Krv a jej funkcie

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 09.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 603 slov
Počet zobrazení: 14 541
Tlačení: 631
Uložení: 498
Krv

Úvod
Krv je nevyhnutná zložka života rovnako ako voda alebo vzduch. Krv je pre nás dôležitá z mnohých biologických, fyzikálnych a chemických hľadísk. Mňa zaujala krv z biologického hľadiska. Fascinuje ma, ako všetko v ľudskom tele funguje. Vedieť všetko o ľudskom tele je dôležité hlavne pre moje ďalšie štúdium. Je životne dôležité poznať aj svoju krvnú skupinu, pretože v situáciách, ktoré ohrozujú náš život, nás tento poznatok môže zachrániť. Keby sa niekomu s krvnou skupinou A podala krv skupiny B, mohol by umrieť. Skupina A totiž obsahuje protilátky proti skupine B a naopak.

Preto som si vybrala túto tému. Ja som svoju krvnú skupinu pred týmto projektom nepoznala. Teraz keď som zistila, aká krvná skupina som, viem, že ak sa mi aj niečo stane, je malá pravdepodobnosť, že mi podajú inú krv.
Každý človek by mal poznať svoju krvnú skupinu. Jej zistenie je jednoduché a dá sa spraviť dvoma spôsobmi. Buď sa necháte vyšetriť v nemocnici, čo nie je náročné na čas, alebo ak máte viac času, môžete si to zistiť jednoduchým testom. Tento projekt je o tom druhom spôsobe, čiže o teste na zistenie svojej krvnej skupiny. Veľa som o týchto testoch čítala a zaujalo ma či to naozaj funguje a či je to skutočne také jednoduché.

Položím si pár otázok na ktoré sa budem snažiť odpovedať:

z Aké sú funkcie krvi?
z Z čoho sa krv skladá?
z Aké poznáme krvné skupiny?
z Ako určiť krvné skupiny?
z Ako sa dedia krvné skupiny?
 
1 Krv
„Krv je pre medicínu to isté čo ropa pre priemysel.“
Krv (lat. sanugis) patrí medzi výživové tekutiny organizmu, ktoré zabezpečujú jeho vnútorné prostredie. Mimocievnu časť vnútorného prostredia tvorí tkanivový mok. Vnútrocievnou časťou je krv, ktorá prepravuje dýchacie plyny (kyslík, oxid uhličitý), výživné látky (glukózu, mastné kyseliny, aminokyseliny), splodiny chemického rozkladu výživných látok, účinné látky (vitamíny, hormóny, enzýmy) a teplo z činných orgánov.

1.1 Funkcie krvi:
z transport – rozvádza po tele látky
z termoregulácia – distribuuje po tele teplo
z udržiavanie homeostázy – udržiavanie stáleho vnútorného prostredia
z imunita – obrana organizmu
z zastavenie krvácania – ochrana pred vykrvácaním organizmu
Krv vzniká v kostnej dreni. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4-6 litrov krvi, čo je asi 8 % telesnej hmotnosti. Medzi druhmi živočíchov existujú rozdiely v krvi. Ľudská krv je jasnočervená až červená keď je okysličená a tmavočervená keď je odkysličená. červená farba pochádza z hemoglobínu. Hemoglobín je zlúčenina obsahujúca železo vo forme hému, na ktorý sa viaže kyslík.

1.1.1 Transport krvi
Krv sa pohybuje po cievach a je poháňaná srdcom. Z pravej komory je krv vyvrhovaná srdcom do pľúcnej tepny a do pľúc. V pľúcach sa okysličuje a odtiaľ je privádzaná cez pľúcne žily do ľavej predsiene. Z ľavej predsiene prechádza cez dvojcípu chlopňu (mitrálnu) do ľavej komory. Z ľavej komory sa krv vyvrhuje do srdcovnice (aorty). Rozvádza sa tepnami do jednotlivých orgánov a častí tela. Rozptyľuje svoj obsiahnutý kyslík prechodom cez vlásočnice (kapiláry). Zbiera sa do žíl a vracia sa hornou a dolnou dutou žilou do pravej predsiene. Cez trojcípu chlopňu sa dostáva opäť do pravej komory.
Žily sú modré, ale krv v nich ostáva červená. Sú modré, pretože svetlo je rozptyľované pod kožou. Krv vo vnútri žíl je tmavočervená a vykazuje slabý svetelný odraz. Keď sa koža odstráni a pozeráme sa na žily a tepny priamo, vyzerajú rovnako.

1.2 Zloženie krvi
Krv je zložená z krvných buniek a plazmy. Objemový podiel krvných buniek (tzv. hematokritová hodnota) dosahuje u muža 46 %, u ženy 42 %.
Plazma je tekutá zložka. Krvné bunky sú tuhou zložkou krvi. Normálna veľkosť pH ľudskej arteriálnej (tepnovej) krvi je asi 7,40.

1.2.1 Plazma
Plazma (Pr. č. 1) je žltý roztok organických a anorganických látok. Slúži ako transportné médium. Množstvo a koncentrácia organických a anorganických látok sa udržuje na stálych hodnotách. Všetky potrebné látky prechádzajú z plazmy cez stenu vlásočníc do tkanivového moku a odtiaľ do buniek. Odpadové látky prenikajú opačným smerom z buniek do tkanivového moku a odtiaľ do plazmy.

Plazma obsahuje 90 % vody, 9% organických a 1 % anorganických látok. Z organických látok sú v plazme sacharidy, tuky, bielkoviny, hormóny, enzýmy a vitamíny. Z anorganických látok najmä sodík a chlór, v menších množstvách aj draslík, vápnik, horčík a železo. Najväčšiu a najzložitejšiu časť organických látok predstavujú bielkoviny (7 %). Bielkoviny krvnej plazmy majú takú veľkú molekulu, že nemôžu prechádzať do tkanivového moku.

Plazmatické bielkoviny sa delia na:
z albumíny – vznik krvného tlaku
z globulíny – funkcia imunitnej reakcie
z fibrinogén – zrážanie krvi

Plazma je dôležitá pre transport krviniek a potrebných látok do tkanív a orgánov a zároveň slúži na spätné odstraňovanie nepotrebných produktov látkovej výmeny.

1.2.2 Erytrocyty
Slovenský výraz pre erytrocyt (Pr. č. 2) je červená krvinka. Červené krvinky sú bezjadrové bunky, ktoré prenášajú kyslík a časť oxidu uhličitého (väčšina sa rozpúšťa v plazme). Zvrchu majú kruhový, zboku piškótový tvar. Priemer erytrocytov je 7,2 μm, bočný rozmer asi 2 μm. Vďaka ich tvaru má krvinka veľký povrch pri malom objeme, čo skracuje difúznu dráhu a tým uľahčuje difúziu dýchacích plynov. Počet erytrocytov je 5,0.10¹²/l u mužov, 4,5.10¹²/l u žien. Dosť výrazne závisí od nadmorskej výšky. U obyvateľov vysoko položených oblastí je vyšší.  Erytrocyty majú schopnosť pri prechode sa výrazne deformovať, napríklad pri prechode tenšími kapilárami.

Hlavnou zložkou erytrocytu je hemoglobín. Jedna červená krvinka obsahuje 270 – 300 miliónov hemoglobínových molekúl. Hemoglobín je červené krvné farbivo, ktoré má schopnosť ľahko viazať i uvoľňovať kyslík a oxid uhličitý. Jeden gram hemoglobínu môže viazať 1,34 ml kyslíka. Liter krvi teda prenesie až 200 ml kyslíka. Hemoglobín s naviazaným kyslíkom sa nazýva oxygenovaný hemoglobín. Hemoglobín bez naviazaného kyslíka sa nazýva deoxygenovaný hemoglobín. Molekula hemoglobínu sa skladá z jednej bielkovinovej zložky (globínu) a štyroch farebných (hemových) zložiek, ktoré obsahujú železo. Každý atóm železa viaže 1 molekulu kyslíka (O2), takže molekula oxygenovaného hemoglobínu nesie štyri molekuly kyslíka.

Existujú tri formy hemoglobínu:
z oxyhemoglobín – naviazaný O2
z karboxyhemoglobín – naviazaný CO
z karbaminohemoglobín – naviazaný CO2
Povrch červených krviniek má záporný elektrický náboj. Preto sa krvinky navzájom odpudzujú. To spôsobuje rovnomernú a stálu rozptýlenosť erytrocytov v plazme (suspenznú stabilitu krvi).

Erytrocyty sa tvoria v červenej kostnej dreni. Za minútu sa ich vytvorí asi 160 miliónov. Predpokladom ich vzniku je popri náležitej funkcii kostnej drene najmä správna výživa, v ktorej nesmú chýbať bielkoviny, zelenina a vitamín B12. Červené krvinky žijú asi 4 mesiace (120 dní). Ostarnuté sa vychytávajú v slezine, pečeni alebo kostnej dreni a rozkladajú sa. Železo z nich sa použije pri tvorbe nových krviniek. Zvyšok hemoglobínu sa premení na farbivo bilirubín, ktoré sa žlčou vylúči do tenkého čreva.

1.2.3 Leukocyty
Slovenský výraz pre leukocyt (Pr. č. 3) je biela krvinka. Biele krvinky svojou veľkosťou, tvarom a vlastnosťami predstavujú rôznorodú skupinu buniek, ktoré na rozdiel od erytrocytov majú jadro. V krvi je ich podstatne menej ako červených krviniek (5 až 9.109/l). V skutočnosti je ich počet mnohonásobne väčší, pretože najviac z nich žije v tkanivách mimo ciev. Chránia organizmus pred vírusmi a ochoreniami.
Podľa prítomnosti zrniečok (granúl) v plazme sa delia na:
z granulocyty  – leukocyty s granulami
z agranulocyty – leukocyty bez granúl
Podľa spôsobu farbenia granúl sa delia:
z granulocyty
· neutrofilné leukocyty – 60 % všetkých bielych krviniek
· eozínofilné leukocyty – 3 % všetkých bielych krviniek
· bazofilné leukocyty – necelé 1 % všetkých bielych krviniek
z agranulocyty
· lymfocyty – 30 % všetkých bielych krviniek
· monocyty – 6 % všetkých bielych krviniek

Neutrofilné leukocyty a monocyty majú schopnosť pohlcovať cudzorodé telieska, najmä baktérie. Táto schopnosť sa nazýva fagocytóza. V napadnutom tkanive vystupujú z vlásočníc cez medzibunkové štrbiny a zneškodňujú baktérie. Samy pri tom hynú a spolu s usmrtenými alebo aspoň oslabenými baktériami a zničeným tkanivom vytvárajú hnis. Jeden neutrofilný leukocyt môže fagocytovať a rozložiť až dvadsať baktérií.
Bazofilné leukocyty obsahujú protizrážavú látku heparín.
Lymfocyty sa zúčastňujú na obranných reakciách organizmu proti cudzím bielkovinám, choroboplodným zárodkom a iným látkam, ktoré vyvolávajú reakciu organizmu.

Granulocyty sa tvoria v kostnej dreni z materských buniek. Žijú asi desať dní. Lymfocyty sa tvoria v miazgových (lymfatických) tkanivách. Žijú asi päť mesiacov. Monocyty vznikajú v kostnej dreni aj v lymfatických tkanivách.
Pri infekcii sa počet leukocytov v krvi môže podstatne zvýšiť až na 20 – 40.109/l. V napadnutom tkanive sa totiž uvoľňujú chemické látky, ktoré podnecujú zvýšenú tvorbu bielych krviniek.
Leukocyty zanikajú v slezine.

1.2.4 Trombocyty
Slovenský názov pre trombocyt (Pr. č. 4) je krvná doštička. Trombocyty zabezpečujú zrážanie krvi. Trombocyty nie sú plnohodnotné bunky, ale úlomky obrovských buniek kostnej drene – megakaryocytov. Sú bez jadra, no majú veľa granúl v cytoplazme. Vyznačujú sa veľmi nepravidelným tvarom. Ich veľkosť kolíše medzi 2 – 4 μm. Životnosť trombocytov je asi štyri dni. Obsahujú chemické látky, ktoré zužujú cievy a znižujú v nich krvný tlak pri poranení steny. Trombocyty majú význam pri zrážaní krvi a zastavovaní krvácania.

Pri poranení malých ciev (tepienok, vlásočníc a žiliek) sa stráca len malé množstvo krvi. Krvácanie sa po dvoch až troch minútach samočinne zastavuje. Pri poranení väčších ciev sa krvácanie zastavuje až po stlačení poškodenej cievy. Zrážanie krvi je premenou tekutej krvi na pevnú zrazeninu. Táto premena skupenstva má pri zastavovaní krvácania rozhodujúci význam. Bezprostrednou príčinou zrazenia krvi je premena jedenej z bielkovín krvnej plazmy (fibrinogénu) na tuhý fibrín.

Komplexný proces zrazenia krvi:
z reakcia cievy – vazokonstrikcia = cievy okolo rany sa stiahnu
z nahromadenie krvných doštičiek
z uchytenie krvných doštičiek pomocou fibrínu
Krvná zrazenina (červený trombus) sa asi za polhodiny scvrkne a stvrdne. Pritom z nej uniká tekutina, ktorá je vlastne plazmou bez fibrinogénu, pretože ten ostal v zrazenine. Scvrkávanie zrazeniny sa uskutočňuje pomocou krvných doštičiek. Zrážanie krvi je veľmi zložitý proces, pri ktorom majú krvné doštičky nezastupiteľnú funkciu. Takto je organizmus chránený pred vykrvácaním.

2 Krvné skupiny
V červených krvinkách sa nachádza niekoľko antigénov, ktoré sú schopné vyvolať tvorbu protilátok v krvi iného človeka. Tieto krvinkové antigény sa rozdeľujú na tri hlavné sústavy. Sú to AB0, Rh a MN. Ich rozlíšenie je dôležité pri transfúzii krvi.

2.1 Sústava Rh
Delenie ľudí v rámci sústavy Rh je jednoduché. Ak ich erytrocyty obsahujú antigén Rh, sú Rh pozitívni (Rh+). Ak erytrocyty neobsahujú antigén Rh, sú Rh negatívni (Rh-). Keďže krv Rh negatívneho jedinca nemá tento antigén, nemôže vyvolať tvorbu protilátok v krvi Rh pozitívnych ľudí. Krv pozitívnych ľudí však vyvolá tvorbu protilátok v krvi Rh negatívnych jedincov.
Osobitným prípadom je Rh negatívna gravidná žena s Rh pozitívnym plodom. Rh antigén plodu sa dostáva v istom množstve do krvi matky a podnieti v nej tvorbu protilátok. Tie sa spätne dostávajú do krvi plodu a začnú zhlukovať a rozpúšťať jeho erytrocyty. To môže plod usmrtiť ešte pred narodením. Prvé dieťa nebýva veľmi ohrozené, ale druhé a ďalšie bez zložitých lekárskych protiopatrení hynú ešte v matkinom tele.
Rh faktory v percentách: (Pr. č. 5)
z 85% je Rh pozitívnych
z 15% je Rh negatívnych

2.2 Sústava MN
V rámci tejto sústavy sú známe v krvinkách antigény M a N. Podľa toho, či krvinky obsahujú jeden, druhý alebo obidva súčasne sa rozlišujú tri skupiny – M, N, MN. Tieto antigény vyvolávajú tvorbu protilátok v krvi príjemcu po transfúzii. Praktický význam majú skupiny sústavy MN pri určovaní rodičovstva (pri strate detí vo vojnách, pri náhodnej zámene detí v pôrodniciach).

2.3 Sústava AB0

Antigény prítomné v ľudských červených krvinkách sa nazývajú aglutinogény, lebo protilátky vytvorené proti nim (aglutiníny) zhlukujú čiže aglutinujú erytrocyty. V rámci sústavy AB0 sú dva aglutinogény A a B. Podľa toho, či erytrocyty nejakého človeka obsahujú jeden alebo druhý, oba súčasne alebo ani jeden, sa rozdeľuje krv ľudí na štyri hlavné skupiny sústavy.
z skupina A – má aglutinín anti-B – pôsobí proti aglutinogénu B
z skupina B – má aglutinín anti-A – pôsobí proti aglutinogénu A
z skupina AB – nemá ani jeden aglutinín – nepôsobí proti aglutinogénom A a B
z skupina 0 – má aglutinín anti-A, aj anti-B – pôsobí proti aglutinogénom A a B

Zvláštnosťou tohto systému je, že v plazme sa nachádzajú už hotové protilátky proti takému aglutinogénu, ktorý sa nenachádza v krvinkách.
Skupina AB je univerzálny príjemca. To znamená, že každá krvná skupina jej môže darovať krv, ale skupina AB môže darovať len skupine AB. Skupina 0 je univerzálny darca. Môže darovať krv každej krvnej skupine, ale prijať môže len skupinu 0.

Krvné skupiny sústavy AB0 majú veľký význam pri náhrade stratenej krvi krvou darovanou iným človekom. Ak darca a príjemca krvi nepatria k tej istej skupine, stretnú sa aglutinogény prijímaných alebo darovaných krviniek s protilátkami druhej plazmy. To má za následok zhlukovanie červených krviniek v príjemcovom tele. Zhluky krviniek upchávajú cievy a zabraňujú pohybu krvi, čo zapríčiňuje smrť.

Krvné skupiny v percentách:
z  skupina A – 42 %
z  skupina B – 18 %
z  skupina AB – 8 %
z  skupina 0 – 32 %
Nasledujúca tabuľka zobrazuje, ako môžu medzi sebou jednotlivé krvné skupiny prijímať alebo darovať krv.

3 Určovanie krvných skupín
Určovanie krvných skupín je jednoduché. Stačí mať dve základné séra a mikroskop. Základné séra sú krv skupiny A a krv skupiny B. Ak nemáte k dispozícií tieto séra, môžete to vyriešiť tak, že si so sebou zoberiete do laboratória dve osoby s týmito krvnými skupinami. Potrebujete samozrejme aj niekoho, kto svoju krvnú skupiny nepozná. Ja som svoju krvnú skupinu nepoznala. Vybavila som si pokus v nemocnici v laboratóriu, kam som zobrala svoju mamu, ktorá má krvnú skupinu A a spolužiačku s krvnou skupinou B. V laboratóriu som sa pichla do prsta aby som videla akú štruktúru má moja krv. Potom som pichla do prsta mamu a naše krvi sme zmiešali pod mikroskopom. Zistili sme, že sa nič nestalo. Krv mala stále rovnakú štruktúru ako moja pôvodná. Tento jav znamenal, že ja môžem byť buď skupina A alebo 0. Musela som ešte zmiešať svoju krv so spolužiačkinou. Krv sa pod mikroskopom zrazila. Mala celkom inú štruktúru ako moja pôvodná. To znamenalo, že moja krv zreagovala s protilátkami v B skupine. Zistila som, že som skupina A. Na overenie správnosti som zmiešala maminu krv so spolužiačkinou. Pod mikroskopom sa zrazili. Teraz s istotou môžem povedať, že mám krvnú skupinu A.

3.1 Dedičnosť krvných skupín
Každá krv obsahuje dve rovnocenné alely, ktoré sa prejavia naraz. (Pr. č. 7)
z skupina A – alely IAIA, alebo IAI0
z skupina B – alely IBIB, alebo IB I0
z skupina AB – alely IAIB
z skupina 0 – alely I0I0

Alely IA a IB sú dominantné, čo znamená, že sa pri každej kombinácii prejavia. Alela I0 je recesívna, čo znamená, že sa prejaví len v kombinácií s recesívnou alelou. Moja mama má krvnú skupinu A a otec má krvnú skupinu 0. Moja mama má alely buď IAIA, alebo IAI0. Môj otec môže mať alely len I0I0. Keďže ja mám krvnú skupinu A a moja sestra má tiež A, je pravdepodobné že moja mama má alely IAIA. Ja s mojou sestrou máme alely IAI0, ale prevláda u nás alela IA, keďže je dominantná.

4 Diskusia
Oboznámila som sa s funkciami krvi. Prebrala som si podrobne z čoho sa krv skladá a zistila som čo je dobré poznať svoju krvnú skupinu.
Mojím hlavným cieľom bolo zistiť, či sa dajú krvné skupiny zistiť tak, ako vedci tvrdia.
„...Na určovanie krvných skupín sa používajú dve základné séra –  sérum krvnej skupiny A (s aglutinínom anti-B) a sérum krvnej skupiny B (s aglutinínom anti-A). Kvapka vyšetrovanej krvi sa zmieša s kvapkou jedného séra, ďalšia s kvapkou druhého séra. Ak sa erytrocyty nezhlukli ani v jednej kvapke vyšetrovanej krvi, ide o skupinu 0; ak sa zhlukli v oboch kvapkách, ide o krvnú skupinu AB....“ [1]

Na základe môjho testu na určenie mojej krvnej skupiny som zistila, že sa krvná skupina dá určiť jednoducho. Postupovala som podľa tejto citácie a zistila som, že to naozaj funguje. Aj podľa dedičnosti krvných skupín to vyšlo tak, že test bol správny. Pretože moji rodičia majú krvné skupiny A a 0, z čoho vyplýva, že ja nemôžem mať krvnú skupinu B.

Záver
V tomto projekte som využila svoje doterajšie znalosti v oblasti biológie, ale dozvedela som sa aj veľa nových vecí. Najzaujímavejšia bola pre mňa praktická časť, v ktorej som mohla robiť to čo ma najviac baví a zaujíma. Videla som ako vyzerá čerstvá krv pod mikroskopom a ako sa dokážu zrážať erytrocyty. Bolo to úžasné. Najprv bol medzi erytrocytmi veľký priestor, ale keď som do krvi pridala inú skupinu, bola z nich len veľký červený fľak. Celkom sa zrazili. Boli tak nahusto vedľa seba, že som mala problém rozoznať jednotlivé erytrocyty. Teraz viem, prečo je dôležité darovať krv. Krv je pre človeka najvzácnejšia tekutina, a ak má niekto možnosť túto tekutinu darovať, mal by tak urobiť. Darovanie krvi neprináša žiadne zdravotné riziko, keďže dnes je medicína na vysokej úrovni. Pomáhať iným ľuďom je veľmi humánny skutok. Práve preto rozmýšľam nad štúdiom medicíny.           

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu