliahnutia vajíčka) začnô rásť a vyvíjať sa na orgány imága. Dospelý jedinec sa z kukly (pupy) dostane pomocou hryzadiel, nôh alebo zväčšením častí tela v dôsledku tlaku hemolymfy. Vývin hmyzu sa končí dospelým jedincom. Je to jediné štádium, kedy má dokonale vyvinuté krídla. Dospelé jedince sa často dožijú iba niekoľko dní, neraz len tak dlho, kým sa spária. U hmyzu vždy dochádza k vnútornému oplodneniu – kopulácií. Stretnutie samčeka a samičky môže byť náhodné, ale často sa vyhľadávajú pomocou feromónových pachov, zvukových či svetelných signálov. Oplodnením a následným kladením vajíčok sa začína nový vývinový cyklus.
Mozog hmyzu je jednoduchý s relatívne malým počtom neurónov, a preto hmyz nerozmýšľa, čo má urobiť, ak je ohrozený. Jeho reakcie riadia reflexy, čiže sú automatické. Reakciu v ňom vyvolávajú signály alebo popudy podľa určitej schémy, ktorá je vrodená. Tieto schémy sú s hmyzom nerozlučne späté, preto hmyz toho istého druhu reaguje na ten istý popud rovnako, napríklad šváby utekajú pred svetlom, alebo, keď sa ich nohy nedotýkajú podložky, reagujú, ako keby boli prevrátení na chrbte a snažia sa otočiť i keď ich držíme vo vzduchu bruchom nadol. Okrem toho má hmyz aj zložitejšie typy správania, ktoré prebiehajú v niekoľkých fázach, napríklad párenie, či kladenie vajíčok. Ak prerušíme hmyz v ktorejkoľvek etape, nie je schopný pokračovať, ale je nútený začať od znova.
Reflexívne správanie hmyzu nie je nemenné, lebo pri špecifických podmienkach (nedostatok potravy) je schopný
adaptácie, aby prežil. Správanie hmyzu sa niekedy mení aj s pribúdajúcim vekom, kedy u včely môžeme pozorovať, že v rôznych etapách
života vykonáva rozličné funkcie, čo je podmienené fyziologickou zmenou jej tela (viď. prílohu č.8).
Napriek tomu, že hmyz neuvažuje,
je schopný učiť sa. Jedná sa napríklad o orientáciu v teréne a rozoznávanie výrazných orientačných bodov. Pre žiadny hmyz nemožno
považovať učenie za normálny prvok ich správania.
Najčastejšie sa hmyz bráni pred nebezpečenstvom útekom alebo schovaním sa. Okrem
týchto typických foriem, však rozlišujeme ďalšie štyri spôsoby obrany. Patrí sem aktívna obrana, pod ktorou rozumieme použitie rôznych
jedov, alebo bolestivých odvetných opatrení, či už sa jedná a o uhryznutie, kopnutie alebo bodnutie žihadlom. Ďalej je to splynutie
s prostredím, kedy je hmyz takmer nerozoznateľný od povrchu, na ktorom sa nachádza, alebo od predmetu, ktorý imituje. Ďalším spôsobom
ochrany je využitie ochrannej schránky, do ktorej v prípade nebezpečenstva zaliezajú. Isté druhy hmyzu sú schopné svojimi mimikrami imitovať
iný hmyz, ktorý sa dokáže aktívne brániť a tým odradia predátora od potenciálneho útoku. V tomto prípade je nevyhnutné, aby bol počet
imitátorov menší ako počet imitovaných.
Hmyz sa podľa spôsobu života delí na
solitárny a sociálny. V prípade solitárneho hmyzu jedince žijú osamote, združujú sa len v období párenia, alebo pri zdrojoch potravy.
Navzájom si nepomáhajú a hlbšie nekomunikujú.
Za sociálny hmyz sa považuje hmyz, ktorý sa združuje v kolóniách – v spoločnom
hniezde, kde sú všetci členovia potomkami kráľovnej. Dochádza tu k deľbe práce, výchove nových jedincov, spoločnému získavaniu potravy.
Tento hmyz patrí medzi indivíduá vyššieho rádu, čo znamená, že príslušníci toho istého druhu majú rôznu anatómiu – sú
prispôsobení na špecifické úlohy a teda zadelení do kást. Rozdeľujeme tri hlavné typy kást; kráľovnú, samce, robotnice a niekoľko
vedľajších napríklad vojaci. Štruktúru a súdržnosť kolónie, podobne ako vzájomnú komunikáciu medzi jedincami všetkých kást
zabezpečujú hmatové a chemické podnety (feromóny). Medzi sociálny hmyz patria mravce, termity, včely a osy.
Mravec patrí do radu blanokrídlovcov, má výrazne rozčlenené telo na hlavu, hruď a bruško. Pre mravce sú taktiež typické kolenovito zahnuté tykadlá a výrazné hryzadlá v tvare klieští. Sú to najčastejšie sa vyskytujúce suchozemské živočíchy, k roku 2009 bolo známych 12 520 druhov mravcov. Podľa odhadu sa hmotnosť všetkých mravcov na Zemi približne rovná hmotnosti všetkých ľudí na Zemi. Nájdeme ich skoro vo všetkých klimatických pásmach od púští až po dažďové pralesy, od Arktídy až po trópy.
Ich kolónie sa nazývajú mraveniská. Sú to dokonalé architektonické diela, skladajú sa z podzemnej a nadzemnej časti. Keďže mravce majú radi vlhké a teplejšie prostredie, južný svah býva oveľa miernejší ako severný, aby hniezdo čo najviac tepla pohlcovalo a čo najmenej strácalo. Taktiež na južnú stranu dávajú svoje larvy, aby im zabezpečili počas ich vývinu čo najoptimálnejšie podmienky. Napriek tomu, že podzemná časť môže siahať až do hĺbky šiestich metrov, vo všetkých chodbičkách majú čerstvý vzduch vďaka unikátnemu spôsobu odvetrávania. Mravce dokážu regulovať teplotu v mravenisku na jeden stupeň Celzia presne. Ľudská architektúra nedosahuje v týchto parametroch ani z ďaleka úroveň mravčej a preto moderní architekti podrobne študujú mraveniská a snažia ich jedinečný systém napodobiť. V každom z nich nájdeme tri kasty; kráľovné, samce a robotnice (viď. prílohu č. 10). Kráľovné sú najväčšie, bývajú v najspodnejšej komore mraveniska, dožívajú sa priemerne 15 rokov. Pária sa len raz v živote a až do jeho konca sú oplodnené a schopné znášať nové vajíčka. Takto dokáže jedna kráľovná za svoj život vyprodukovať až 150 miliónov potomkov.
Každé znesené vajíčko je sotva väčšie ako zrnko piesku a robotnice ho okamžite odnesú na určené miesto. O desať dní z neho vykĺzne malá larva. Táto larva nemá oči, tykadlá ani nôžky, je celkom bezmocná, starajú sa o ňu a kŕmia ju dojky. Keď je dostatočne vykŕmená, zakuklí sa. Keďže pre ďalší vývin potrebuje veľa tepla, robotnica ju vynesie z hlbín mraveniska na vyššie poschodia. Z kukly sa vyslobodí dospelý mravec, ktorý sa dožije priemerne sedem až desať rokov. Mravec podstupuje dokonalú premenu. Nové mraveniská vznikajú v teplých dňoch júna, kedy okrídlené neoplodnené kráľovné a okrídlené samce odlietajú zo starého mraveniska a vo vzduchu sa pária. Po spárení samce hynú, kráľovné strácajú krídla a hľadajú vhodné miesto pre vytvorenie novej kolónie. Prvú znášku neživotaschopných vajíčok vyčerpaná kráľovná zožerie, aby mala dostatok energie. O nasledujúcu sa už stará sama, po vyliahnutí, nové robotnice preberajú všetky povinnosti a kráľovná už iba znáša vajíčka.
Ďalší dôkaz o vyspelosti mravcov, svedčí o tom, že už pred 50 miliónmi rokov pochopili, že namiesto zbierania potravy, je jednoduchšie a efektívnejšie potravu si dopestovať. Mravce rodu Atta svoj hlavný zdroj potravy – určitý druh huby pestujú v mravenisku. Hnoja ju zmesou slín a rozdrvených listov stromov. Za noc sú schopné zbaviť listov celý strom. Každý druh má pre seba príznačný druh huby, ktorého zárodky si mladá kráľovná odnáša so sebou pri zakladaní novej kolónie. Nielen mravce Atta pestujú huby, iné druhy využívajú ako hnojivo výkaly alebo iný biologický odpad. Poznáme tiež mravce, ktoré chovajú akési stáda vlastného dobytka – vošiek, ktoré vylučujú medovinu. Máme tu príklad symbiózy, kedy ich mravce živiace sa medovinou chránia pred predátormi, stavajú im obydlia, či ich presúvajú na lepšie živené rastliny.
Mravce sú jedny z najagresívnejších živočíšnych druhov.
Jednotlivé kolónie vedú medzi sebou vojny o teritóriá, potravu a niektoré druhy i o otrokov. Medzi strategické postupy útoku patrí
napríklad odrezanie nepriateľa od zdroja potravy, napádanie robotníc nosiacich potravu, znemožňovanie návratu do mraveniska, prekopanie chodieb
do cudzej liahne či upchatie východov z mraveniska. Výsledkom vojen býva najmä vytlačenie porazeného z teritória, k vyhladeniu
nepriateľskej kolónie dochádza len výnimočne.
Mravec dokáže zdvihnúť a preniesť náklad s hmotnosťou až tridsať jedenkrát väčšou
ako jeho vlastná na relatívne veľkú vzdialenosť. Svoje cestičky k potrave si značí feromónovými stopami, vďaka tomu vždy dokáže nájsť
najkratšiu a najschodnejšiu cestu.
Včela medonosná (Apis mellifera) je jeden z mála domestikovaných druhov hmyzu, poskytuje med, vosk a navyše opeľuje kvety ovocných stromov, krov, zeleniny, poľných plodín a iných rastlín. Zaraďuje sa do radu blanokrídlovcov, pochádza z Európy, ale postupne sa dostala do celého sveta, kam ju doniesli ľudia. Telo má dokonale uspôsobené na zber a prenos peľu ( na nohách má hrvoľ a celé telo je pokryté jemnými chĺpkami). Na hlave má hryzavo – lízavé ústrojenstvo, ďalej disponuje jedovatým žihadlom, ktoré po bodnutí necháva v obeti a následne umiera. V ich kolóniách nazývaných úle žije priemerne 80 tisíc jedincov, podobne ako u iného sociálneho hmyzu, sa delia na tri kasty; robotnice, samce (trúdy) a kráľovnú (samičku matku). Samce sú väčšie a zavalitejšie ako robotnice a z úľa vylietajú začiatkom leta. Matka je podstatne väčšia ako robotnice, ale štíhlejšia ako samce.
Vznik novej kolónie včiel je odlišný od iných druhov spoločenského hmyzu. Stará kráľovná opustí úľ a s ňou odíde aj množstvo robotníc – tento jav sa nazýva rojenie. Roj si vyhľadá miesto vhodné na založenie nového úľu, zvyčajne bútľavý strom. Ihneď po usadení začínajú robotnice so stavbou nových plástov. Plást pozostáva z dvoch radov oproti sebe stojacich buniek v tvare šesťhranných komôrok z včelieho vosku, ktoré slúžia na uskladnenie medu a odchov nových jedincov. Robotnice robia bunky trojakých rozmerov. Bunky pre larvy budúcich robotníc a na uskladňovanie medu sú menšie. Väčšie bunky sú určené pre larvy budúcich samcov. Bunky včelích kráľovien sú osobitne veľké a včely ich umiestňujú na okraj plástu. Kráľovná – matka položí po jednom vajíčku do každej komôrky určenej pre potomstvo. Z neoplodnených vajíčok sa vyvinú samce a z oplodnených robotnice. O tri dni sa vyliahnu z vajíčok larvy, ktoré sú kŕmené medom a za týždeň dosiahnu vrcholné štádium pred zakuklením. Robotnice potom zatvoria bunky voskovými viečkami a larvy sa zakuklia do hodvábnych kokónov. Tento proces dokonalej premeny trvá 10 až 15 dní.
Vývin kráľovnej – matky je o týždeň kratší ako vývin bežných jedincov, vyvíja sa v špeciálnej komôrke za prikrmovania materskou kašičkou. Ide o špeciálnu zmes, bez ktorej by sa vyvinula len na obyčajnú robotnicu. Matka sa pári len raz a je oplodnená na celý život. Počas života môže klásť až dvetisíc vajíčok denne a dožíva sa troch až piatich rokov. Na porovnanie, robotnica sa dožíva len niekoľko týždňov až šesť mesiacov v zimnom období. Pokiaľ roj príde o kráľovnú, je odsúdený na zánik. Robotnice sa síce potom vzájomne kŕmia materskou kašičkou, čím dôjde k aktivácií ich vaječníkov. Lenže nie sú schopné páriť sa s trúdmi a preto kladú iba neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu len trúdy. Postupne teda roj zaniká.
Pri získavaní potravy medzi sebou včely používajú unikátny spôsob komunikácie. Ak robotnica objaví nový zdroj potravy, naplní si ním peľové vačky a vracia sa naspäť do úľa, kde pristane na pláste a feromónmi vzbudí pozornosť ostatných robotníc. Na základe prinesenej vzorky peľu robotnice zistia, o aký druh rastliny ide a robotnica im oznámi smer a vzdialenosť tancom. Ak je zdroj nektára bližšie ako sto metrov, robotnica predvádza kruhový tanec, ktorým opisuje pomocou dvoch oválnych slučiek tvar osmičky. Ak je zdroj vzdialený od sto metrov do šesť kilometrov, včela predvádza jednu slučku, ktorou vytvára osmičku. Intenzita trasenia bruška je priamoúmerná množstvu nájdenej potravy. Presnú lokalitu určí pomocou uhla medzi Slnkom, úľom a zdrojom pomocou sklonu tanca (viď. príloha č. 12). Takže robotnica dokáže dokonale informovať ostatné o presnej polohe, vzdialenosti a množstve nektáru v zdroji. Včely sú najväčšou skupinou opeľovačov kvitnúcich rastlín. Pri zbere nektáru a peľu z kvetov, zostáva na ich chĺpkoch zachytený peľ, ktorý sa pri pristátí na iný kvet samovoľne prilepí na lepkavú bliznu. Sú teda dôležité pre opelenie kvetov a taktiež, mimoriadny význam majú aj pre človeka, keďže mu dávajú med, vosk, propolis či materskú kašičku, alebo aj včelí jed, ktorý sa používa ako liečivo pri reumatizme.
Veríme, že touto prácou sme priblížili publiku takú rozmanitú a mnohopočetnú skupinu akou je hmyz. Ozrejmili sme, ako sa hmyz zaraďuje do systému prírody, opísali si jeho vonkajšiu i vnútornú stavbu tela, či predstavili si, ako asi život jedinca z tejto skupiny vyzerá. Počnúc vyliahnutím až po rozmnožovanie sme ho sprevádzali sledujúc jeho správanie, alebo aj rôzne spôsoby, ktorými sa chráni v prípade nebezpečenstva. Aby nevyzerala práca príliš teoreticky, zoznámili sme sa podrobnejšie so životom mimoriadne známeho hmyzu – mravca a včely. Cieľom bolo, keď Vás teraz bodne včela, aby ste na ňu hneď nezačali nadávať (i keď vieme, že je to mimoriadne náročné), ale aby ste si uvedomili, že ak zaútočila, musela sa cítiť v ohrození a chránila bezpečnosť celej kolónie. Dúfame, že si uvedomíte, že týmto bodnutím umrel živý organizmus a obetoval sa pre spoločenstvo, bez ktorého by na Zemi neboli kvitnúce rastliny. Taktiež, veríme, že teraz už nezabijete bezdôvodne mravca lezúceho po skale, lebo pravdepodobne nemá na práci nič iné, ako zaobstarávanie potravy pre svojich bratov a sestry. Veríme, že sa Vám naša práca páčila.
Rady hmyzu
Archaeognatha bezkrídlovce ( 2 čeľade / 350
druhov )
Thysanura švehly ( 4 čeľade / 370 druhov )
Ephemeroptera
podenky ( 23 čeľadí / 2.500 druhov )
Odonata vážky
( 30 čeľadí / 5.500 druhov )
Orthoptera rovnokrídlovce
( 28 čeľadí / 20.000 druhov )
Plectoptera pošvatky ( 15 čeľadí / 2.000
druhov )
Grylloblattodea cvrčkovce ( 1 čeľaď / 25 druhov )
Dermaptera ucholaky
( 10 čeľadí / 1.900 druhov )
Phasmatodea pakobylky
( 3 čeľade / 2.500 druhov )
Manthodea modlivky ( 8 čeľadí / 2.000 druhov
)
Blattodea šváby ( 6 čeľadí / 4.000 druhov )
Isoptera termity
( 7 čeľadí / 2.750 druhov )
Embioptera snovačky
( 8 čeľadí / 300 druhov )
Zoraptera zoraptery ( 1
čeľaď / 30 druhov )
Psocoptera pavši ( 35 čeľadí / 3.500 druhov
)
Phthiraptera vši ( 25 čeľadí / 6.000 druhov )
Hemiptera bzdochy a
príbuzné druhy ( 134 čeľadí / 82.000 druhov)
Thysanoptera strapky (
8 čeľadí / 5.000 druhov )
Megaloptera vodnárky ( 2 čeľade, 300 druhov )
Neuroptera
sieťokrídlovce ( 17 čeľadí / 4.000 druhov )
Rathidioptera dlhokrčky
( 2 čeľade / 150 druhov )
Coleoptera chrobáky ( 166
čeľadí / 370.000 druhov )
Strepsiptera riasavce ( 8 čeľadí / 560 druhov
)
Mecoptera srpice ( 9 čeľadí / 550 druhov )
Siphonaptera blchy
( 18 čeľadí / 2.000 druhov )
Dipteradvojkrídlovce
( 130 čeľadí / 122.000 druhov )
Trichoptera potočníky ( 43 čeľadí /
8.000 druhov )
Lepidoptera motýle ( 127 čeľadí / 165.000 druhov
)
Hymenoptera blanokrídlovce ( 91 čeľadí / 198.000 druhov )